Emília Vášáryová

vyrastala v učiteľskej rodine a v detstve sa aktívne venovala športu. K herectvu sa dostala náhodne, absolvovala štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Následne sa stala členkou súboru Novej scény Bratislava a od augusta 1964 je členkou činohry Slovenského národného divadla. Diváci ju mali možnosť vidieť i v ďalších slovenských a českých divadlách: Štúdio L+S, Divadlo Aréna, GUnaGU, Národné divadlo Praha, Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave. Spolupracuje s rozhlasom, filmom aj televíziou, kde hrala v mnohých televíznych inscenáciách, seriáloch a vo filmoch. V rokoch 1990 – 2020 pôsobila ako pedagogička na Katedre herectva Divadelnej fakulty VŠMU, kde vychovala množstvo hercov. V roku 1999 bola vymenovaná za profesorku v odbore divadelné umenie a veda – herectvo. Počas svojej hereckej kariéry v činohre Slovenského národného divadla stvárnila množstvo významných ženských postáv ako Helena v Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej, Máša v Troch sestrách Čechova, Antigona v rovnomennej Sofoklovej tragédii, Salome v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Nataša v Tolstojovej Vojne a mier a mnohé ďalšie. V aktuálnej sezóne ju môžete vidieť na doskách SND v hrách Čaj a apokalypsa (Pani Jarretová), Deti (Drozdíková), Dnes večer nehráme, Čaj u pána senátora (Pani ministrová), Pred západom slnka (Petersová), Láskavé bohyne (Weselohová / Matka), Ilúzie (Prvá žena) a Kým prídu Stouni… (GROUPIE). Zažiarila aj v mnohých filmových projektoch, napríklad vo filmoch Polnočná omša, Bláznivá kronika, Námestie sv. Alžbety, Medená veža, Kto odchádza v daždi, ale i novších dielach ako Pelíšky, Eva Nová, Masaryk, Čiara. Za svoju kariéru získala štátne vyznamenania i rad ocenení, okrem iného Cenu Jána Borodáča (1967), Andreja Bagara (1983), Dosky (1999, 2002, 2004), Igric (2000), Český lev (2005), Slnko v sieti (2016) a od roku 1978 jej patrí i titul zaslúžilej umelkyne.