Terézia Kružliaková študovala spev na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici (D. Rohová-Boksová) a na VŠMU v Bratislave (Z. Livorová). Vokálne sa neskôr zdokonaľovala na majstrovských kurzoch Reginy Resnik v talianskom Trevise. Už počas štúdia účinkovala v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Od roku 2003 je sólistkou Opery SND v Bratislave. Ako mladá interpretka zaznamenala viacero úspechov na vokálnych súťažiach na Slovensku, v Poľsku či Taliansku. V Českej republike zvíťazila na Medzinárodnej súťaži A. Dvořáka v Karlových Varoch a je laureátkou súťaže Toti dal Monte v talianskom Trevise.
Terézia Kružliaková sa predstavila na popredných hudobných festivaloch doma i v zahraničí (Bratislavské hudobné slávnosti, Festival Carla Dittersa von Dittersdorf v Jeseníkoch, Dvořákova Olomouc, Pražská jar, Smetanova Litomyšl, Podzimní festival duchovní hudby v Olomouci a i.). Často účinkuje aj ako koncertná speváčka, spolupracuje s poprednými domácimi a zahraničnými orchestrálnymi a vokálnymi telesami ako Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Symfonický orchester Českého rozhlasu v Prahe, Moskovský akademický symfonický orchester, Slovenský filharmonický zbor, Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK, Moravská filharmónia Olomouc, ŠKO Žilina, Cappella Istropolitana, Slovenský komorný orchester či Štátna filharmónia Košice. Rad operných postáv stvárnila na domácej scéne opery SND, ale i v Brne (Orsini, Suzuki, Siebel, Oľga, Flora, Zuzka, Rosina, Armando di Gondi).
Aktuálne ju môžeme v SND počuť v operných tituloch ako Giovannu v Rigolettovi, Mercedes v Carmen, Elisabettu v Marie Stuarde, Lesnú žienku v Rusalke a Carmen v opere slovenskej autorky Ľubice Čekovskej Impresario Dotcom.
Pokračovateľka slávnej tradície slovenských sopranistiek ako Lucia Popp, Edita Gruberová či Ľubica Vargicová absolvovala vokálne štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Viktórie Stracenskej a na Národnom konzervatóriu v Lyone vo Francúzsku. Na konte má ocenenia z medzinárodných súťaží, k najvýznamnejším patrí 1. cena, absolútne víťazstvo a zisk ďalších štyroch cien na medzinárodnej súťaži Hans Gabor Belvedere vo Viedni v roku 2005.
Hosťovala v prestížnych operných domoch ako napríklad Teatro alla Scala v Miláne, Teatro dell'Opera v Ríme, Bavorská štátna opera v Mníchove, Berlínska štátna opera, Štátna opera vo Viedni, Štátna opera v Hamburgu, Opera de Bastille v Paríži, Teatro Colón v Buenos Aires, Tel Aviv Opera, Theater an der Wien, Houston Grand Opera, Dallas Opera. Vystúpila tiež v rámci festivalov v Glyndebourne, Salzburg Mozart Wochen, Salzburg Festival, Pražská jar, Ravenna Festival, BBC Proms a ďalšie.
Spolupracovala s takými dirigentskými osobnosťami ako Daniel Barenboim, Gustavo Dudamel, Vladimir Jurowski, Riccardo Muti, Nicolaus Harnoncourt, Fabio Luisi či Kent Nagano. Koncertuje v Taliansku, Nemecku, Španielsku, Švajčiarsku, Poľsku, Švédsku, Rusku, vo Veľkej Británii, v Japonsku, na Tasmánii a v Českej republike. Na Slovensku sa predstavila na doskách Slovenského národného divadla v postave Mařenky v Smetanovej opere Predaná nevesta, v Pucciniho Turandot, v novom naštudovaní Verdiho opery La traviata a naposledy v Janáčkovej opere Príhody líšky Bystroušky.
patrí do generácie posledných absolventov Albína Vrteľa na Konzervatóriu v Bratislave. Už počas štúdia na konzervatóriu získal viacero ocenení na súťažiach u nás i v zahraničí (Súťaž slovenských konzervatórií 1994 a 1996, North London Festival a i.), ako aj štipendií na medzinárodných majstrovských kurzoch, ktoré výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké smerovanie (E. Gratch, I. Bezrodny, I. Händel, V. Liberman).
Počas štúdia na VŠMU v Bratislave v triede Jozefa Kopelmana absolvoval dvojročný študijný pobyt na Southern Methodist University v Dallase(USA) u významného amerického husľového pedagóga Eduarda Schmiedera. Štúdium v Dallase ukončil diplomom Artist Certificate. Po absolvovaní VŠMU v Bratislave pokračoval v štúdiu na Universität für Musik und Darstelende Kunst vo Viedni v triede Güntera Pichlera (Alban Berg Quartet). V rokoch 2003 – 2011 pôsobil ako 1. sólový hráč na husliach a koncertný majster v Orquesta Filarmónica de Málaga (Španielsko). V tomto období založil Cuarteto Alborán,s ktorým pravidelne koncertoval na koncertných pódiách Španielska, a zároveň sa aktívne venoval pedagogickej činnosti. Od roku 2014 pôsobí pedagogicky na Štátnom Konzervatóriu v Bratislave a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 2014 tiež nastúpil na miesto koncertného majstra Slovenskej filharmónie a v roku 2016 sa stal primáriom Moyzesovho kvarteta. Pravidelne sa zapája do umeleckej spolupráce s mládežníckymi orchestramina Štátnom Konzervatóriu v Bratislave, VŠMU a v rámci Slovenského mládežníckeho orchestra.
