Štefan Bučko
Žiadne koncerty.
Účinkovanie na Bratislavských hudobných slávnostiach:
Úplný festivalový záznam v registri osobností BHS →
- 56. BHS 2021 – Štátny komorný orchester Žilina (6. 10. 2021, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie)
- 52. BHS 2016 – Marek Piaček – Apolloopera (20. 11. 2016, Stĺpová sieň Slovenskej filharmónie)
- 28. BHS 1992 – To čaro plné krás – Alois Menšík a Štefan Bučko (27. 9. 1992, Mirbachov palác)
- 25. BHS 1989 – Claudio Monteverdi: Orfeo (3. 10. 1989, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie)
Štefan Bučko
absolvoval štúdium herectva na Divadelnej fakulte bratislavskej VŠMU, odbor technika reči, neskôr odbor javiskovej reči a umeleckého prednesu. Po ukončení vysokoškolského štúdia začal v roku 1981 hrať na scéne Činohry SND. Na VŠMU prednáša teóriu javiskovej reči a umelecký prednes.
Okrem hereckej práce, prednesu poézie a pedagogickej činnosti sa Štefan Bučko venuje aj moderovaniu kultúrnych a spoločenských programov. Pôsobí v dabingu, televízii a v rozhlase. V roku 1998 bol členom, neskôr, do roku 2010, predsedom Rady Slovenskej televízie (STV). Bol členom správnej rady Nadácie na podporu Katolíckej univerzity v Ružomberku a laureátom Ceny Fra Angelica Rady Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru za osobný prínos ku kresťanským hodnotám v kultúre na Slovensku.
V rokoch 2008 – 2010 bol riaditeľom Činohry Slovenského národného divadla. V roku 2011 mu vyšla debutová básnická zbierka Tušené ostáva v tieni, s reedíciou v roku 2013. Je nositeľom viacerých ocenení, napr. Krištáľová ruža – najvyššieho česko-slovenského ocenenia za celoživotné majstrovské interpretovanie a šírenie poézie (2013), Cena Literárneho fondu za postavu Adama v inscenácii hry Lúče otcovstva (2015) a Osobnosť Bratislavy (2017).
Marek Piaček: Apolloopera
melodráma o jednom bombardovaní pre zbor, herca a dva trombóny
rozprávač