Ľudovít Rajter

Po základných hudobných štúdiách v Bratislave ho prijali na viedenskú hudobnú akadémiu. Tu študoval kompozíciu u prof. Josepha Marxa a Franza Schmidta a dirigovanie u Ernesta Kraussa. Viedenské štúdium absolvoval s vyznamenaním. Túžba po dokonalejšom vzdelaní ho viedla ešte na budapeštiansku Zeneakadémiu k E. Dohnányimu. Rozhodujúci vplyv pre Rajtrovu dirigentskú dráhu i pre získanie povesti dirigenta európskeho formátu mali tridsiate roky, kedy sa živo zúčastňoval medzinárodného hudobného života. V rokoch 1929–33 pôsobil ako stály asistent svojho bývalého profesora Clemensa Kraussa na letných majstrovských kurzoch v Salzburgu. V rokoch 1933–45 pôsobil ako dirigent symfonického orchestra maďarského rozhlasu a od roku 1945 sa jeho meno natrvalo spája s Bratislavou a predovšetkým so Slovenskou filharmóniou, na vývoji ktorej sa podieľal významnou mierou. Hosťoval v Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Maďarsku, Belgicku, v Sovietskom sväze, na festivaloch v Salzburgu, Viedni, Ostende, Bari atď. Umelecká osobnosť Ľudovíta Rajtra je vyjadrená i v početných gramofónových a rozhlasových nahrávkach práve s reprezentatívnou slovenskou symfonickou hudbou, i v doktoráte honoris causa University College of Music v New Yorku a cene mesta Bratislavy z roku 1949.