Charles Olivieri-Munroe

je jedným z najvýznamnejších a najžiadanejších dirigentov súčasnosti. Z popredných svetových orchestrov dirigoval Izraelskú filharmóniu, Ruský národný orchester, Montreal Symphony Orchestra, Toronto Symphony Orchestra, New World Symphony, Sydney Symphony Orchestra, Deutsches Symphonie-Orchester Berlin, Českú filharmóniu, Petrohradskú filharmóniu, Symfonický orchester Dánskeho rozhlasu, Mníchovský symfonický orchester, Štutgartskú filharmóniu, Varšavskú filharmóniu, Budapeštiansky symfonický orchester a mnoho ďalších. Orchester Slovenskej filharmónie viedol v minulosti už niekoľkokrát. So vzrastajúcou kariérou v ázijsko-tichomorskom regióne dirigoval v poslednej dobe koncerty v Japonsku, Kórei, Číne, Vietname a Thajsku.

Spolupracoval s renomovanými sólistami ako napríklad Angela Gheorghiu, Krystian Zimerman, Josef Suk, Maxim Vengerov, Joshua Bell, Mischa Maisky, Schlomo Mintz, Ivan Moravec, Sol Gabetta, Gabriela Beňačková či Joseph Calleja.

Charles Olivieri-Munroe, rovnako vyhľadávaný aj ako operný dirigent, debutoval vo Falstaffovi v Berlíne. Odvtedy dirigoval operné predstavenia ako Don Giovanni v Miláne, Eugen Onegin v Starej opere vo Frankfurte, Aida na festivale Lago di Como, Osud zhýralca vo Varšave, Barbier zo Sevilly v Opernom dome v Poznani, Otello v Belehradskom národnom divadle, Figarova svadba v Hongkongu, ako aj produkcie v Sydney Opera House, Il Teatro Fenice v Benátkach a v Amsterdame.

Charles Olivieri-Munroe sa narodil na Malte, no vyrastal v Kanade, kde študoval hru na klavíri na Kráľovskom hudobnom konzervatóriu a na Univerzite v Toronte. Po absolvovaní v roku 1992 získal tri štipendiá Ontario na štúdium u Otakara Trhlíka na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Študoval tiež u slávneho dirigenta Jiřího Bělohlávka. V polovici 90. rokov strávil dve letá na povestnej Accademia Musicale Chigiana v Siene, kde študoval u dirigentov ako Jurij Temirkanov, Myung-Whun Chung a Ilja Musin.

Jeho medzinárodnú kariéru odštartovala séria triumfov na medzinárodných súťažiach, ktoré vyvrcholili udelením prvej ceny na Medzinárodnej hudobnej súťaži Pražská jar 2000. Súčasťou ceny boli aj koncerty vysielané Českým rozhlasom a nahrávanie pre Supraphon. V nedávnej dobe nahrával pre spoločnosti Sony, RCA Red Seal, Naxos, SMS Classical a Naïve Records.

Po ukončení štúdia si Charles Olivieri-Munroe uvedomil, že chce svoju kariéru ukotviť v strednej Európe. Po 16 rokoch pôsobenia ako hudobný riaditeľ Severočeskej filharmónie Teplice, kde v súčasnosti zastáva pozíciu čestného šéfdirigenta, sa v roku 2015 stal umeleckým riaditeľom a šéfdirigentom Krakovskej filharmónie. V súčasnosti je tiež hlavným hosťujúcim dirigentom Filharmónie v Thüringene v Nemecku a rezidenčným dirigentom na Texas Round Top Festival Institute, najdlhšie nepretržite prebiehajúcom hudobnom festivale svojho druhu v Spojených štátoch.

Predtým bol Charles Olivieri-Munroe šéfdirigentom Filharmónie Südwestfalen v Nemecku (2011 – 2018) a zastával post šéfdirigenta festivalu Crested Butte v Colorade (2008), umeleckého riaditeľa Inter-Regionales Symfonie Orchester v Nemecku (2008), šéfdirigenta Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave (2001 – 2004), bol druhým dirigentom Filharmónie Brno (1995 – 1997) a Karlovarského symfonického orchestra (1993 – 1995).

Podobne ako zosnulý sir Charles Mackerras, aj Charles Olivieri-Munroe je uznávaným špecialistom na diela skladateľov ako Dvořák, Smetana, Janáček, Martinů a širšieho slovanského repertoáru. Charles Olivieri-Munroe je rovnako známy vďaka svojmu majstrovstvu v štandardnom repertoári, ako aj v inovatívnych programoch.

New York Times: „Prirodzene charizmatický dirigent“

Toronto Star: „Hudobníkom Toronto Symphony dodal toľko energie, že tento recenzent dúfa, že uskutoční veľa, veľa opakovaných návštev“

Edmonton Journal: „Vynikajúca ukážka dirigentského štýlu Charlesa Olivieriho-Munroa. Zo všetkých hosťujúcich dirigentov, ktorých som tento rok videl, predviedol tento prirodzený vodca najpútavejšie predstavenie “

Südwestdeutsche Zeitung: „S aktívnym a veľmi rozmanitým dirigentským štýlom sa Olivieri-Munroe javí ako kombinácia Furtwänglera a mladého Karajana.“