Mladý maďarský klavirista sa etabloval ako jeden z najzaujímavejších interpretov novej generácie umelcov našich susedov. Víťaz Concours Musical International de Montréal z roku 2017 a nositeľ prestížneho Borletti-Buitoni Trust Fellowship z roku 2016, Zoltán Fejérvári, vystupoval na recitáloch po celej Amerike a Európe, na prestížnych miestach vrátane Carnegie Hall, Place des Arts, Gasteig, Lingotto, Palau de Música, Biblioteca Nacional de Buenos Aires či Lisztovej akadémie v Budapešti. Vystupoval ako sólista s Budapeštianskym festivalovým orchestrom, Concertgebouw Orchestra Amsterdam, Českou filharmóniou, Komorným orchestrom Európy, Maďarskou národnou filharmóniou, Verbier Chamber Orchestra a Concerto Budapest. Spolupracoval s dirigentmi ako Iván Fischer, Markus Stenz, Heinz Holliger, Tomás Netopil, Mikhail Pletnev, Gábor Tákács-Nagy, Ken-Ichiro Kobayashi a Zoltán Kocsis.
Fejérváriho debutové CD s tvorbou Janáčka (2019) získalo nadšené ohlasy. O nahrávke Schumannovho diela (Atma Classique) v magazíne Gramophone napísali: „Fejérvári je hlboko komunikatívny umelec, ktorý spája neotrasiteľné ovládanie nástroja s dokonalou muzikalitou. Tí, ktorí ho ešte nepočuli, sa môžu tešiť na vzácny zážitok.“
V sezóne 2025/2026 sa Fejérvári vracia do Číny (Chamber Music & Arts Singapore), v Európe predvedie Mozartov Klavírny koncert č. 24 s Maďarským štátnym operným orchestrom a Bartókov Klavírny koncert č. 2 s Pannonskou filharmóniou. Medzi vrcholy sezóny 2024/2025 patrili účinkovania s Huntsville Symphony Orchestra, sólový recitál v Philadelphia Chamber Music Society, ako aj letné vystúpenia na Capitol Region Classical v Tannery Pond a na Marlboro Music Festival. V Európe vystupoval na prestížnom Klavier-Festival Ruhr a vrátil sa do Wigmore Hall. Medzi vrcholy predchádzajúcich sezón možno zaradiť vystúpenia na Classical Spree, festivale Montreal Symphony Orchestra či na Lucerne Festival, kde vystúpil na žiadosť jeho mentora Andrása Schiffa.
Fejérvári v súčasnosti pôsobí ako profesor na Hochschule für Musik FHNW, Musik Akademie Basel vo Švajčiarsku, kde vyučuje klavír a komornú hudbu.
Harrison Herman (1995). Od svojho debutu v roku 2005 (vo veku 10 rokov) v Auditorio Nacional de Música ho rastúca koncertná aktivita priviedla k viacerým recitálovým vystúpeniam v Španielsku aj mimo neho. Vystupoval v koncertných sálach ako Palau de Valencia, Auditorio de Zaragoza, Teatro Jofre a Auditorio de Ferrol, Sala Centro v Palacio de Cibeles v Madride, Centro Cultural Miguel Delibes vo Valladolide, Teatro Juan Bravo v Segovii, Auditorio Joaquín Rodrigo v Madride, Auditorio Manuel de Falla v Granade, Salle Debussy v Lyone, Metropolitan Municipal Concert Hall v Adane (Turecko) či Tokyo Bunka Kaikan.
Ako sólista koncertoval s orchestrami ako Orquesta Sinfónica de Galicia, Štátny symfonický orchester Çurukova z tureckej Adany, opakovane s orchesterom Virtuosos de Madrid a Orquesta Sinfónica de Castilla y León a iné. Nedávno dokončil nahrávanie svojho druhého albumu „Esencias“, ktorý obsahuje kompletnú klavírnu hudbu renomovaného skladateľa Tita Avendaño Salasa. Odniesol si aj prvé ceny zo súťaží ako Compositores de España, Cidade de Ferrol alebo La Rioja Piano; druhé ceny z 3. medzinárodnej klavírnej súťaže Shigeru Kawai v Japonsku a Medzinárodnej klavírnej súťaže Frechilla-Zuloaga.
