Marian Friedl, hudobník, etnomuzikológ, pedagóg, je členom niekoľkých hudobných projektov rôzneho zamerania, v ktorých spieva, hrá na kontrabas, ľudové flauty, gajdy, klarinet, malý cimbal a ďalšie nástroje. Účinkuje na viac než dvoch desiatkach CD, často s poprednými interpretmi českej či zahraničnej scény. V roku 2014 nahral napríklad album NOCZ and Iva Bittová, v roku 2016 Divé Husy s Jitkou Šuranskou a Martinom Krajíčkom (nominované na hudobnú cenu Anděl 2016) či v tom istom roku album Mateřština s Jiřím Slavíkom (Anděl 2016 v kategórii world music). Svoju osobnú víziu moravskej world music vyjadril v autorskom projekte Beránci a vlci, ktorého rovnomenná nahrávka získala ocenenie Anděl 2017 v kategórii folk. V roku 2019 mu vyšla sólová nahrávka Beskydská Odysea, neofolklórny projekt Píseň ZEMĚ, o rok neskôr vydal album 11 PODOB LÁSKY venovaný pamiatke Jitky Šuranskej. Ako sideman účinkuje na nahrávkach nórsko-českej formácie NOCZ and Choir (2019), v projekte skladateľa a dirigenta Petra Breinera Slovenské tance (SF 2019, Naxos 2020) či nahrávke Archa Dagmar Voňkovej (nominované na cenu Anděl 2020).
Multižánrový huslista Stanislav Palúch obohacuje kompozície originálnym spôsobom, no vždy so zreteľom na ich pôvodný zápis. Palúch je mimoriadny improvizátor s charizmatickým prejavom, ktorý je výrazný rovnako v klasickej hudbe, v jazze, country, vo worldmusic či v ľudovej hudbe. Je členom viacerých formácií, s ktorými nahral desiatky albumov a získal rad ocenení. Umelecké pôsobenie zoskupenia PaCoRa bolo vysoko ohodnotené v časopise BBC music, s triom Triango získali ocenenie Aurel za najlepší slovenský jazz/blues album. Palúch je tiež držiteľom cien Ladislava Martoníka a ceny Nadácie Tatra banky za umenie. V súčasnosti spolupracuje s mnohými domácimi, ale aj zahraničnými sólistami, súbormi a kultúrnymi inštitúciami ako interpret, skladateľ, aranžér a producent.
Boris Lenko (akordeón) – je typom všestranného hudobníka so záberom od klasického repertoáru, cez rôzne crossoverové projekty (Požoň sentimentál, Polajka, ALEA, Chassidic Songs) až po jazz (Triango). Do sólového akordeónového repertoáru vniesol viaceré novátorské prvky, najmä uvádzaním diel významných osobností povojnovej americkej a európskej scény (J. Zorn, M. Kagel, M. Lindberg, G. Klucevsek, L. v Vierk, L. Berio), či premiérovaním a iniciovaním vzniku nových slovenských diel (J. Beneš, P. Zagar, M. Burlas, P. Machajdík, I. Zeljenka, I. Szeghy, M. Piaček, J. Iršai, Ľ. Burgr, L. Kupkovič…). V r. 2001 mal ako prvý akordeonista v histórii Bratislavských hudobných slávností celovečerný recitál. O rok neskôr sa sólovo predstavil na prominentnom festivale súčasnej hudby Varšavská jeseň. B. Lenko sa stal priekopníkom uvádzania diel A. Piazzollu na Slovensku, založil komorný súbor ALEA, spolupracuje s P. Breinerom na mimoriadne úspešnom projekte Triango. Venuje sa aj vlastnej tvorbe a úpravám diel pre akordeón i iné nástroje. Pedagogicky pôsobí ako profesor na VŠMU v Bratislave. Je pozývaný do porôt medzinárodných akordeónových súťaží, je umeleckým garantom najvýznamnejšej Slovenskej akordeónovej súťaže v Poprade a spoluzakladateľom Združenia akordeonistov Slovenska.
