Slávnostný otvárací koncert v rámci osláv Dňa slobody
Doložené dvoma nezávislými prameňmi. Dátum, miesto, dirigent aj program sa zhodujú vo Viskupovom katalógu, Koncertné sezóny SF 01 – 77, aj v dennom bulletine Slovenskej filharmónie zo Zbierky Dušana Katuščáka – pozri Pramene nižšie.
Je to úplne prvý koncert Slovenskej filharmónie. Obálka ho kladie do Národného divadla, bulletin nesie aj programové vyhlásenie novej inštitúcie („…bude ozaj filharmóniou slovenskou“). Slávnostný prejav povereníka Ladislava Novomeského uvádzajú oba pramene.
Názov koncertu je prevzatý z obálky bulletinu – nie je teda editorský ako pri väčšine koncertov tých rokov; Viskupov katalóg názvy neuvádza.
Dobová tlač (pozri Ohlasy v médiách) dopĺňa čas začiatku 20.00 – uvádzajú ho ohlásenia v Ľude 25. a 27. 10., v Práci 26. 10., vo Východoslovenskej pravde 26. 10. aj v Új Szó 22. 10. Koncertom sa začínali bratislavské oslavy Dňa slobody, ktoré usporiadal Krajský akčný výbor Slovenského národného frontu.
☆ Recenzia v Ľude 30. 10. upozorňuje, že plné obsadenie veľkého orchestra na otváracom koncerte ešte nebolo vlastným obsadením Slovenskej filharmónie – teleso malo byť zatiaľ malým symfonickým orchestrom, ktorý sa bude postupne dopĺňať. Ľutuje aj, že koncert nemohol byť v Redute, ktorá ešte nebola opravená, a že Národné divadlo je na koncerty akusticky nevhodné. ☆ Program sa zopakoval 28. a 29. októbra dopoludnia pre školskú mládež v koncertnej sieni Vládnej budovy (Ľud 30. 10., Práca 9. 11.) – v archíve MOS19491028 a MOS19491029.
Dvořákovu symfóniu všetky dobové texty volajú „IV. symfónia G dur“ – je to staré číslovanie dnešnej Ôsmej; Práca aj Bojovník pridávajú op. 88, zhodne so záznamom.
☆ Predhistória. Slovenský týždenník 13. 11. 1949 (esej Vývin slovenského hudobného života, šifra Hl.) pripomína, že názov Slovenská filharmónia nebol nový: už roku 1920 založili v Bratislave ochotníci na čele s riaditeľom učiteľského ústavu Otakarom Šimákom teleso s týmto menom – podľa eseje „iba náznak a prísľub toho, čo prišlo až po 28 rokoch“. Oskar Nedbal chcel filharmonické teleso v Bratislave založiť už roku 1919 a dirigovať ho sám; plán opustil a symfonické koncerty uvádzal v Slovenskom národnom divadle, kde ich pred ním s divadelným orchestrom usporadúval Milan Zuna. Esej sa končí želaním, ktoré „pri prvom vystúpení Slovenskej filharmónie“ vyslovil povereník Laco Novomeský.
O koncerte
Slávnostný otvárací koncert v rámci osláv Dňa slobody
27. októbra 1949 zaznel prvý koncert Slovenskej filharmónie. Reduta ešte nebola opravená, a tak sa nová inštitúcia predstavila v Národnom divadle – uprostred bratislavských osláv Dňa slobody, po slávnostnom prejave povereníka Ladislava Novomeského. Za pultom stál Ľudovít Rajter, zakladateľ orchestra a jeho prvý šéfdirigent, ktorý teleso viedol v rokoch 1949–1951 a 1953–1961. Program hovoril za seba: suita Dolu Váhom Alexandra Moyzesa ako slovenský úvod a Dvořákova Symfónia č. 8, ktorú dobová tlač ešte volala „IV. symfónia G dur“. Recenzent Ľudu si všimol, že v plnom obsadení ešte nehralo vlastné teleso filharmónie – to sa malo postupne dopĺňať – a koncert sa o deň neskôr zopakoval pre školskú mládež.
V roku 2026 si pripomíname 120. výročie narodenia Ľudovíta Rajtera (30. júla 1906, Pezinok). Večer, ktorým sa to všetko začalo, je doložený bulletinom aj dvanástimi dobovými ohlasmi – zapnite si režim bádateľa a prečítajte si, ako o ňom písali Ľud, Práca či Új Szó.
Program
- Pri prameňoch
- Z Liptova do Oravy
- Okolo Strečna
- Romanca
- Dunaju do náručia
- Allegro con brio
- Adagio
- Allegretto grazioso – Molto vivace
- Allegro ma non troppo
Ohlasy a pramene
Oslavy oslobodenia v Bratislave : Prísaha nováčkov a defilé armády. adt.arcanum.com/sk/view/Lud_1949-4/?pg=142&la…
Pramene
Slovenská filharmónia : Slávnostný otvárací koncert, 27. októbra 1949. stream.filharmonia.art/koncert/SD19491027#bul…
Koncertné sezóny SF 01–77 [nepublikovaný dokument].
Citácie sú podľa normy STN ISO 690 (metodika D. Katuščáka) – tlačidlom Kopírovať citáciu si ich prenesiete do schránky.