☆ Prvé bratislavské uvedenie Monteverdiho Orfea – koncertné, s východonemeckou Capellou Fidicinia a Speváckym zborom mesta Bratislavy. Hudobný život mu venoval štyri strany (č. 22/1989) vrátane rozhovoru s Nikolausom Harnoncourtom.

⚠️ Titulnú postavu nespieval Peter Schreier, ktorého ohlasoval bulletin, ale anglický tenorista Mark Tucker. Smena (S. Bachleda, 18. 10. 1989) uvádza, že „nemocného P. Schreiera, ktorý mal spievať titulný part, úspešne nahradil anglický tenorista Mark Tucker“; Hudobný život (Z. Czagány, č. 23/1989, s. 5) píše o „predstaviteľovi titulnej postavy M. Tuckerovi“ s priezračným a pohyblivým hlasom. Dva nezávislé pramene sa teda zhodujú — Schreier ostáva v zázname preto, že ho uvádzal bulletin koncertu.

☆ Tretí nezávislý prameň to potvrdzuje: Ľud (V. Toman, 20. 10. 1989, s. 6) píše, že vokálna zostava „(po odrieknutí P. Schreiera) sa len horko-ťažko blížila k solídnemu priemeru (najmä vďaka predstaviteľovi Orfea M. Tuckerovi)“ a že orchester pod taktovkou H. Grüssa „nehral v najlepšej pohode“. Tá istá recenzia potvrdzuje aj koncertnú podobu uvedenia a to, že súbor prišiel z NDR.

☆ Dirigent vysvetlil svoju verziu v rozhovore pre Hudobný život (A. Rajterová, č. 22/1989, s. 9). Hans Grüss sa pridŕžal pokynov z Monteverdiho partitúry z roku 1609 a uviedol celú operu s jediným doplnkom: pôvodné tanečné finále (moresku) nemožno na koncerte realizovať, preto operu uzavrel madrigalom Luca Marenzia. So Speváckym zborom mesta Bratislavy — asi 60-členným, „rozsahom tak asi na hranici prípustnosti“ — skúšal samostatne dva týždne pred koncertom a bol „veľmi príjemne prekvapený“. V období príprav viedol aj besedu, ktorú usporiadalo Združenie pre starú hudbu pri Slovenskej hudobnej spoločnosti.

☆ K uvedeniu vydal Hudobný život v tom istom čísle štvorstranový blok so sprievodnými statmi Nikolausa Harnoncourta a Franka Schneidera; ⚠️ Harnoncourt do Bratislavy neprišiel, ide o preklady úryvkov z ich kníh.