Od svojho koncertného debutu v desiatich rokoch odohral oceňovaný violončelista Richard Harwood mnohé sólové i komorné koncerty po celom svete. Ako sólista spolupracoval s dirigentmi ako M. Wigglesworth, C. Scaglione, S. Kochanovsky, O. Kamu či Y. Menuhin, ale i orchestrami Philharmonia, Royal Philharmonic, Bournemouth Symphony, RTÉ National Symphony či Auckland Philharmonia. Ako komorný hráč spolupracoval s Jerusalem Quartet a Endellion Quartet a hráčmi ako G. Kremer, Y. Bashmet, O. Charlier, G. Braunstein, B. Schmid, A. Baeva, I. Gringolts, P. Kuusisto, P. Donohoe či J. Drake. Diskografia zahŕňa debutové CD pre EMI Classics s klaviristom Ch. Bernerom, ale i sólový album koncertných diel z pier skladateľov filmovej hudby či violončelový koncert Ch. Gunninga, ktorý nahral s Royal Philharmonic Orchestra. Pravidelne je sólistom pri tvorbe filmovej hudby, medzi jednu z posledných spoluprác patrí hudba do filmu Vražda v orient exprese (Kenneth Branagh) od Patricka Doylea.
Harwood bol v októbri 2024 menovaný za prvého violončelistu orchestra Academy of St. Martin in the Fields. V rokoch 2018 – 2024 zastával rovnakú pozíciu v Royal Philharmonic Orchestra a predtým i v John Wilson Orchestra. Príležitostne bol prvým hráčom aj v orchestroch Royal Opera House, London Symphony, London Philharmonic, BBC Symphony, BBC NOW a RTÉ Concert orchestra. Richard Harwood študoval u osobností ako J. Dickson, S. Doane, D. Waterman, H. Schiff a R. Kirshbaum. Absolvoval majstrovské kurzy s osobnosťami ako M. Rostropovič, J. Starker, S. Isserlis, B. Pergamensčikov, M. Perényi, W. Pleeth, a ďalší.
V Septembri 2024 bol menovaný za profesora na Royal College of Music v Londýne. Majstrovské kurzy viedol na konzervatóriách v San Franciscu, Singapure (Yong Siew Toh), Brucknerovej Univerzite v Linzi a na viacerých britských univerzitách (Manchester, Cardiff, Birmingham, Dublin).
Kórejsko-škótska huslistka Esther Kim si užíva hráčsky bohatú kariéru, ktorá ju zaviedla do známych koncertných sál vo Veľ kej Británii (Royal Albert Hall, Royal Festival Hall, Cadogan Hall, Wigmore Hall), ale i do japonskej Suntory Hall či Carnegie Hall v USA.
Ocenenia si odniesla z Medzinárodnej husľovej súťaže Georgea Enescu, Kocian International Competition a mnohých iných, ktoré absolvovala počas svojho štúdia v USA. V tomto období koncertovala s orchestrami ako Palisades Symphony Orchestra, Culver City Symphony Orchestra i Crossroads Chamber Orchestra.
V roku 2020 bola prijatá do skupiny prvých huslí Royal Philharmonic Orchestra, pravidelne však hráva aj so Scottish Chamber Orchestra, BBC Symphony Orchestra, London Philharmonic Orchestra a London Symphony Orchestra.
V roku 2015 ukončila štúdium na Guildhall School of Music & Drama v triede Davida Takenu. V tom čase bola prijatá do akadémie London Symphony Orchestra (String Experience Scheme), vďaka čomu spolupracovala s osobnosťami ako S. Rattle, B. Haitink či M. Tilson Thomas. Ďalej študovala na Royal Academy of Music (So-Ock Kim) a Royal College of Music (M. Messenger). Zúčastnila sa aj majstrovských kurzov s osobnosťami ako S. Chang, P. Amoyal, K. Wegrzyn, M. Quarta, I. Turban alebo M. Kawasaki.
Dirigent, klavirista, skladateľ, aranžér a publicista Peter Breiner je jedným z najnahrávanejších hudobníkov sveta (vyše 250 CD titulov, viac než 2 milióny predaných nosičov a stovky miliónov streamov).