Patrí medzi najperspektívnejšie české dramatické mezzosopranistky. Obdiv poslucháčov aj kritiky získala na domácich scénach i v zahraničí. V najbližšom čase vystúpi ako Jokasta v Stravinského opuse Oedipus Rex na Smetanovej Litomyšli či Azucena vo Verdiho Trubadúrovi v španielskej Zaragoze. V sezóne 2026/2027 ju čaká niekoľko návratov: v úlohe Amneris (Aida) sa vráti do Vilniusu, ako Kundry (Parsifal) a Santuzza (Sedliacka česť) do Štátnej opery Praha. Ako koncertná umelkyňa vystúpi na galakoncerte Vianoce v Bratislave, na festivale Zlatá Praha, s Petrom Altrichterom zaznejú Wagnerove Wesendonck-Lieder v Českých Budějoviciach a s Tomášom Hanusom sa bude podieľať na Beethovenovej Symfónii č. 9 v Rudolfíne. V tejto sezóne sa predstavila vo švajčiarskom Fribourgu ako Cudzia kňažná (Rusalka), v Národnom divadle v Prahe ako Carmen, Cudzia kňažná (Rusalka) a Kundry v novom naštudovaní Wagnerovho Parsifala. Koncertne vystúpila vo Verdiho Requiem s Rzeszówským orchestrom a Davidom Giménezom Carrerasom a tiež so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK a Tomášom Braunerom. Podieľala sa na predvedení Mahlerovej Piesne o zemi s Krakovskou filharmóniou pod vedením Saschu Goetzela a so Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu pod taktovkou Petra Popelku vystúpila ako Jokasta v oratóriu Oedipus Rex Igora Stravinského v Prahe. K významným operným úspechom minulých sezón patria úlohy v Národnom divadle v Prahe, Theater an der Wien, Lotyšskej národnej opere v Rige, Národnom divadle v Sofii, Slovenskom národnom divadle v Bratislave a Theater Basel. Pavlů študovala na AMU v Prahe u Heleny Kaupovej. Absolvovala majstrovské kurzy pod vedením osobností ako A. Millo, P. Dvorský, E. Randová, B. Nikolova, G. Beňačková a J. Cura, v poslednom čase je jej pedagógom V. Chmelo. Jej diskografia zahŕňa Janáčkov Zápisník zmizelého (Zefka), Milostné piesne J. B. Foerstera, cyklus Dvořákových piesní s anglickým klaviristom Charlesom Spencerom a nahrávku novej opery Oracle od Davida Buckleyho s BBC Concert Orchestra v Londýne.
Sopranistka Lada Bočková patrí k najvýraznejším talentom mladej českej speváckej generácie. V aktuálnej sezóne vystupuje ako Pamina (Čarovná flauta) v Stavovskom divadle a ako Marienka (Janko a Marienka) v Štátnej opere Praha. V Divadle Antonína Dvořáka účinkuje aj v novej inscenácii opery Nina Rotu Il cappello di paglia di Firenze. Po predchádzajúcom debute v úlohe Violetty (La traviata) v Teatro Lirico Sperimentale a turné po divadlách v talianskej Umbrii sa k úlohe vrátila v Moravskom divadle v Olomouci. Debutovala tiež v Divadle J. K. Tyla v Plzni v úlohe Karolíny v Smetanových Dvoch vdovách.
V Divadle Antonína Dvořáka a v nemeckom Theater Magdeburg stvárnila úlohu Bystroušky (Príhody líšky Bystroušky), za čo bola nominovaná na prestížnu cenu Thálie.
V rámci svojej koncertnej činnosti sa v aktuálnej sezóne predstavila v Requiem A. L. Webbera a Mahlerovej 4. symfónii po boku Symfonického orchestra hlavného mesta Praha FOK. Tento rok vystúpila aj s Maltskou filharmóniou po boku Andreu Bocelliho a debutovala v USA koncertom s Josephom Callejom na BroadStage v Kalifornii. Bočková sa v rámci komornej série Českej filharmónie predstavila v Rudolfine s recitálom venovaným českým skladateľom.
Bočková bola v rokoch 2020 – 2023 členkou operného súboru Theater Bonn, kde úspešne stvárnila niekoľko kľúčových úloh ako Oscar (Maškarný bál), Zuzanka (Figarova svadba), Marienka (Janko a Marienka), Clorinda (Popoluška), Nerona (Agrippina) či titulnú postavu v Cavalliho La Calisto. Úlohu opernej speváčky Bočková stvárnila v dvoch celovečerných filmoch (americký film Vrana/R. Sanders, dánsky film Ehrengard/B. August). V roku 2023 vystúpila na Gala de la Journée Européenne du Patrimoine v Saint-Émilione vo Francúzsku, kde jej Jurade de Saint-Émilion udelila čestný titul Dame de la Jurade.
Je jednou z najvýraznejších a najúspešnejších osobností slovenského interpretačného umenia vo svete. Dlhoročná kariéra zrelého umelca mala po úspešnom sólistickom štarte v domácom prostredí kontinuálny vývoj a to nielen vo svojom odbore, ale aj ako všestranne zanieteného a angažovaného hudobníka. Sólisticky vystupoval takmer vo všetkých európskych krajinách, USA, Japonsku, Kórei a Číne. Jeho umelecká dráha je spojená s nespočetným množstvom významných dirigentov (D.Barenboim, J. Levine, P. Boulez, G. Sinopoli či Ch. Thielemann).
V roku 1990 sa presťahoval do Nemecka, kde sa stal koncertným majstrom Gürzenich Orchester Köln. Len o pár rokov neskôr sa stal jedným z koncertných majstrov svetoznámeho festivalového orchestra v Bayreuthe, v ktorom pôsobí dodnes. Od roku 2004 zastáva funkciu 1. koncertného majstra v prestížnom WDR Funkhausorchester v Kolíne nad Rýnom. Jeho pohotový záskok za vtedajšieho šéfdirigenta Michaila Jurowského na Festspiele Mecklenburg-Vorpommern mu otvoril cestu aj k trvalej dirigentskej spolupráci s týmto orchestrom. Juraj Čižmarovič je vyhľadávaným koncertným majstrom, okrem Nemecka je stálym hosťom v Španielsku a Južnej Kórei. Na osobné pozvanie Semjona Byčkova sa v roku 2023 podieľal na produkcii Wagnerovej opery Tristan a Izolda v Teatro Real v Madride. Jeho spolupráca s týmto orchestrom bude pokračovať aj v roku 2024 radom viacerých operných a koncertných produkcií.
V posledných rokoch zintenzívnil nahrávacie aktivity. Nahral CD Vivaldi: Štyri ročné obdobia s vlastným súborom Cimorosa Chamber Orchestra (Diskant) a Mozartove klavírne koncerty so svojím synom Jakubom, kde sa predstavil ako dirigent ŠKO Žilina. So SOSR nahral husľové koncerty Prokofieva, Šostakoviča a Berga. K raritnej nahrávke nesporne patria aj zriedkavo uvádzané husľové koncerty Siegfrieda Wagnera a Hansa Pfitznera (Coviello Classics).
