Za Antonom Viskupom (1953 – 2026)

V pondelok 28. septembra 2026 ráno prijala Slovenská filharmónia správu o úmrtí Antona Viskupa. Mal 73 rokov. Filharmónii venoval vyše pol storočia – ako kontrabasista, dramaturg a napokon ako jej archivár (kronikár).

Pol storočia v Redute

Narodil sa 25. apríla 1953 v Bratislave. Do kontrabasovej skupiny orchestra Slovenskej filharmónie nastúpil v roku 1972, ešte ako študent konzervatória, a hral v nej do roku 1995. Popri tom vyštudoval VŠMU, rok sa súkromne učil kontrapunkt u Juraja Pospíšila a kompozíciu dokončil na JAMU v Brne. Od roku 1983 učil kontrabas a komornú hru na Konzervatóriu v Bratislave.

V roku 1995 prešiel z orchestra do vedenia: s krátkou prestávkou až do roku 2013 bol hlavným dramaturgom, poradcom a námestníkom riaditeľa pre umeleckú prevádzku. Ako člen festivalového výboru spoluvytváral aj program Bratislavských hudobných slávností. Zostavil jubilejnú publikáciu Musica aeterna 1973 – 2003, časť knihy Slovenská filharmónia 1949 – 2019 a naposledy dokumentačný text k 80. výročiu Slovenského filharmonického zboru. Bol aj skladateľ – jeho Komorný koncert pre violu a 13 sláčikových nástrojov mal premiéru v roku 1989 na Týždni novej slovenskej hudby.

Slovenská filharmónia ho v rozlúčke nazvala živou encyklopédiou a pamätníkom svojich dejín. Do Reduty chodil aj po odchode z funkcie – na koncerty sezóny aj na BHS – a kto si nevedel rady s dátumom, menom alebo programom, obrátil sa naňho.

Čo urobil pre tento archív

Celý život popri práci písal súpis všetkých koncertov Slovenskej filharmónie – Koncertné sezóny SF 01 – 77 – v našom archíve ho voláme Katalóg Antona Viskupa. Má 2 405 strán a 13 453 záznamov a je úplný: začína prvým koncertom 2. novembra 1947 a siaha až po 77. koncertnú sezónu 2025/2026. Pri každom koncerte uvádza dátum, cyklus, sálu, teleso, dirigenta, sólistov a program s opusovými číslami. Nezapisoval len večery v Redute – aj zájazdy do Viedne, Prahy či Tokia, školské a komorné koncerty.

Pre tento archív je to základný kameň:

• 3 139 koncertov z rokov 1947 – 1972 sa do archívu dostalo priamo z jeho súpisu. Bez neho by sme o prvom štvrťstoročí filharmónie vedeli len to, čo sa zachovalo v bulletinoch.
• Pri 3 142 koncertoch je jeho súpis uvedený medzi prameňmi – s jeho menom. Pri tých, ku ktorým sa programový bulletin nezachoval, je jediným svedectvom, že sa vôbec konali.
• Na spracovanie čaká vyše 10 000 ďalších záznamov – dejiny filharmónie od roku 1973 až po ostatnú sezónu. Na stránke z nich zatiaľ máme len zlomok, ale Anton Viskup tú prácu urobil celú. Nám ostáva preniesť ju sem.
• Pri raných ročníkoch Bratislavských hudobných slávností nám poslúžil ako nezávislá kontrola. Odhalil napríklad skladbu, ktorá neexistuje: časopis Slovenská hudba uvádzal Moyzesovu „Symfoniettu giocosu“, Viskup správne Sonatinu giocosu op. 57.
• Nebola to práca človeka zvonka. V súpise nájdete aj jeho samého – medzi hráčmi Schubertovho Okteta na koncerte vo foyeri Reduty v marci 1994.

Ako každý prameň ho v archíve porovnávame s bulletinmi a dobovou tlačou. Bez neho by však nebolo čo porovnávať. Ako vzniká istota o tom, čo na koncerte naozaj odznelo, a aké miesto v tom má Viskupov súpis, sme opísali v článku Preškrtnuté červenou.

Posledná rozlúčka

Posledná rozlúčka s Antonom Viskupom bude v piatok 2. októbra 2026 o 9.30 h v bratislavskom krematóriu.

Ďakujeme, pán Viskup. Každý koncert z dejín filharmónie, ktorý si ľudia v našom archíve otvoria, nesie aj Vašu prácu.

Anton Viskup v Koncertnom archíve