Dirigoval, často zároveň hrajúc na klavíri, renomované orchestre ako napríklad Kráľovskú filharmóniu v Londýne, Jeruzalemský symfonický orchester, Novozélandský symfonický orchester, Bournemouthský symfonický orchester, Národný orchester Lille, Hongkongskú filharmóniu a mnoho ďalších. Breinerove skladby a aranžmány sú uvádzané na koncertoch po celom svete a vysielané v stovkách rozhlasových staníc. Je autorom hudby k mnohým filmom slovenskej, kanadskej i americkej produkcie (Anna zo Zeleného domu, Pianistova dcéra, Čarovná flauta). Jeho hudba je často podkladom choreografií popredných baletných súborov (American Ballet Theatre, Houston Ballet, Queensland Ballet, Ballet am Rhein, Ballet Jorgen Canada a iné) a mnohokrát sa objavila aj v populárnych amerických TV programoch. Ostatný album na Naxose s klavírnou hudbou A. Dvořáka (2022) sa stal virálnym a v krátkom čase má už 21 miliónov streamov.
Ako skladateľ je autorom desiatok sólových, komorných i orchestrálnych diel a aj troch muzikálov. K najväčším projektom patrí suita pre veľký symfonický orchester Slovenské tance, pochabé i smutné, pozostávajúca zo 16 tancov, založených na slovenských ľudových piesňach. Slovenské tance boli v roku 2016 prezentované aj v legendárnej Carnegie Hall v New Yorku a ako celovečerný balet v Slovenskom národnom divadle (2015 – 2019). Pre vydavateľstvo Naxos ich nahrala Slovenská filharmónia. Jeho komerčne najúspešnejšími projektmi sú barokové úpravy pop melódií, suity Beatles Go Baroque, Elvis Goes Baroque a Christmas Goes Baroque I., II.
V roku 2018 bolo Breinerovi prezidentom Slovenskej republiky udelené najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
vyštudoval Konzervatórium v Bratislave a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, v triede prof. Jozefa Zsapku. Vzdelanie si doplnil na mnohých majstrovských kurzovh v rámci medzinárodných festivalov po celej Európe, kde študoval pod vedením Costasa Cotsiolisa, Lea Brouwera, Álexa Garrobého, Huberta Käppela, Zorana Dukida, Jorgosa Panetsosa, Alberta Walter Salina, Luisy Walkerovej a iných. Získal niekoľko ocenení na domácich aj medzinárodných súťažiach v Aix en Provence, Banskej Bystrici, Bratislave, Kutnej Hore, Sernacelhe a Viedni. Hosťoval na mnohých domácich aj medzinárodných festivaloch (Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Encs, Kutná Hora, Mikulov, Nitra, Sernacelhe, Žilina atd.), ako aj na recitáloch v Rakúsku, Českej republike, Nemecku, Maďarsku a Portugalsku. Ako sólista spolupracoval s poprednými slovenskými a zahraničnými orchestrami (Archi di Slovakia, Capella Istropolitana, Komorní sólisti, Komorný orchester VŠMU, Orquestra do Centro, Štátny komorný orchester Žilina) a dirigentmi (Peter Breiner, Szymon Bywalec, Leoš Svárovský, Gabriela de Esteban). Ako aktívny interpret v oblasti komornej hudby spolupracuje s mnohými sólistami a súbormi (Andrea Dudášová – soprán, Emily Van Evera – soprán, Sefika Kutluer – flauta, Eugen Prochác – violončelo, Ján Slávik – violončelo, Bratislavské sláčikové kvarteto, Moyzesovo kvarteto). Približne od roku 2002 sa Krajčo intenzívne venuje štúdiu repertoáru bratislavského rodáka Kaspara Mertza. Táto činnosť rezultovala do realizácie nahrávky jeho hudby. Spolu s manželkou Radkou Krajčovou nahrali CD Mertzových kompozícií pre jednu a dve gitary: Kaspar Joseph Mertz – Guitar music pre label Diskant (2006). Toto CD zaznamenalo okrem ohlasov v domácej tlači veľmi pozitívnu kritiku v americkom periodiku American Record Guide (júl – august 2007). Nahral aj sólové CD Piéces Bréves (Diskant 2009), ktoré obsahuje diela Bogdanovića, Brouwera, Farkasa, Mompou, Morena-Torrobu a Tansmana. Krajčo je aktívny aj organizačne – ako člen združenia Albrechtina (projekt (Ne)známa hudba) a v Spoločnosti J. K. Mertza (Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza). Vyučuje na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave.