Mladý slovenský barytonista je absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde navštevoval spevácku triedu Evy Blahovej. Bol úspešným účastníkom Medzinárodnej speváckej súťaže Ferruccia Tagliaviniho v Rakúsku (II. miesto a špeciálna cena operného štúdia La Scuola dell'Opera del Teatro Comunale di Bologna) i súťaže Hans Gabor Belvedere vo Viedni, kde získal cenu pre najmladšieho účastníka finále. V rokoch 2010/2011 bol Pavol Kubáň študentom prestížnej opernej školy La Scuola dell'Opera del Teatro Comunale di Bologna, následne dostal v roku 2011 možnosť študovať na Accademia del bel canto di Rodolfo Celetti. V tom istom roku účinkoval v dvoch produkciách aj na medzinárodnom opernom festivale Valle d'Itria. Spoločne so svetoznámou sopranistkou Danielou Dessì vystúpil aj na záverečnom galakoncerte festivalu. V opernej sezóne 2012/2013 hosťoval v Semperoper Dresden (Domenico Sarra, Dorina e Nibbio), pričom krátko nato dostal ponuku stať sa členom Jungen Ensemble. Kubáň spolupracoval s opernými domami ako Teatro Massimo v Palerme, Opernhaus Zürich, Opernhaus Halle či Theater Basel. V Národnom divadle Košice stvárnil Forda vo Verdiho Falstaffovi a v Národnom divadle Brno Jaufrého Rudela (K. Saariaho, L'Amour de loin). Za postavy Lanciotta Malatestu a Barona (Rachmaninovov) bol nominovaný na Ceny Thalie (2019). Kubáň je od sezóny 2021/2022 členom Národného divadla v Prahe. V minulej sezóne tu úspešne debutoval v postave Jupitera (Platée), v titulnej postave opery Šarlatán od P. Haasa a tiež ako Albert (Werther). V aktuálnej sezóne tu stvárňuje Marcella v Bohéme, Figara v Barbierovi zo Sevilly, Belcoreho v Nápoji lásky, Učiteľa v Ariadne na Naxe a počuť ho aj v titulnej postave Dona Giovanniho. Vo februári 2026 v postave Donnera premiéroval nové naštudovanie Wagnerovej opery Zlato Rýna. V septembri 2025 účinkoval na inauguračnom koncerte Jakuba Hrůšu v Londýnskej kráľovskej opere – Dvořák Svatební košile, pričom s týmto dielom a orchestrom i zborom Royal Opera House hosťovali aj v Elbphilharmonie Hamburg.
je absolventom Konzervatória a HAMU v Prahe (L. Löbl). V Národnom divadle v Prahe debutoval v roku 2005. V nasledujúcich sezónach sa tu predstavil ako Don Giovanni, Figaro (Figarova svadba), Nardo (Záhradníčka z lásky), Argante (Rinaldo), Guglielmo (Così fan tutte), Přemysl (Libuše) a Vladislav (Dalibor).
Od septembra 2010 je stálym členom ansámblu Viedenskej štátnej opery. Od debutu v role Schaunarda (Bohéma) sa na scéne objavil aj ako Melisso (Alcina), Don Giovanni, Dulcamara (Nápoj lásky), Figaro (Figarova svadba, Barbier zo Sevily), Guglielmo, Publio (La clemenza di Tito), Mustafà (L'Italiana in Algeri), Alidoro (Popoluška), gróf Almaviva (Figarova svadba), Dottor Malatesta (Don Pasquale), Paolo Albiani (Simon Boccanegra) či Riccardo Forth (Puritáni).
Pravidelne hosťuje v Metropolitnej opere v New Yorku a na Salzburger Festspiele. Účinkuje aj v Bayerische Staatsoper v Mníchove, Royal Opera House v Londýne, Carnegie Hall v New Yorku, Deutsche Oper a Deutsche Staatsoper v Berlíne, Teatro alla Scala, Lyric Opera v Chicagu, Houston Grand Opera, Opéra de Paris a tiež na festivaloch v Baden-Badene a Glyndebourne.
Vystúpil aj na koncertných pódiách v Musikvereine vo Viedni a v Grazi, vo Wigmore Hall v Londýne, v Usher Hall v Edinburghu, v Herkulovej sále v Mníchove, vo viedenskom Konzerthause, Konserthuset v Štokholme a v pražskom Obecnom dome a Rudolfine. Spolupracoval s Chicagským symfonickým orchestrom, Symfonickými orchestrami Francúzskeho, Bavorského, Rakúskeho a Českého rozhlasu, Škótskym komorným orchestrom, Českou filharmóniou, Viedenskými symfonikmi a štokholmskou Kráľovskou filharmóniou. Adam Plachetka nahrával pre spoločnosti Arte, Arthaus Musik, Capriccio, Clasart Classics, Českú televíziu, Český rozhlas, Deutsche Grammophon, Mezzo, Naxos, Nibiru, Orfeo, ORF, Radioservis, Servus TV, Supraphon a Unitel Classica. Vystupoval pod taktovkou dirigentov ako Marco Armiliato, Daniel Barenboim, Mariss Jansons, Fabio Luisi, Riccardo Muti, Andris Nelsons, Yannick Nézet-Séguin, Christian Thielemann či Franz Welser-Möst.
Študovala cirkevnú hudbu, dirigovanie a spev na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici a operný spev na Konzervatóriu v Bratislave. Získala dvojročné štipendium na Universität für Musik und darstellende Kunst v Grazi (A. Kania, G. Hornik). Na opernom javisku debutovala v Mozartových operách Čarovná flauta (Druhá dáma) a Záhradníčka z lásky (Ramiro). V sezóne 2005/2006 bola členkou operného štúdia Bavorskej štátnej opery pod vedením Zubina Mehtu. V rokoch 2006 – 2009 pôsobila v divadle v Heidelbergu, kde účinkovala ako Cherubín (Figarova svadba), Idamante (Idomeneo), Sesto (La clemenza di Tito), Charlotta (Werther), Rosina (Barbier zo Sevilly) a v ďalších významných úlohách. Na barokovom festivale v Schwetzingene spievala Vivaldiho nohavicové postavy. V rokoch 2009 – 2018 bola sólistkou Deutsche Oper Berlin. Medzi jej vrcholné vystúpenia patrila rola Maffia Orsiniho (Lucrezia Borgia) po boku Edity Gruberovej a Pavla Bršlíka. V rokoch 2019 – 2025 bola členkou Štátnej opery v Hamburgu, kde sa predstavila napríklad ako Cherubín (Figarova svadba), Brigitta (Die tote Stadt) či Hänsel (Hänsel und Gretel). V roku 2021 vystúpila v koncertnom cykle ARTE Concert Europe@Home s Danielom Hopeom a debutovala ako Romeo (I Capuleti e i Montecchi) v Zürichu. V Musik Theater an der Wien sa debutovo predstavila ako Lišiak v Príhodách líšky Bystroušky (2022) a na festivale Dvořákova Praha ako Cudzia kňažná v Rusalke pod taktovkou Semjona Byčkova. V posledných rokoch debutovala v Deutsche Oper Berlin ako Giovanna Seymour (Anna Bolena) a Preziosilla (Sila osudu). Úspech zaznamenala ako Varvara v Káti Kabanovej vo valónskej kráľovskej opere v Liège. V sezóne 2026 ju ešte čaká účinkovanie v komickom oratóriu Monty Python: Not the Messiah (John Du Prez) v Salzburger Landestheater, hosťovanie na Bregenzer festspiele v Janáčkových Výletoch pána Broučka, stvárnenie Varvary v Kati Kabanovej v Kráľovskej opere v Madride či vedenie Majstrovských kurzov pre mladých spevákov v Pezinku (Viva Musica).
