Piesne na verše Tomáša Janovica
Roky a roky
Roky a roky čudný podnájomník býva vo mne
roky a roky vôbec neplatí mi podnájomné.
Kde sa vzal, nuž tu sa vzal,
jedného dňa vo mne stál,
vo mne stál.
Roky a roky si ten čudný chlapík vo mne hovie,
Roky a roky a možno aj dlhšie, ktovie?
Podnájomník Strach prekročil môj prah,
podnájomník Strach, ach, ach, ach, ach
ach, ach, ach, ach.
Vošiel do mňa len tak naľahko,
bodaj by som sa ho nezľakol,
nemal kufor ani čistú košeľu,
iba tvár mal podozrivo červenú.
Vošiel, ako keby sa nič nestalo
a vraví mi: „Prišiel som sem nastálo!“
Ach, ach, ach, podnájomník Strach,
ach, ach, ach, podnájomník Strach.
Roky a roky si tá čudná bytosť vo mne hovie,
Roky a roky, beda, ak jej človek nevyhovie.
Kde sa vzal, nuž tu sa vzal,
jedného dňa vo mne stál,
vo mne stál.
Roky a roky sa ma zmocňuje vždy pekne zvnútra,
Roky a roky moje Ministerstvo vnútra,
podnájomník Strach prekročil môj prah,
podnájomník Strach, ach, ach, ach, ach,
ach, ach, ach, ach.
Byť sám sebou toho som sa bál,
Neskríkol som teda: „Hneď sa zbaľ!“
On sa vo mne pohodlne rozložil,
a pritom ma nenápadne rozložil.
Podnájomník vôbec sa ma nebojí,
a vo mne je stále ako po boji,
Tuším, podnájom mu zruším,
ale zatiaľ iba čuším,
čuším, čuším.
Úradnícky mlynček
Úradnícky mlynček melie ráno kávu,
káva predstavuje úradnícku stravu,
keď je každé zrnko pekne zomleté,
hneď je úradníkom krajšie na svete.
Úradnícky mlynček melie ráno kávu,
aby potom stránkam svižne zomlel hlavu,
keď sú hlavy stránok pekne zomleté,
hneď je úradníkom krajšie na svete.
Jedna káva, jedna hlava,
druhá káva, druhá hlava,
úradníci pijú sladkú kávu mocca
a hlavy nám melú len tak podľa okka.
Tretia káva, tretia hlava,
štvrtá káva, štvrtá hlava,
na chodbe sa stránky trasú, čo sa zomelie,
keď si národ úradnícky kávu zomelie, lebo:
Úradnícky mlynček zomelie nám hlavu,
hlava predstavuje úradnícku stravu,
len čo budú všetky hlavy zomleté,
nevieme, čo bude, vy to neviete?
Bez problémov bude žiť sa na svete.
Klietka
Bola raz jedna krajina,
tak sa ten príbeh začína.
V nej ani klietkam neverili,
hoci ich všetky preverili.
Nuž vymysleli klietočku,
nekaždodennú matriošku.
Vložili malú do väčšej
a tie dve potom do tretej,
tri klietky zase do štvrtej
a štyri klietky do piatej,
všetkých päť rovno do šiestej,
zrýchlime ale tento dej,
šesť klietok zase do siedmej
a sedem klietok do ôsmej.
Nuž takto vznikla klietočka,
nekaždodenná matrioška.
Už stojí klietka na námestí
a zovšadiaľ k nej vedú cesty.
Už stojí klietka matrioška,
ľudí sa ale nedočká,
to, prosím, nie sú žiadne pletky,
veď minuli sa klietky všetky,
a pretože je po klietkach,
odrazu ľudí prešiel strach,
takže už nikto ani trošku,
nikto ju nechce drótovať,
drótovať ani flekovať.
Bola jedna studňa
Bola jedna studňa, ale bez vody.
K takej nemej studni nikto nechodí.
Bola jedna studňa, našli sme k nej kľúč,
odvtedy má stále vody za náruč.
Bola jedna lipa, ale bez vône,
prekonala studňu v nemom výkone,
Bola jedna lipa, našli sme k nej kľúč,
odvtedy má stále vôní za náruč.
Bolo jedno slovo, ale bez duše.
Onemel, kto pred ním rýchlo neušiel.
Bolo jedno slovo, tu je k nemu kľúč,
odomknúť ho skúsme všetci v sebe… už!
Keď tým živým kľúčom zazvoníme,
všetkým nemým slovám odzvoníme,
nemým studniam, nemým lipám, nemým snom,
ktoré v sebe nosili sme pod zámkom.