Po štúdiách na Konzervatóriu v Kroměříži (hra na flaute) u B. Růžičkovej študoval na JAMU v Brne u O. Trhlíka a L. Mátla orchestrálne dirigovanie. Štúdium bolo rozšírené dvojročnou stážou v Českej filharmónii. Už počas štúdia v Brne založil a viedol Brniansky zbor Hudobnej mládeže, s ktorým získal viaceré ocenenia na medzinárodných súťažiach. Po ukončení štúdia pracoval ako asistent L. Mátla v Speváckom združení moravských učiteľov, ktoré neskôr viedol.
Profesionálnu dráhu odštartoval ako dirigent Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach. Následne bol zbormajstrom Brnianskeho filharmonického zboru Beseda brněnská pri Filharmónii Brno. V rokoch 1990 – 2003 bol zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. S telesom prežil mnoho vzrušujúcich chvíľ na domácich i zahraničných pódiách.
Počas pôsobenia v Bratislave založil zbor Camerata Bratislava, ktorého doménou bolo štýlové predvádzanie starej hudby. Súbor získal francúzsku cenu Revue Diapason a cenu predsedu vlády Slovenskej republiky. V rokoch 2004 – 2008 bol zbormajstrom Kühnovho miešaného zboru a Pražského filharmonického zboru. Od roku 2008 bol zbormajstrom a dirigentom v nemeckých inštitúciách v Koblenzi, Frankfurte a Halberstadte.
V priebehu svojho hudobného života stál za rôznymi produkciami a nahrávkami pre spoločnosti Decca, Deutche Grammophon Gesellschaft, Discovery, Harmonia Mundi, Naxos, NBC či Slovart. Spolupracoval s ansámblami a dirigentmi zvučných mien ako C. Abbado, R. Chailly, Ch. von Dohnányi, K. Masur, Z. Mehta, G. Prětre, R. Weikert, či E.-P. Salonen.
Zbormajster Jan Rozehnal zastáva od septembra 2025 post hlavného zbormajstra Opery Slovenského národného divadla. Novoročný koncert na pôde Slovenskej filharmónie je jeho záverečným vo funkcii zbormajstra Slovenského filharmonického zboru, ktorú zastával od sezóny 2023/2024. V nadchádzajúcich koncertných sezónach bude v spolupráci pokračovať ako hosťujúci zbormajster.
Britský dirigent, organista a klavirista Wayne Marshall, nositeľ Radu britského impéria, je svetoznámyvďaka svojej muzikálnosti a všestrannosti na pódiu aj za klaviatúrou. Pôsobil ako šéfdirigent vo WDR Funkhausorchester v Kolíne nad Rýnom (2014 – 2020) a hlavný hosťujúci dirigent Orchestra Sinfonica di Milano Giuseppe Verdi (2007 – 2013).
Je vychýreným interpretom hudby Georgea Gershwina, Leonarda Bernsteina, ako aj amerických skladateľov 20. storočia. Dirigoval Bernsteinovu operetu Candide (v berlínskej Štátnej opere Unter den Linden a v Lyonskej opere), jeho Omšu (s Orchestre de Paris) a White House Cantata (s Holandskou rozhlasovou filharmóniou), operu The Great Gatsby Johna Harbisona (so Semperoper v Drážďanoch), Dead Man Walking Jakea Heggieho (Montreal Opera) a početné produkcie Gershwinovej Porgy a Bess (vrátane Komickej opery v Paríži, Washingtonskej štátnej opery, Dallaskej opery či Theater an der Wien).
K nedávnym dirigentským počinom patrí jeho vysoko oceňovaný debut s Berlínskymi filharmonikmi v roku 2021 a debuty s Mníchovskou filharmóniou, Tonhalle-Orchester Zürich, Mníchovským rozhlasovým orchestrom, Frankfurtským rozhlasovým orchestrom, symfonickými orchestrami v Baltimore, Seattli, Chicagu, Vancouveri, Nashville a s Deutsches Symphonie-Orchester Berlin.
Pravidelne spolupracoval s Tonkünstler Orchester vo Viedni, Českou filharmóniou, s filharmonickými orchestrami v Rotterdame, Osle a Štrasburgu,Viedenským rozhlasovým symfonickým orchestrom, Orchestre de Paris a BigBandom Severonemeckého rozhlasu. Pri mnohých príležitostiach vystupoval s BBC Singers a objavil sa aj ako sólista, dirigent a televízny komentátor na BBC Proms.