Austrálska dirigentka Simone Young patrí k popredným dirigentom našej doby. Od roku 2022 pôsobí ako šéfdirigentka Symfonického orchestra Sydney, kde uvádza okrem iných projektov aj koncertný cyklus Wagnerovho veľdiela Prsteň Nibelungov.
V sezóne 2026/2027 sa opätovne predstaví v Parížskej národnej opere, kde bude dirigovať predstavenie opery Káťa Kabanová. V Štátnej opere v Berlíne Unter den Linden uvedie operu Nabucco a vo Viedenskej štátnej opere Lulu a Parsifala. V lete 2027 sa vráti na Bayreuthský festival, kde bude dirigovať Majstrov spevákov norimberských.
Simone Young naďalej výrazne ovplyvňuje aj medzinárodnú koncertnú scénu a objaví sa pred orchestrami ako Orchestra Sinfonica Nazionale RAI, Deutsches Symphonie‑Orchester Berlin, Orchestre National de Lyon, Symfonický orchester Bavorského rozhlasu, Philharmonia Orchestra, BBC Philharmonic, Oslo Philharmonic, Filarmonica della Scala a Orchestre National de France.
V období 2005 – 2015 pôsobila ako umelecká riaditeľka Hamburskej štátnej opery a generálna hudobná riaditeľka Hamburského filharmonického štátneho orchestra. V tejto dvojitej úlohe dohliadala na mimoriadne široký repertoár siahajúci od Mozarta, Verdiho, Pucciniho, Wagnera a Straussa až po Hindemitha, Brittena a Henzeho, pričom uviedla aj množstvo svetových a národných premiér. Predtým bola šéfdirigentkou Bergenskej filharmónie (1998 – 2002) a umeleckou riaditeľkou Opera Australia v Sydney a Melbourne (2001 – 2003).
Už od začiatku svojej kariéry sa Simone Young uviedla na medzinárodnej scéne ako jedna z najpozoruhodnejších interpretiek diel Richarda Wagnera a Richarda Straussa. Dirigovala niekoľko kompletných cyklov Wagnerovho Prsteňa Nibelungov vo Viedenskej štátnej opere, v Štátnej opere Unter den Linden v Berlíne a na Bayreuthskom festivale, ako aj v novej produkcii v Hamburskej štátnej opere a úplne nedávno, v sezóne 2025/2026, v Teatro alla Scala. Hosťovské vystúpenia ju zaviedli do mnohých svetových popredných operných domov, vrátane Viedenskej štátnej opery, Opéra national de Paris, Royal Opera House Covent Garden v Londýne, Metropolitnej Opery v New Yorku, Bavorskej štátnej opery, Semperoper Dresden, Zurišskej opery a Teatro alla Scala.
Simone Young sa už dlho radí medzi najvyhľadávanejšie dirigentky aj na koncertnom pódiu. Pravidelne sa objavuje pred významnými orchestrami ako sú Viedenskí filharmonici, Berlínski filharmonici, Symfonický orchester Chicago, Newyorská filharmónia, Losangelská filharmónia, Bavorský rozhlasový symfonický orchester, Staatskapelle Berlin, Londýnska filharmónia, Philharmonia Orchestra, Symfonický orchester San Francisco, Symfonický orchester Dallas, National Symphony Orchestra (Washington, D.C.), Mníchovská filharmónia, Orchestre de Paris, Orchestre National de France, Orchestre Philharmonique de Radio France, Filarmonica della Scala, BBC Symphony Orchestra, Kráľovská filharmónia Štokholm, Osloská filharmónia, ako aj pred poprednými orchestrami Austrálie.
Za svoje vynikajúce umelecké výsledky získala Simone Young početné medzinárodné ocenenia. Je držiteľkou čestných doktorátov zo Sydneyskej univerzity a Melbournskej univerzity, Rádu Austrálie (AM), nositeľkou ocenenia Chevalier des Arts et des Lettres Francúzska, nositeľkou Goetheho medaily a Brahmsovej ceny Schleswig‑Holstein.
V apríli 2022 ju vymenovali za čestnú členku Viedenskej štátnej opery.
Na festivale Bratislavské hudobné slávnosti sa pred‑ stavuje po druhýkrát, naposledy to bolo v roku 2012, keď dirigovala koncert Philharmonisches Staatsorchester Hamburg.
Francúzsky dirigent Emmanuel Villaume má na konte podmanivé interpretačné výkony tých najprominentnejších operných súborov a symfonických orchestrov na celom svete. Od roku 2013 je hudobným riaditeľom Opery v Dallase a od sezóny 2015/2016 šéfdirigentom a hudobným riaditeľom PKF – Prague Philharmonia.
Umelec pravidelne spolupracuje s najprestížnejšími opernými domami sveta, ako sú Metropolitná opera v New Yorku (tu k jeho naštudovaným operám patrí Tosca, Lovci perál, Thaïs, Romeo a Júlia, Madama Butterfly, Samson a Dalila, Carmen a Massenetova Popoluška), Lyric Opera v Chicagu(Faust, Hoffmannove poviedky, Bohéma, Lucia di Lammermoor, Veselá vdova), Washington National Opera (Norma, Le Cid, Nápoj lásky), Montreal Opera (Parížsky život), Kráľovská opera Covent Garden v Londýne (Manon, La Rondine), Deutsche Oper Berlin (Don Quichotte), San Francisco Opera (Werther), Los Angeles Opera (La Grande-Duchesse de Gérolstein), Gran Teatre del Liceu v Barcelone (Manon Lescaut), Bunka Kaikan v Tokiu(Gavalier s ružou), Teatro Colón v Buenos Aires (Pelleas a Melisanda) či Parížska národná opera (Rigoletto). Vo svojom domovskom pôsobisku v Dallase s veľkým ohlasom dirigoval okrem iného opery Rýnske zlato, Elektra, Bludný Holanďan, Zlatý kohútik, Don Giovanni, Čarovná flauta, Eugen Onegin, Don Carlo, Figarova svadba či Jolanta. Z významných európskych operných domov hosťuje tiež v Bavorskej štátnej opere, Štátnej opere v Hamburgu, Teatro La Fenice v Benátkach, Teatro Real v Madride a v Opéra de Monte-Carlo. V sezóne 2024/2025 debutoval v Štátnej opere vo Viedni naštudovaním Massenetovej opery Manon.
Emmanuel Villaume je vyhľadávaným partnerom najväčších operných hviezd súčasnosti ako Anna Netrebko, Diana Damrau, Joyce DiDonato, BryanHymel či Angela Gheorghiu. Spolu so sopranistkou Dianou Damrau získal v roku 2017 prestížnu nemeckú cenu ECHO Klassik v kategórii Operný album roka za nahrávku Meyerbeerových árií.
Ako dirigent symfonických orchestrov spolupracoval s Los Angeles Philharmonic, San Francisco Symphony, Houston Symphony, Boston Symphony, Royal Philharmonic London, Orchestre de Paris, Orchestre Philharmonique de Radio France a mnohými ďalšími.