Keď tým živým kľúčom zazvoníme,
všetkým nemým slovám odzvoníme,
a poletia cez rieky a cez hory,
počujete, nemé slovo hovorí.
Počujete, všetko nemé hovorí.
El Amor Brujo (verzia 1915) (Gregorio Martínez Sierra, María Lejarraga)
Čarodejná láska (prebásnenie: Silvia Ruppeldtová)
Canción del amor dolido
Pieseň žalostnej lásky
¡Ay! Yo no sé qué siento,
ni sé qué me pasa
cuando éste mardito
gitano me farta.
Candela qué ardes…
¡Más arde el infierno
que toíta mi sangre
abrasá de celos! ¡Ay!
Ach! Neviem, čo cítim
ani to, čo sa mi robí
keď mi ten prekliaty
cigánik chýba.
Svieca, ako len horíš
no viac horí peklo
mojej krvi
čo spaľuje žiarlivosť Ach!
Cuando el río suena
¿qué querrá decir?
¡Ay!
¡Por querer a otra
se orvía de mí!
¡Ay!
Cuando el fuego abrasa…
Cuando el río suena…
Si el agua no mata el fuego,
¡A mí el pesar me condena!
¡A mí el querer me envenena!
¡A mí me matan las penas!
¡Ay!
Žblnkotajúca rieka
čo len chce povedať?
Ach!
Po inej túžil
a na mňa zabudol!
Ach!
Keď spaľuje oheň
keď žblnkoce rieka…
Ak voda oheň neuhasí
na večnú trýzeň ma odsúdi,
otrávi jedom moju túžbu
a bolesť ma zabije.
Ach!
El Sortilegio
Počarovanie
¡Las doce!
Polnoc!
¡Las doce están dando! En los brazos de la Virgen María
su Hijo está orando… Por ello te pido oír puerta cerrar,
niño yorar y campana repicar… ¡Lo que mi corazón desea
mis ojos lo vean!
Práve odbila polnoc! V náručí Svätej Panny prosí jej Syn…
To pre neho žiadam, počuť chcem zatvoriť dvere, plakať
dieťa a vyzváňať zvon… Nech moje oči vidia, čo si želá
moje srdce!
¡No ha de venir! - [¡Ya sé yo que no viene!…¡Para qué
habré vivío un día más, si no le voy a ver! ¡Las doce! ¡De
toas maneras, con pena o alegría hay que cumplir lo que
está mandao! ¡Pa que un Debé que está en el sielo, nos
entre de su mano en er nuevo día!] Paque nos lleve por la
buena vía…haremos la danza der fin der día.
Už nepríde! Dobre viem, že nepríde…! Načo mi žiť čo len
jediný deň viac, ak ho viac uzrieť nemám! Poludnie! Ak
však osud chce, s bolesťou či radosťou naplniť treba, čo je
nám súdené! Nech ten, čo je na nebesiach, vloží nám do
rúk nový deň! A tancom na sklonku dňa privoláme, aby
nás viedol k dobrému životu…
Romance del pescador
Rybárova romanca
Por un camino iba yo buscando la dicha mía: lo que mis
sacais miraron mi corasón no lo orvía. Por la verea iba yo.
A cuantos le conocían.- ¿le habéis visto? Preguntaba, y
nadie me respondía. Por el camino iba yo y mi amor no
parecía. Er yanto der corasón por er rostro me caía. La
verea se estrechaba y er día se iba acabando. A la orviyita
der río estaba un hombre pescando. Mientras las aguas
corrían iba el pescador cantando: ¡No quiero apresar los
pececillos del río; Quiero hallar un corasón que se me ha
perdío!
Kráčala som cestou, čo o šťastí sníva, čo na nej nebo očí
zazrie, srdce nezabúda. Tou cestou som sa vybrala. „Videli
ste ho?“ pýtala som sa, čo ma kvári. No ľudia, čo ho znajú,
neodpovedali. Čo dlhá je tá cesta, moju lásku nezbadala.
Bolestná slza srdca po tvári sa mi skotúľala. Chodník sa
zužuje, deň ku koncu sa chýli. A na brehu rieky sedí rybár,
sám tam loví ryby. Plynuli vlnky vody, pieseň si nôtil rybár. „Rybky všetkých
riek, to nie vás chcem v sieti cítiť! Zatúlané srdce, len to
jediné chcem chytiť!“
„Pescador que estás pescando, si has perdido un corasón,
a mí me lo están robando a traición.“ El agua se levantó
al oir hablar de penas de amantes y dijo con ronca voz:
¡Pescador y caminante, si sufrís los dos, en er monte hay
una cueva, en la cueva hay una bruja que sabe hechisos
de amor!