V roku 2021 debutoval na Edinburskom medzinárodnom festivale s hudbou Rodgersa a Hammersteina, kde uviedol koncerty s Danielle de Niese. O rok neskôr sa tam opäť vrátil, aby vystúpil so Škótskym komorným orchestrom.
V marci 2025 dirigoval v Japonsku Symfonický orchester v Hirošime a Filharmóniu v Nagoyi. V apríli 2025 Wayne Marshall viedol kompletné predvedenie Petera Grimesa v Lyonskej opere a v júni 2025 ho pozvali na Pražskú jar dirigovať i hrať s Českým rozhlasovým orchestrom. Počas leta 2025 pracoval s Mládežníckym orchestrom Flámska a Bruselskou filharmóniou. K jeho plánom na nadchádzajúcu sezónu 2025/2026 patrí rozsiahle turné po Nemecku a Veľkej Británii s Nemeckým národným mládežníckym orchestrom.
Po veľkom turné po Číne počas septembra a na začiatku októbra bude Wayne Marshall dirigovať Tonkünstler Orchester vo viedenskom Musikvereine. S radosťou sa pripravuje na debut v Grand Théâtre de Genève, kde bude viesť scénickú realizáciu Gershwinovho Američana v Paríži.
V roku 2026 sa Wayne Marshall predstaví s Bazilejským symfonickým orchestrom a uskutoční turné s Toscaniniho orchestrom po Holandsku a Taliansku. Rok zakončí Novoročným koncertom v Tonhalle v Zürichu.
Ako organový interpret má bohatý a mimoriadne pestrý recitálový repertoár a hrá po celom svete. V posledných rokoch získal významné množstvo fanúšikov na sociálnych sieťach.
Počas roka 2024 hral v Koncertnej sále Walta Disneyho v Los Angeles, v Essenskej filharmónii, v Bruselskej katedrále a Royal Albert Hall v Londýne pri príležitosti osláv 150. výročia organa Henryho Willisa. V júni 2025 mal organové recitály v Royal Festival Hall a Norwichskej katedrále. V septembri 2025 Wayne Marshall uvádza cyklus koncertov na Organovom festivale Weiwuying a v októbri 2025 bude mať organový recitál v Dudelange, po ktorom bude ihneď nasledovať rozsiahle organové recitálové turné po Číne. Bude tiež hrať a dirigovať na Lucernskom festivale pri príležitosti osláv 25. výročia tamojšieho KKL organa.
K početným oceneniam Wayna Marshalla patrí Čestný doktorát z Bournemouthskej univerzity (2004), čestné členstvo v Kráľovskej hudobnej akadémii (2010) a Golden Jubilee Award od vlády v Barbadose (2016). Získal aj Rad britského impéria od Jej Veličenstva kráľovnej Alžbety II. za zásluhy v oblasti hudby. V marci 2024 dostal čestný doktorát z Coventry University.
Wayne Marshall je hrdým vyslancom Londýnskeho hudobného fondu, charitatívnej organizácie, ktorej misiou je podporovať deti zo znevýhodnených komunít a umožniť im prístup k vysoko kvalitnému hudobnému vzdelaniu.
V Slovenskej filharmónii sa predstavil v januári 2018 ako sólista a dirigent v jednej osobe v programe z diel Gershwina a Grofého. V tom istom roku odohral aj sólový organový recitál v rámci festivalu Bratislavské hudobné slávnosti.
je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková, J. Chabroň, J. Rozehnal). Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti ako C. Abbado, S. Baudo, B. de Billy, S. Byčkov, J.-C. Casadesus, J. Conlon, D. Dixon, Ch. von Dohnányi, V. Fedosejev, J. Ferencsik, D. Gatti, P. Halffter, R. Chailly, D. Kitajenko, Z. Košler, O. Lenárd, A. Lombard, F. Luisi, L. Maazel, K. Masur, Z. Mehta, F. Welser-Möst, A. Pedrotti, L. Pešek, K. Petrenko, D. Raiskin, Ľ. Rajter, H. Rilling, K. Richter, E.-P. Salonen, P. Schreier, P. Steinberg, H. Swarowsky, V. Talich, E. Villaume či R. Weikert. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, Baden-Baden). SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom v opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022). V koncertnej sezóne 2025/2026 SFZ opätovne hosťoval vo Filharmónii Brno (R. Kružík) a v produkcii Le Grand Macabre G. Ligetiho vo Viedenskej štátnej opere (P. Heras-Casado), v Národnom divadle Košice (Tannhäuser) a so Štátnym komorným orchestrom Žilina (Svatební košile). Predstaví sa aj na na festivaloch Košická hudobná jar a Smetanova Litomyšl.