Emmanuel Villaume sa narodil v Štrasburgu. Vyštudoval hudbu na Conservatoire de Strasbourg a pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbonne,kde získal diplom v odbore literatúra, filozofia a hudobná veda. Ako autor erudovaných hudobno-vedeckých štúdií sa stal len ako dvadsaťjedenročnýdramaturgom Rýnskej národnej opery v Štrasburgu. V rokoch 2001 – 2010 bol umeleckým riaditeľom festivalu Spoleto. Je držiteľom čestného doktorátu Univerzity v Indianapolise. V rokoch 2009 až 2016 bol šéfdirigentom Slovenskej filharmónie.
Jozef Chabroň ukončil štúdium v roku 2007 na VŠMU v Bratislave v odbore zborové dirigovanie pod pedagogickým vedením Blanky Juhaňákovej. V Slovenskom filharmonickom zbore pôsobil najskôr ako asistent zbormajstra (2006–2013), neskôr (2013–2023) bol zbormajstrom SFZ. Počas doterajšieho pôsobenia v SFZ spolupracoval s viacerými renomovanými dirigentmi ako napr.: J. Judd, E. Villaume, S. Baudo, J. Valčuha, T. Sanderling, N. Ballatsch, Th. Lang, F. Haider, L. Svárovský, P. Altrichter, R. Štúr, Ch. Campestrini, S. Byčkov, J. Conlon, R. Weikert, Y. Sado, P. Valentovič a iní.
Najvýznamnejšie umelecké počiny v jeho doterajšej kariére predstavujú kompletné naštudovanie Schönbergovho diela Mojžiš a Áron pre Operný dom v Zürichu (2011), ktorého premiéra sa uskutočnila pod taktovkou dirigentskej legendy Christopha von Dohnányiho, ako aj príprava SFZ na účinkovanie v opernej produkcii Chovančina M. P. Musorgského a Trójania H. Berlioza pre Viedenskú štátnu operu. Spolupracoval tiež s BBC Singers. Dirigoval samostatné koncerty SFZ v Hamburgu, Bratislave, Žiline, Nových Zámkoch a Piešťanoch.
V sezóne 2021/2022 pripravil SFZ na koncerty v Nemecku, Srbsku a Švajčiarsku. Na jar spolupracoval s festivalom v Baden-Badene pri naštudovaní opier P. I. Čajkovského (Piková dáma, Jolanta, dirigent K. Petrenko). V tejto sezóne pripravil SFZ na domáce koncerty i zahraničné spolupráce v Mannheime, Berlíne (Mahler), Stuttgarte (Beethoven).
Zbormajster Jozef Chabroň bude od septembra 2023 zastávať post hudobného asistenta riaditeľa zboru Viedenskej štátnej opery. Piatkové vystúpenie je jeho záverečným vo funkcii zbormajstra Slovenského filharmonického zboru na pôde Slovenskej filharmónie. Zbor bude sprevádzať v nasledujúcich mesiacoch na zahraničných umeleckých zájazdoch do Istanbulu, Litomyšle a Prahy. V nadchádzajúcich koncertných sezónach bude v spolupráci pokračovať ako hosťujúci zbormajster.
Zakladateľka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru stojí na čele telesa od jeho vzniku v roku 1982. Počas mnohoročného umeleckého účinkovania ho priviedla na významné domáce a zahraničné pódiá (Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Konzerthaus vo Viedni, Carnegie Hall v New Yorku, Veľká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte, Laeiszhalle v Hamburgu a ďalšie). Dirigovala stovky a capella koncertov v katedrálach a koncertných sálach európskych a zámorských metropol (Londýn, Paríž, Berlín, Budapešť, Brusel, Varšava, Štokholm, Moskva, Rím, New York, Los Angeles, San Francisco, Toronto, Montreal, Ottawa, Taipei, Tokio, Jerusalem).
Speváčikov pripravila pre špičkové umelecké produkcie. Z najzávažnejších spomeňme Pendereckého Credo (dir. K. Penderecki), Mahlerova 3. a 8. symfónia pre Konzerthaus Viedeň (B. de Billy, F. Luisi), Stravinského Žalmová symfónia (A. Parrot), Honeggerova Jana z Arcu či Beliozove Te Deum a mnoho ďalších oratórií a kantát (O. Lenárd), Oratórium Terezín od Ruth Fazal naštudovala na svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Európe, Izraeli a USA (K. Trevor). Deväť rokov pripravovala chlapcov pre účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere.
Vyše tridsať rokov spolupracuje s operou SND, pre ktorú naštudovala detské party v operách G. Pucciniho, J. Masseneta, R. Leoncavalla, G. Bizeta, A. Boita, A. Berga, E. Humperdinga, W. A. Mozarta, J. Cikkera, R. Wagnera a iné. Spolu s telesom získala množstvo domácich ocenení, ako je zlatá medaila prezidenta SR, ocenenie ministra kultúry, primátora mesta Bratislavy, Národného osvetového centra, Fra angelica za šírenie kresťanskej kultúry, ocenenie VÚC Bratislava a VÚC Trnava, bola ocenená Krištáľovým krídlom a v roku 2019 sa stala Slovenkou roka v kategórii „výchova mladých talentov“.
Dirigovať či spievať na pôde Slovenskej filharmónie je sviatok. Pred rokmi sa ma pán dirigent Lenárd, vtedajší šéfdirigent Slovenskej filharmónie, spýtal: Pani Rovňáková, nechceli by ste si aj vy niečo zadirigovať? Otázka ma zaskočila, na pódium, ktoré patrí výnimočnému orchestru – Slovenskej filharmónii a kde moji chlapci spievajú, som sa chodila „iba“ pokloniť a užiť si krásny potlesk na záver koncertu. Ako zbormajsterka teleso pripravujem na výkon, na koncertoch v Redute obvykle nedirigujem. Bolo veľmi povznášajúce, že mi pán dirigent dáva dôveru. Odvtedy som viackrát bola poctená možnosťou dirigovať chlapcov počas Vianočných koncertov. Dnes pod mojím vedením zaznie „Little Drummer Boy“, pieseň o chudobnom chlapčekovi, ktorý malého Ježiška potešil hudobným darčekom. Nesmierne sa teším, že s chlapcami zdieľam pódium v tejto nádhernej sále.
Po štúdiách na Konzervatóriu v Kroměříži (hra na flaute) u B. Růžičkovej študoval na JAMU v Brne u O. Trhlíka a L. Mátla orchestrálne dirigovanie. Štúdium bolo rozšírené dvojročnou stážou v Českej filharmónii. Už počas štúdia v Brne založil a viedol Brniansky zbor Hudobnej mládeže, s ktorým získal viaceré ocenenia na medzinárodných súťažiach. Po ukončení štúdia pracoval ako asistent L. Mátla v Speváckom združení moravských učiteľov, ktoré neskôr viedol.