„Rybár môj, ty, čo ryby lovíš, vedz, ak sa tebe srdce
zatúlalo, mne zo zrady zlo ho vzalo!“ Náreky toľkej lásky
bolesti voda neznesie. Zdvihla sa a chrapľavo im vraví:
Rybár i pocestná, v hore je jaskyňa, a na bolesti lásky
v jaskyni čarodejnica čary varí!
Idla buscar que eya remedio os dará! Esto dijo er río, esto
habrá que haser…¡A la cueva de la bruja tengo de acudir!
¡Si eya no me da er remedio me quiero morir!
Vyhľadajteže ju, dá vám na ňu liek! Tak riekla rieka, tak
sa musí stať. Do bosorkinej jaskyne vybrať treba sa mi! Ak
lásky liek mi nedá, tak zomriem vari!
Escena (El terror)
Scéna (Strach)
¿No hay nadie en la cueva? ¡Nadie me responde! ¿Será
que la bruja sale por la noche en busca der mengue jineta
en su escoba por la chimenea?…Ay, Jesús me varga! ¡Qué
miedo me entra!
Či nie je nik v jaskyni? Nik mi neodpovedá! To azda
bosorka komínom vyletela za noci na metle hľadať
diabolského jazdca? Ach, sladký Ježiš, ochraňuj ma! Ach,
čo za des ma zmáha!
¡No hay nadie…estoy sola!…¡Esta es la candela!… ¡Este es
el manojo de las malas yerbas!
Nikoho tu niet… sama som! Hľa, tu je svieca! A tu hŕbka
čarodejných bylín!
¡Este es al lagarto!…¡Esta es la redoma encantá, donde el
agua que sabe el secreto de toas las vidas está aprisioná!…
Tu je jašterica!… A tu zázračná karafa s vodou, čo pozná
tajomstvo všetkých životov, v sebe uväznenou!
¡No hay nadie…estoy sola!…¡Si yo me atreviera…haría el
conjuro que al diablo callao desata la lengua!…¡No hay
nadie…estoy sola!…¡Si yo me atreviera!…
Niet tu nikoho… sama som! Kiež by som sa odvážila vysloviť
zaklínadlo, čo zmĺknutému diablovi jazyky rozviaže!
Nikoho tu niet! Som sama! Kiež by som sa odvážila!
¡Ah! …
Es er fuego fatuo,
Espíritu y rey de la cueva, que
quiere vengarse de mí…
¡No te acerques!
¡Fuego del infierno que las almas quemas!
Ach!
To ten márnomyseľný oheň,
duch jaskyne a jej kráľ,
čo sa mi chce mstiť…
Nepribližuj sa mi!
Pekelný oheň, čo duše spaľuješ!
Canción del Fuego fatuo
Pieseň bludného ohňa
¡Ah!
Lo mismo que er fuego fatuo,
lo mismito es er queré.
Le juyes y te persigue,
le yamas y echa a corré.
¡Lo mismo que er fuego fatuo,
lo mismito es er queré!
Ach!
Celkom ako bludný oheň
taký je ten, čo ho milujem!
Utekáš pred ním, prenasleduje ťa,
voláš naňho, dá sa na útek.
Celkom ako bludný oheň
taký je ten, čo ho milujem!
Nace en las noches de agosto,
cuando aprieta la calor.
Va corriendo por los campos en busca
de un corasón…
¡Lo mismo que er fuego fatuo,
lo mismito es el amor!
Rodí sa za augustovej noci
keď teplo gniavi telo,
a potom sa rozbehne poliami
hľadajúc čiesi srdce…
Celkom ako bludný oheň
taký je ten, čo ho milujem!
¡Malhaya los ojos negros
que le alcanzaron aver!
¡Malhaya er corasón triste
que en su yama quiso arder!
¡Lo mismo que er fuego fatuo,
se desvanece er querer!
Prekliate buďte oči čierne,
čo ste ho raz zbadali!
Prekliate srdce smutné,
čo na jeho lôžku blčať túžilo!
Celkom ako bludička stratí sa
vo vzduchu milovaný!
Conjuro para reconquistar el amor perdido
Zaklínadlo na prinavrátenie stratenej lásky
¡Por Satanás! ¡Por Barrabás!
¡Quiero que el hombre que me ha.
orvidao me venga a buscar!
Pre Satanáša! Pre Barabáša!
Nech muž, čo na mňa zabúdal,
mi zas svoje srdce dal!
¡Cabeza de toro, ojos del león!…
¡Mi amor está lejos…que escuche mi voz!