O SLOVENSKEJ FILHARMÓNII by sme mohli hovoriť z mnohých strán. Načrtnúť jej dejiny, hovoriť o umelcoch, ktorí mali podstatný vplyv na jej umelecké formovanie, povšimnúť si úspešné zahraničné zájazdy, hodnotiť jej zásluhy o našu kultúru a tešiť sa z jej doterajších vyznamenaní. Jej kultúrny zástoj je všeobecne známy a zvlášť intenzívne si ho uvedomuje každý, kto chodí na jej koncerty, kto cíti, ako pod jej umeleckým vplyvom duševne rástol. Azda pri tejto príležitosti pokúsme sa vystihnúť jej momentálnu umeleckú úroveň a to, čo od nej očakávame na festivale. Pod vedením domácich i zahraničných dirigentov získala kvality, podľa ktorých sa obvykle meria úroveň. Pracuje rýchlo a pohotovo pri štúdiu nových diel, členovia si rozšírili hudobnú predstavivosť i na hudbu XX. storočia. Zvlášť dominantné výsledky sa daria pri štúdiu a reprízach špičkových diel domácej tvorby. Skvalitňovanie orchestra, tento zložitý proces, postupuje, i keď zďaleka nie je dokončený. Orchestru sa stali blízke takmer všetky štýly, zvlášť však hudba vrcholne romantická a umenie nášho veku.
Jedinečný súbor pôsobí na koncertnej scéne od roku 1995. Kvarteto sa úspešne presadilo na medzinárodnej úrovni, čo potvrdzujú pozvania na hudobné festivaly, hosťovania v rozhlasoch a televíziách i realizácia viacerých CD albumov. Súbor hosťoval na významných hudobných festivaloch ako Bratislavské hudobné slávnosti, Epoché, Mitte-Europa, Festival Peknej hudby, Musica Nobilis a pravidelne dostáva pozvania na medzinárodné gitarové festivaly (Athens Guitar festival, Eszterghom Guitar Festival, Forum Gitarre Wien, Guitar Art Belgrade, Křivoklát, Kutná Hora, Mikulov, Volos Guitar Festival…). Súbor sa taktiež predstavil v rámci vlastných profilových programov v európskych metropolách – Aténach, Madride, Paríži, Prahe, Ríme či Viedni. Repertoár súboru zahŕňa aj koncertantné diela pre gitarové kvarteto a orchester (Breiner, Burlas, Gismonti – Brouwer, Rodrigo), ktoré v jeho podaní zazneli s orchestrami Capella Istropolitana, ŠKO Žilina, Musica Cassovia a dirigentmi ako Peter Breiner, Oliver Dohnányi, Gabriela de Esteban, Robert Mareček či Maroš Potokár. Súbor si váži aj blízky umelecký kontakt so skladateľskými osobnosťami slovenskej i zahraničnej scény, čo viedlo k premiérovým uvedeniam diel venovaných súboru. Nachádzame medzi nimi kompozície Petra Breinera, Martina Burlasa, Vladimíra Godára, Jozefa Kolkoviča, Petra Machajdíka, Pavla Malovca, Petra Zagara či Apostolosa Paraskevasa a Lea Brouwera Rôznorodé komorné spolupráce sú taktiež súčasťou bohatých umeleckých aktivít súboru. Kvarteto pravidelne spolupracuje s Petrou Noskaiovou, Evou Šuškovou, Moyzesovým kvartetom či svetoznámym gitaristom Costasom Cotsiolisom. Medzi nahrávkami súboru nachádzame: Recital (Akcent, 2000), Šeban – Godár – Breiner – Kolkovič (Hevhetia, 2009) a Slovak music for guitar quartet (Diskant, 2011), ktoré zahŕňajú viaceré svetové premiéry diel slovenských skladateľov, venovaných súboru. Členovia Bratislavského gitarového kvarteta sú pedagógmi stredných a vysokých umeleckých škôl v Bratislave a Viedni. Ich aktivity zahŕňajú aj muzikologickú, skladateľskú, vydavateľskú či organizačnú činnosť.