Profesionálnu dráhu odštartoval ako dirigent Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach. Následne bol zbormajstrom Brnianskeho filharmonického zboru Beseda brněnská pri Filharmónii Brno. V rokoch 1990 – 2003 bol zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. S telesom prežil mnoho vzrušujúcich chvíľ na domácich i zahraničných pódiách.
Počas pôsobenia v Bratislave založil zbor Camerata Bratislava, ktorého doménou bolo štýlové predvádzanie starej hudby. Súbor získal francúzsku cenu Revue Diapason a cenu predsedu vlády Slovenskej republiky. V rokoch 2004 – 2008 bol zbormajstrom Kühnovho miešaného zboru a Pražského filharmonického zboru. Od roku 2008 bol zbormajstrom a dirigentom v nemeckých inštitúciách v Koblenzi, Frankfurte a Halberstadte.
V priebehu svojho hudobného života stál za rôznymi produkciami a nahrávkami pre spoločnosti Decca, Deutche Grammophon Gesellschaft, Discovery, Harmonia Mundi, Naxos, NBC či Slovart. Spolupracoval s ansámblami a dirigentmi zvučných mien ako C. Abbado, R. Chailly, Ch. von Dohnányi, K. Masur, Z. Mehta, G. Prětre, R. Weikert, či E.-P. Salonen.
Zbormajster Jan Rozehnal zastáva od septembra 2025 post hlavného zbormajstra Opery Slovenského národného divadla. Novoročný koncert na pôde Slovenskej filharmónie je jeho záverečným vo funkcii zbormajstra Slovenského filharmonického zboru, ktorú zastával od sezóny 2023/2024. V nadchádzajúcich koncertných sezónach bude v spolupráci pokračovať ako hosťujúci zbormajster.
Dirigent, zbormajster Bratislavského chlapčenského zboru a pedagóg Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Už jedenásť rokov je autorom, dirigentom a moderátorom najväčšieho celoslovenského hudobno-vzdelávacieho cyklu koncertov „Príbeh hudby“.
Absolvoval Konzervatórium v Bratislave (J. Karaba) a JAMU v Brne (J. Zbavitel). V ostatných rokoch uviedol desiatky koncertov vzdelávacieho cyklu Príbehu hudby po celom Slovensku či unikátne Príbehy hudby s orchestrom a zborom Slovenskej filharmónie, Slovenského národného divadla, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnou filharmóniou Košice či Štátnym komorným orchestrom Žilina.
S mimoriadnym úspechom sa stretol Príbeh hudby Slovenskej filharmónie, uvedený k 75. výročiu jej založenia. V uplynulom roku zaujal Príbeh hudby JAZZ s mnohými jazzovými hudobníkmi. Neodmysliteľnou súčasťou Príbehov hudby je Bratislavský chlapčenský zbor. Unikátne vzdelávacie koncerty sledujú prostredníctvom televíznych prenosov desaťtisíce mladých ľudí na celom Slovensku. Gabriel pôsobí aj ako producent a generálny manažér tohto cyklu.
S Bratislavským chlapčenským zborom sa predstavil na mnohých koncertných cestách, napr. v USA, Švédsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, Veľkej Británii či na Taiwane. Spolu s Magdalénou Rovňákovou spolupracuje na príprave a naštudovaní vokálnych a vokálno-inštrumentálnych diel.
Vtedy som sa rozhodol, že chcem byť dirigent… Mal som tesne pred mutáciou. Stál som v zbore v predposlednom rade a pred skladbou „Jingle bells“ na mňa ukázal pán dirigent Ondrej Lenárd. Týmto gestom ma pozval na dirigentský stupienok a umožnil mi zadirigovať si Slovenskú filharmóniu a Bratislavský chlapčenský zbor. Cítil som, ako mi speváci zo zboru držia palce, hráči v orchestri sa usmievali a boli nesmierne láskaví. To bol moment, ktorý ovplyvnil celý môj život. Po úspešnom oddirigovaní skladby som vedel, že ten nádherný pocit, ktorý som zažil pri dirigovaní filharmónie a zboru, túžim prežiť opäť. Som šťastný, že pán dirigent Lenárd stál pri mojich prvých dirigentských krokoch a neskôr ďalší skvelí pedagógovia, na ktorých som mal v živote šťastie. Dnes oddirigujem viac ako 20 koncertov so symfonickými orchestrami za rok. Bez Slovenskej filharmónie by bol môj dirigentský sen možno stále iba snom.
Slovenský dirigent Juraj Valčuha je uznávaný najmä pre svoju nenútenú expresívnosť a hlbokú muzikálnosť. Vďaka výbornej technickej vyspelosti a prirodzenému javiskovému prejavu prinášajú v jeho podaní aj tie najzložitejšie diela strhujúce zážitky. Od roku 2022 je hudobným riaditeľom Houston Symphony, v rokoch 2016 – 2022 bol hudobným riaditeľom Teatro di San Carlo v Neapole, zastával post prvého hosťujúceho dirigenta Konzerthausorchester Berlin. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI Torino. V roku 2023 prevzal pozíciu hlavného hosťujúceho dirigenta Yomiuri Nippon Symphony Orchestra. Vo Valčuhovej kariére bola prelomovou sezóna 2005/2006, keď debutoval s Orchestra National de France. Nasledovali debuty s Londýnskou filharmóniou, Pittsburgh Symphony, v Taliansku debutoval inscenáciou La Boheme v Teatro Comunale v Bologni. Valčuha často radí do svojich programov i skladby súčasných skladateľov. Dirigoval svetovú premiéru Supplica Christophera Rousesa, husľový koncert Beautiful Passing Stevena Mackeyho, na festivale Melos-Étos uviedol dielo The Four Sections Steva Reicha. Spolupracovali s ním aj skladatelia Bryce Dessner, Andrew Norman, Luca Francesconi, Anna S. Þorvaldsdóttir, Steven Stucky, Anna Clyne, Julia Wolfe, Jessie Montgomery a mnohí ďalší. V sezóne 2025/2026 sa predstaví v Deutche Oper Berlin a Debussyho operu Pelleas et Mélisande uviedol v Grand Théâtre de Genéve. V Amerike bude spolupracovať s orchestrami v Pittsburghu, Chicagu a San Franciscu, v Európe s Bamberg Symphony, Orchestra dell'Accademia Nazionale di Santa Cecilia, Basque National Orchestra či NDR Elbphilharmonie Hamburg, s ktorou absolvuje aj turné. Juraj Valčuha študoval kompozíciu a dirigovanie v Bratislave, potom na Konzervatóriu v Petrohrade (I. Musin) a neskôr na Conservatoire Supérieur de la Musique v Paríži (J. Fürst). Je držiteľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska v oblasti kultúry a umenia, ktoré mu udelila prezidentka SR.
