Sylvain Cambreling

Francúzsky dirigent Sylvain Cambreling, rodák z Amiensu, pochádza z hudobníckej rodiny. Po získaní druhého miesta na medzinárodnej dirigentskej súťaži v Besançone v roku 1974 s Berliozovou Fantastickou symfóniou rýchlo vymenil trombón za taktovku. Už päť desaťročí sa venuje symfonickej hudbe aj opere, pričom má špeciálnu slabosť pre súčasnú hudbu.

Pierre Boulez ho v roku 1976 vymenoval za stáleho hosťujúceho dirigenta Ensemble intercontemporain; následne v roku 1978 Cambreling debutoval v Štátnej opere Paríži v Offenbachových Hoffmannových poviedkach v inscenácii Patricea Chéreaua. V roku 1981 bol dirigent vymenovaný za generálneho hudobného riaditeľa Théâtre de la Monnaie v Bruseli, kde pôsobil desať rokov a spoločne so svojím životným partnerom, umeleckým riaditeľom Gérardom Mortierom, pozdvihol toto divadlo na špičku európskych operných domov.

Hosťoval v Metropolitnej opere, milánskej La Scale, Anglickej národnej opere, Viedenskej štátnej opere, Lyrickej opere v Chicagu a opakovane v Paríži. Cambreling bol umeleckým riaditeľom a generálnym hudobným riaditeľom Frankfurtskej opery v rokoch 1993 až 1997. Počas tohto obdobia ho časopis Opernwelt po prvý raz vyhlásil za dirigenta roka a Frankfurtskú operu za operný dom roka.

V rokoch 1999 až 2011 pôsobil ako šéfdirigent Symfonického orchestra SWR Baden-Baden a Freiburg, s ktorým nahral Messiaenove orchestrálne diela. Za túto nahrávku v roku 2009 získal ceny Echo Klassik a Cenu nemeckých hudobných kritikov, v roku 2010 cenu MIDEM Classical Award za súčasnú hudbu. Pri príležitosti jeho 75. narodenín vyšiel v roku 2023 box desiatich orchestrálnych CD, ktorý obsahuje okrem iného diela Janáčka, Ravela, Stravinského, Ivesa a Messiaena a dopĺňa tak Cambrelingove početné operné a koncertné nahrávky s rôznymi súbormi. Dirigent dirigoval orchestre ako Viedenskí a Berlínski filharmonici, rozhlasové orchestre z Berlína, Kolína nad Rýnom, Kodane, Štokholmu a Londýna, Mníchovskú filharmóniu, Clevelandský symfonický orchester, Losangeleskú filharmóniu a Symfonický orchester San Francisco, ako aj Symfonický orchester Montreal.

Cambrelinga opakovane pozývali na početné festivaly, čo mu umožnilo rozšíriť svoje umelecké spektrum v oblasti opernej aj symfonickej hudby: na Festivale v Luzerne predviedol diela od Debussyho a Beria až po Haasa, na Ruhrtriennale skladby Zimmermanna, Xenakisa a Messiaenovo dielo Svätý František z Assisi. Na festivale Wiener Festwochen uviedol do života hudbu Schönberga, Ligetiho, Neuwirtha a Dutilleuxa a na Glyndebournskom festivale priniesol na pódium Rossiniho Barbiera zo Sevilly a Stravinského Osud zhýralca; poslednú z nich v scénickom stvárnení Davida Hockneyho. Cambreling dirigoval asi desiatku inscenácií pre Salzburský festival, vrátane Faustovho prekliatia na scéne divadelnej spoločnosti La Fura dels Baus, Figarovej svadby v réžii Christopha Marthalera, ikonickej inscenácie Pelléas a Mélisanda v réžii Boba Wilsona a Trójania v inscenácii Herberta Wernickeho. Cambreling sa do Salzburgu vrátil v roku 2024 so súborom Klangforum Wien, s ktorým spolupracoval ako hlavný hosťujúci dirigent vyše 20 rokov.

Jeho poňatie tak symfonickej, ako aj opernej hudby sa vyznačuje jasnosťou, precíznosťou a trvalou emocionálnou rezonanciou v širokom repertoári “od Monteverdiho po zajtrajšok”, ako ho označuje sám Cambreling. Nie je preto prekvapením, že v rokoch 2010 až 2019 slávil úspechy ako šéfdirigent Symfonického orchestra Yomiuri Nippon v Tokiu a ako generálny hudobný riaditeľ Štátnej opery Stuttgart, kde ho angažovali počas riaditeľského pôsobenia Jossiho Wielera v rokoch 2012 až 2018 a ktorá bola v roku 2016 vyhlásená za operný dom roka. Cambreling viackrát získal ocenenia za svoj prínos v oblasti umenia – napríklad Chevalier de la Légion d'honneur (2007), Premio Abbiati (2008) a Kríž za zásluhy I. triedy Nemeckej spolkovej republiky (2012).

Od roku 2018 je Cambreling šéfdirigentom Hamburských symfonikov – a svoju zmluvu predĺžil až do roku 2028. Aj v domovskej koncertnej sále symfonikov v Hamburgu – Laeiszhalle – vie Cambreling ponúknuť pestré predstavenia s interpretačnou hĺbkou, od barokových tónov Rameaua cez klasicistickú, romantickú hudbu k modernizmu so špeciálnym zameraním na Messiaena, až po súčasné tóny Hosokawu a Boesmansa. Vďaka svojim hlbokým znalostiam hudobnej štruktúry Cambreling naďalej prekvapuje a inšpiruje najmä pestrým a nápaditým zostavovaním svojich programov.