Absolvoval majstrovské kurzy u interpretov a pedagógov – Josepa Coloma, Natalie Trullovej, Pavla Gililova, Alexandra Kandelakiho, Leonela Moralesa, Michela Bourdoncla a Andreasa Frölicha.
Harrison Herman sa narodil v Sydney, od útleho veku žije v Madride, ako osemročný začal svoje hudobné štúdium v Centro Integrado de Música Padre Antonio Soler (CIMPA) pod vedením Laury Díaz. Neskôr pokračoval u Javiera Gómeza Dóleru. V roku 2013 sa zapísal na konzervatórium v Castellóne pod vedením Leonela Moralesa. Je absolventom v odbore klavírna interpretácia a má magisterský titul v odbore hudobného výskumu na CSMC.
Ewald Danel je huslista, dirigent a pedagóg. Jeho prácu charakterizuje spolupráca s mnohými významnými osobnosťami hudobného sveta, orchestrami a komornými súbormi, ako aj spolupráca s amatérskymi hudobníkmi a spevákmi. Študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u K. Österreichera, kurz zborového dirigovania u J. Wierszyłowského a doktorandské štúdium u B. Warchala. Po ukončení štúdia pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. V rokoch 1985 – 2023 bol koncertným majstrom Slovenskej filharmónie, od roku 2001 je umeleckým vedúcim Slovenského komorného orchestra. Ako sólista a dirigent sa predstavil na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko, Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA). Dlhodobá spolupráca ho spája s Orquestra Sinfônica Municipal São Paulo, Hiroshima Symphony Orchestra, Akita Chamber Orchestra, Tokyo Harmonia Chamber Orchestra, vystupoval s orchestrami Klang Verwaltung München, Orchestra Ensemble Kanazawa, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphoniker, Sakata Philharmony, Slovenská filharmónia, Prague Philharmonia, Orquesta Filarmónica de Málaga, Janáčkova filharmonie Ostrava a i. V Hiroshima Symphony Orchestra bol v rokoch 2008 – 2014 hlavným hosťujúcim dirigentom. Okrem dirigentských a sólistických aktivít má umelec bohaté skúsenosti v oblasti komornej hry – primárius Slovenského kvarteta od roku 1986, spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria, Kubínovho kvarteta (viola), niekoľko rokov člen súboru Musica aeterna, v rokoch 1992 – 1996 umelecký vedúci orchestra Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. Je držiteľom Ceny Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha, ceny Cieszynity uznania za šírenie dobrého mena regiónu Sliezska a Ceny Jána Cikkera. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a na Akadémii umení v Banskej Bystrici, šesť rokov bol tiež hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoji v Japonsku. Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra inicioval koncerty Hommage à Bohdan Warchal, cyklus koncertov Hudba v chrámoch, Koncerty bez bariér, Koncerty bez potlesku, vznik nových skladieb a ďalšie mimoriadne projekty. Od stého výročia úmrtia A. Dvořáka viackrát uviedol jeho Biblické piesne v zborovom unisone, zazneli aj na festivale Pohoda 2018, v minulej sezóne v Ostrave a v Bratislave. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi, na ktorej sa podieľa v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby, je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.
SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER (vedúci Bohdan Warchal) pracuje síce ešte len šesť rokov, avšak umelecky už vynikol doma i v zahraničí a patrí dnes k najvyhľadávanejším slovenským umeleckým telesám. Hoci došlo niekoľkokrát k drobným i väčším zmenám v zložení telesa, predsa sa vždy podarilo jeho vedúcemu zachovať umeleckú úroveň, prípadne ju ešte stupňovať. Napriek tomu, že sa teleso venuje prevažne staršej hudbe a že najväčšie zahraničné úspechy malo s barokovými skladbami, predsa dalo zaujímavú zvukovú podobu i niekoľkým skladbám súčasnosti. Domáca i zahraničná kritika všíma si na hre súboru najmä precíznosť vo vypracovaní, zvláštnu slovanskú vášnivosť i snahu o jednotné chápanie skladieb a jednotné štýlové domýšľanie.