Vďaka svojmu nezameniteľnému umeleckému rukopisu sa Daniel Raiskin stal jedným z najuznávanejších dirigentov svojej generácie a vo svojich nápadne koncipovaných programoch rozvinul široký repertoár presahujúci rámec hlavného prúdu. Daniel Raiskin vyrastal ako syn renomovaného muzikológa v Sankt Peterburgu. Vo svojom rodnom meste navštevoval slávne konzervatórium, v štúdiu pokračoval v Amsterdame a Freiburgu. Najskôr sa zameriaval na hru na viole. K jeho nasmerovaniu na dirigentskú dráhu ho inšpirovala najmä osobnosť vynikajúceho pedagóga L. Savicha, ako aj majstrovské kurzy s dirigentmi ako M. Jansons, N. Järvi, M. Horvat, W. Nelsson a J. Panula. Daniel Raiskin zastával post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie počas piatich sezón v rokoch 2020 – 2025. Od augusta 2018 je hudobným riaditeľom Winnipeg Symphony Orchestra a od sezóny 2017/2018 hlavným hosťujúcim dirigentom Belehradskej filharmónie. Od sezóny 2026/2027 bude šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Janáčkovej filharmónie Ostrava. Daniel Raiskin pôsobil ako hlavný hosťujúci dirigent v Orquesta Sinfónica de Tenerife (sezóna 2017/2018), šéfdirigent Staatsorchester Rheinische Philharmonie v Koblenzi (2005– 2016) a šéfdirigent Filharmónie Artura-Rubinsteina v Lodži (2008 – 2015). Daniel Raiskin sa tiež vytrvalo snaží zdieľať svoje vedomosti a vášeň s mladými hudobníkmi po celom svete. Pravidelne sa venuje práci s mládežníckymi orchestrami okrem iného v Kanade, Estónsku, Nemecku, Islande, Holandsku Poľsku a Juhoafrickej republike. V poslednej dobe realizoval kritikou vysoko hodnotené nahrávky Mahlerovej Symfónie č. 3 a Šostakovičovej Symfónie č. 4 (AVI). Jeho nahrávka violončelových koncertov E. W. Korngolda, E. Blocha a B. Goldschmidta s J. Steckelom (AVI) získala v roku 2012 ocenenie Echo Klassik. So Slovenskou filharmóniou nahral CD s tvorbou P. I. Čajkovského a J. L. Bellu, v spolupráci so spoločnosťou CPO začal v júni 2024 nahrávať kompletný cyklus symfónií bratislavského rodáka F. Schmidta.
Český dirigent vyštudoval zborové a orchestrálne dirigovanie na Janáčkovej akadémii múzických umení. Od roku 1992 pôsobil v brnianskej opere: najskôr ako zbormajster, od roku 1996 ako dirigent, v rokoch 2001 – 2003 stál na čele súboru ako šéfdirigent a umelecký šéf. So súborom Janáčkovej opery naštudoval a uviedol celý rad inscenácií. V rokoch 1999 – 2001 bol Kyzlink hosťujúcim dirigentom Štátnej opery Praha, od roku 2002 pravidelne hosťuje v opere Národného divadla v Prahe, kde v rokoch 2003 a 2004 naštudoval dve inscenácie v rámci projektu Český triptych.
V roku 2003 nadviazal spoluprácu s Operou Slovenského národného divadla v Bratislave (z tohto obdobia pochádza jeho a Smolíkove nekonvenčné inscenačné poňatie Smetanovej opery Hubička). V Opere SND ďalej pôsobil v rokoch 2004 – 2006 ako šéfdirigent. V roku 2004 naštudoval operu J. B. Foerstera Eva na Wexford Festival Opera (Írsko) a začiatkom roku 2005 sa podieľal ako dirigent na novej produkcii Janáčkovej Její pastorkyňe v Lotyšskom národnom divadle v Rige. Kyzlink pravidelne spolupracuje s poprednými českými a slovenskými symfonickými i komornými orchestrami, podieľal sa na mnohých projektoch na koncertných pódiách a festivaloch v Českej republike, ale tiež v mnohých krajinách Európy a v Japonsku. Je častým členom porôt dirigentských a vokálnych súťaží, od roku 2006 externe spolupracuje s Hudobnou fakultou VŠMU v Bratislave. V rokoch 2014 – 2019 bol šéfdirigentom Slovinského národného divadla v Ľubľane a v rokoch 2016 – 2022 zastával post hudobného riaditeľa Opery Národného divadla v Prahe.
V roku 2026 bude spolupracovať so SND pri uvedeniach Pucciniho Bohémy. Pravidelne spolupracuje aj s Národným divadlom v Prahe, kde aktuálne diriguje tituly Čarovná flauta, Predaná nevesta, Libuša či Barbier zo Sevilly.
O SLOVENSKEJ FILHARMÓNII by sme mohli hovoriť z mnohých strán. Načrtnúť jej dejiny, hovoriť o umelcoch, ktorí mali podstatný vplyv na jej umelecké formovanie, povšimnúť si úspešné zahraničné zájazdy, hodnotiť jej zásluhy o našu kultúru a tešiť sa z jej doterajších vyznamenaní. Jej kultúrny zástoj je všeobecne známy a zvlášť intenzívne si ho uvedomuje každý, kto chodí na jej koncerty, kto cíti, ako pod jej umeleckým vplyvom duševne rástol. Azda pri tejto príležitosti pokúsme sa vystihnúť jej momentálnu umeleckú úroveň a to, čo od nej očakávame na festivale. Pod vedením domácich i zahraničných dirigentov získala kvality, podľa ktorých sa obvykle meria úroveň. Pracuje rýchlo a pohotovo pri štúdiu nových diel, členovia si rozšírili hudobnú predstavivosť i na hudbu XX. storočia. Zvlášť dominantné výsledky sa daria pri štúdiu a reprízach špičkových diel domácej tvorby. Skvalitňovanie orchestra, tento zložitý proces, postupuje, i keď zďaleka nie je dokončený. Orchestru sa stali blízke takmer všetky štýly, zvlášť však hudba vrcholne romantická a umenie nášho veku.
je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková, J. Chabroň, J. Rozehnal). Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti ako C. Abbado, S. Baudo, B. de Billy, S. Byčkov, J.-C. Casadesus, J. Conlon, D. Dixon, Ch. von Dohnányi, V. Fedosejev, J. Ferencsik, D. Gatti, P. Halffter, R. Chailly, D. Kitajenko, Z. Košler, O. Lenárd, A. Lombard, F. Luisi, L. Maazel, K. Masur, Z. Mehta, F. Welser-Möst, A. Pedrotti, L. Pešek, K. Petrenko, D. Raiskin, Ľ. Rajter, H. Rilling, K. Richter, E.-P. Salonen, P. Schreier, P. Steinberg, H. Swarowsky, V. Talich, E. Villaume či R. Weikert. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, Baden-Baden). SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom v opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022). V koncertnej sezóne 2025/2026 SFZ opätovne hosťoval vo Filharmónii Brno (R. Kružík) a v produkcii Le Grand Macabre G. Ligetiho vo Viedenskej štátnej opere (P. Heras-Casado), v Národnom divadle Košice (Tannhäuser) a so Štátnym komorným orchestrom Žilina (Svatební košile). Predstaví sa aj na na festivaloch Košická hudobná jar a Smetanova Litomyšl.