¡Que venga, que venga!
Býčia hlava, oči leva!…
Moja láska je blízko, nech počuje môj hlas! Nech príde!
Nech príde!
¡Por Satanás! ¡Por Barrabás!
¡Quiero que el hombre que me
quería me venga a buscar!
¡Elena, Elena, hija de rey y reina!
¡Que no pueda parar ni sosegar, ni
en cama acostao ni en silla sentao…
hasta que a mi poder venga a parar!
¡Que venga, que venga!
Pre Satanáša! Pre Barabáša!
Chcem, nech muž, čo ma miloval,
mi zas svoje srdce dal!
Helena, Helena, dcéra kráľa, kráľovnej!
Nech pokoja nenájde ni odpočinku!
V posteli nezaspí, na stoličke neposedí,
kým zas v mojej moci neskončí!
Nech príde! Nech príde!
¡Por Satanás! ¡Por Barrabás!
¡Quiero que el hombre que me ha
engañao me venga a buscar! Me
asomé ala puerta al salir el sol…
Un hombre vestío de colorao pasó…
Pre Satanáša! Pre Barabáša!
Chcem, nech muž, čo ma oklamal, mi zas svoje srdce dal!
K dverám som podišla,
len čo sa rozvidnelo.
Muž v krvavočervenom šate prešiel okolo.
Le he preguntao, y me ha contestao
que iba con los cordeles de los siete
ahorcaos…Y yo le he dicho:
¡Que venga, que venga!
¡Pajarito blanco que en el viento viene
volando!… ¡Que venga, que venga!
¡Entro y convengo en el pacto!
Tak pýtam sa ho, a on odpovedá,
že siedmim obesencom ani len nezná mená. Tak rečiem
mu:
Nech príde! Nech príde!
Vtáčik biely, čo vo vetre poletuješ!
Nech príde! Nech príde!
Vchádzam a dohodu uzatváram.
¡Paque venga!, ¡Paque venga!
¡Paque venga!
¡Por Satanás! ¡Por Barrabás!
¡Quiero que el hombre que era mi vía
me venga a buscar!
Nech príde! Nech príde!
Nech príde!
Pre Satanáša! Pre Barnabáša!
Nech muž, čo môj život mal,
mi zas svoje srdce dal!
¡Ah…ruido de cadenas arrastrás!
¡Er diablo anda en esto!
Ach, rinčanie ťažkých reťazí!
Sám Diabol v tom má prsty!
Danza y Canción de la Bruja Fingida: Danza del juego de amor
Tanec a pieseň falošnej čarodejnice: Tanec lásky hry
¡Tú eres aquél mal gitano que una gitana quería…!
¡El querer que eya te daba tú no te lo merecías…!
To ty si ten zlý cigán ktorého cigánka milovala…!
No lásku, čo ti ona dala, nezaslúžil si mať!
¡Quién lo había de decí que con otra la vendías…!
¡Anda mar gaché!
Que te merecías?
¡Que er mismísimo Pedro Botero te abrasara esa lengua
conque amor la mentías!
Ktože by jej to bol povedal, že za inú ju vymeníš!
Rozbúrené more, ber ho Ďas!
Čo iné si len zasluhuješ?
Nech hoci samotný Lucifer Pekelník
plameňmi spáli jazyk, čo o láske klamal!
¡No te acerques, no me mires, que soy bruja consumá; y er
que se atreva a tocarme la mano se abrasará!
Nechoď ku mne, nehľaď na mňa, čarodejnica som strašná;
kto opováži sa ma dotknúť, ruka mu zhorí v ohni!
¡Soy la voz de tu destino!
¡Soy er fuego en que te abrasas!
¡Soy er viento en que suspiras!
¡Soy la mar en que naufragas!
Som hlas tvojho osudu!
Som oheň, v ktorom sa spaľuješ!
Som vietor, v ktorom stonáš!
Som more, na ktorom sa utopíš!
Final: Las Campanas del amanecer
Záver: Zvony na svitaní
¡Ya está despuntando er día!
¡Venme esta noche a buscar!
Veremos si sem orvía lo que me has jecho penar con tanta
mala partía!
Už za vrchmi sa hlási brieždenie!
Príď za mnou ešte v túto noc!
Azda i zabudnem na utrpenie, čo spôsobili mi toľké
podlosti!
¡Ya está despuntando er día! ¡Cantad, campanas, cantad!
¡que vuerve la gloria mía!
Už sa na obzore rozodnieva! Spievajte, zvony, spievajte!
Nech vráti sa moje potešeni!