Tohtoročnou sériou koncertov oslavuje 30 rokov spolupráce na Vianočných koncertoch so Slovenskou filharmóniou. Teleso pôsobí na slovenskej umeleckej scéne od roku 1982. Jeho zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a dirigentkou je Magdaléna Rovňáková a dirigentom Gabriel Rovňák. Teleso vzniklo ako Chlapčenský filharmonický zbor, aby sa neskôr transformovalo na Súkromnú základnú umeleckú školu, špecializovanú na chlapčenský zborový spev. Priemerne tu študuje 90 chlapcov vo veku 7 – 30 rokov. Spolupráca so symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Viedenskí symfonici, Viedenský rozhlasový orchester, Hamburskí symfonici) obohatili repertoár telesa o desiatky oratórií, kantát a symfónií (J. S. Bach, L. Bernstein, B. Britten, A. Honegger, G. Mahler, C. Orff, C. Penderecký, M. Ravel, I. Stravinský, E. Suchoň) pod taktovkami popredných svetových dirigentov (O. Lenárd, R. Štúr, B. de Billy, J. Conlon, A. Parrot, F. Luisi, R. Muti, J. Tate, E. Villaume a ďalší). Podnetná je tiež spolupráca s orchestrami starých nástrojov. V opere, balete a činohre stvárňujú chlapci pôsobivé detské úlohy. Zbor koncertuje po celom Slovensku, tlieskali mu poslucháči európskych veľkomiest (Berlín, Budapešť, Brusel, Londýn, Moskva, Paríž, Štokholm), Ameriky (Chicago, Los Angeles, New York, Washington, San Francisco), Kanady (Montreal, Ottawa, Toronto), Japonska (Osaca, Tokyo), Izraela, Cypru, veľký úspech zbor zaznamenal v Ománe či na Taiwane.
Bratislavský chlapčenský zbor má na svojom konte 7 CD, 6 DVD filmov, nakrútených v spolupráci so Slovenskou televíziou, TV filmy a spoluprácu so svetovými filmovými spoločnosťami (Hallmark, Miramax). Je držiteľom prvých cien z medzinárodných súťaží a mnohých významných ocenení, ako je Cena ministra kultúry, Zlatá medaila prezidenta SR, a iné. V zbore vyrástli mnohí sólisti a výborní zboroví speváci, aj úspešní dirigenti. S telesom spolupracujú špičkoví slovenskí pedagógovia – sopranistky Miriam Garajová, Monika Maglayová a klaviristka Dana Hajóssy.
„Skladby hrajú s veľkým nasadením, zmyslom pre detail a s výrazom, ktorý je prezentovaný s neochvejnou istotou.“ (MusicWeb International, The Guardian)
Klavírne kvarteto Josefa Suka je uznávané širokým publikom pre interpretovanie hudby s absolútnou technickou zručnosťou a zároveň s precíteným lyrickým prednesom. Súbor nesie meno huslistu Josefa Suka (1929–2011), jedného z najväčších osobností husľovej generácie 20. storočia, vnuka skladateľa Josefa Suka a pravnuka Antonína Dvořáka. Poctu niesť názov po tak významnom českom umelcovi iniciovala súboru najrenomovanejšia česká inštitúcia v oblasti komornej hudby – Český spolok pre komornú hudbu s láskavým zvolením manželky Josefa Suka (Marie Suková). Klavírne kvarteto Josefa Suka tak nadväzuje na bohatú tradíciu českých komorných súborov, predovšetkým slávneho Sukovho tria.
Súbor založil huslista Radim Kresta v roku 2007 pôvodne v zložení klavírneho tria pod názvom „Taras Piano Trio“. Od druhej polovice roku 2012 hral ansámbel pod názvom „Ensemble Taras“ v obsadení klavírneho kvarteta. V roku 2013 dosiahol súbor vynikajúce výsledky v podobe dvoch víťazstiev na medzinárodných súťažiach (Verona, Trieste). Vďaka týmto úspechom a získaniu Ceny Českého spolku pre komornú hudbu za rok 2014 mohol ansámbel koncertovať na významných svetových pódiách a tiež nahral svoje debutové CD a DVD pre Limen music and arts s hudbou G. Faurého a J. Brahmsa a CD pre Azzura Music s hudbou G. Mahlera a J. Brahmsa. Pod názvom „Klavírne kvarteto Josefa Suka“ vystupuje súbor od roku 2014. V roku 2017 vydali CD s hudbou Josefa Suka a Antonína Dvořáka vo vydavateľstve Supraphon. Pozitívne ohlasy naň hlásila kritika doma i v zahraničí (The Guardian, Gramophone).
Súbor pravidelne vystupuje v Taliansku, Španielsku, Slovensku, Rakúsku, Nemecku, Slovinsku či Japonsku. Predstavil sa na koncertoch napríklad v pražskom Rudolfíne, Palazzo del Quirinale v Ríme, Teatro Verdi v Terste, Trento filarmonica, Auditorio Castellón i Salla Maffeiana vo Verone (kde sa všetci členovia predstavili aj ako sólisti v sprievode orchestra Virtuosi Italiani). Kvarteto je pravidelným hosťom festivalov ako Pražská jar, Bologna festival, La Bienalle di Venezia, MHF Leoša Janáčka, Festival Emy Destinovej, Emilia Romagna festival a iné.
Repertoár kvarteta zahŕňa diela od klasicizmu po súčasnosť, ťažiskom sú diela Johannesa Brahmsa, Antonína Dvořáka, Josefa Suka, Bohuslava Martinů, ale i významné diela 20. storočia a diela súčasné. Kvarteto pravidelne premiéruje skladby, ktoré mu venovali významní skladatelia ako Jean-Luc Darbellay, Max E. Keller, Matteo D'Amico, Marta Jiráčková či Jiří Gemrot. Na svojich koncertoch vystupuje súbor i v iných formáciách, napr. v obsadení klavírneho tria, alebo sláčikového tria (pod názvom Josef Suk Trio). „Klavírne kvarteto je pre nás ideálnym zoskupením. Milovníkovi komornej hudby ponúka rad možností a vyžitia. Skrýva v sebe potenciál najrôznejších komorných formácií od dua, sláčikového či klavírneho tria, no a obsadenie klavírneho kvarteta dokáže nahradiť snáď celý orchester, niektoré diela sú v tomto obsadení skutočnými symfóniami,“ hovoria členovia kvarteta.