Moderátor, ktorý robí hudbu zábavnou
Čo študoval? Tento pán študoval v Prahe bábkoherectvo – to znamená, že sa naučil, ako ovládať bábky a robiť s nimi divadelné predstavenia. Bábky môžu byť maňušky na rukách, marionety na nitkách alebo veľké bábky, do ktorých sa schováš celý! Kde ste ho mohli vidieť? Určite si ho pamätáš z televízie! Vystupoval v detskej relácii Kakao na TV Markíza – tam robil zábavné scénky s bábkami. Pokračoval v relácii Nebuďte bábovky na STV. Zahral si doktora Bélu v seriáli Mafstory – možno túto úlohu poznajú aj tvoji rodičia!
Čo robí pre deti? Toto je najdôležitejšie! Spolupracuje so Slovenskou filharmóniou v programe Hudobné akadémie pre deti a mládež. Tam robí moderátora – to znamená, že: vysvetľuje deťom, aká hudba bude hrať, rozpráva príbehy o skladateľoch a ich hudbe, robí to zábavne, aby deti bavila klasická hudba, píše scenáre – vymýšľa, čo sa bude na koncertoch diať. Vďaka nemu je klasická hudba pre deti zaujímavá a nie nudná. Vie, ako spojiť bábky, humor a hudbu dokopy, aby si sa dobre bavil a zároveň sa niečo naučil!
Kaspar Zehnder – dirigent z alpských hôr
Odkiaľ pochádza? Kaspar Zehnder sa narodil vo Švajčiarsku, v kraji, kde sú vysoké hory – Alpy. Švajčiarsko je krajina známa horami, čokoládou a presných hodiniek. Čo študoval? Ako mladý chlapec sa najprv učil staré jazyky (ako latina), potom sa naučil hrať na flaute – to je strieborný nástroj, do ktorého fúkaš a robí krásne zvuky. No najviac ho zaujímalo dirigovanie – to znamená viesť orchester. Učil sa v rôznych mestách: v Berne, v Paríži a v ďalších európskych mestách.
Kde pracuje? Od roku 2018 je šéfdirigentom orchestra v českom meste Hradec Králové. Predtým viedol orchester vo Švajčiarsku a aj v Prahe. S orchestrami cestoval po celej Európe – po Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Poľsku, Taliansku a ďalších krajinách.
Čo všetko robí? Kaspar Zehnder nie je len dirigent! Je aj organizátorom festivalov – to sú veľké hudobné oslavy, kde sa stretávajú hudobníci a hrá sa veľa krásnej hudby, kamarátom slávnych spevákov – cestuje s nimi po svete a hrá komorné koncerty (to sú koncerty pre menšie skupiny hudobníkov).
Akú hudbu diriguje? Diriguje rôznu hudbu – od veľmi starej hudby Johanna Sebastiana Bacha (skladateľ, ktorý žil pred viac ako 300 rokmi!) až po úplne novú hudbu, ktorú skladatelia napísali len nedávno. Dirigoval takmer všetky dôležité skladby klasickej a romantickej hudby. Opery – Kaspar Zehnder diriguje aj opery – to sú hudobné divadlá, kde speváci spievajú celý príbeh namiesto toho, aby ho hrali. Napríklad dirigoval operu o ruskej morskej víle menom Rusalka!
Prečo je výnimočný? Pracuje s najlepšími orchestrami v celej Európe a ľudia z rôznych krajín ho pozývajú, aby prišiel a dirigoval ich orchestra. To znamená, že je naozaj skvelý vo svojej práci!
Slovenská filharmónia – náš hudobný poklad
Čo je to filharmónia? Filharmónia je veľký orchester, v ktorom hrá mnoho hudobníkov naraz – sláčikové nástroje (husle, violy, violončelá), dychové nástroje (flauty, trúbky, klarinety) a ďalšie nástroje. Keď hrajú všetci spolu, vytvárajú krásnu hudbu.
Ako to všetko začalo Slovenská filharmónia vznikla v roku 1949 – to je viac ako 75 rokov! Pri jej vzniku pomáhali dvaja veľmi známi dirigenti: Václav Talich a Ľudovít Rajter. Dirigent je človek, ktorý stojí pred orchestrom a ukazuje rukami, ako majú hudobníci hrať – rýchlejšie, pomalšie, tichšie alebo hlasnejšie.
Čo robia hudobníci z filharmónie? Koncertujú – hrajú pre ľudí doma na Slovensku aj v zahraničí. Nahrávajú – ich hudbu môžeš počuť v rozhlase, v televízii alebo na CD. Cestujú – boli takmer vo všetkých európskych krajinách, v Amerike, v Japonsku a na mnohých ďalších miestach.
Kde všade už hrali? Predstav si, že hudobníci cestovali do Japonska, Južnej Kórei, Španielska, Švajčiarska a množstva iných krajín! Hrali v krásnych koncertných sálach a na hudobných festivaloch, kde sa stretávajú najlepší hudobníci z celého sveta.
A čo robia dnes? Aj teraz koncertujú, nahrávajú nové CD a plánujú ďalšie cesty. Vystupujú s nimi skvelí sólisti – speváci, huslistky a klaviristi.
ZUŠ J. Albrechta má vlastné divadlo s názvom Divadlo JA, ktorého repertoár predstavujú najmä vlastné autorské inscenácie. Krstnou mamou Divadla JA sa stala známa slovenská herečka Zuzana Kronerová. Žiaci LDO účinkovali v mnohých profesionálnych činoherných inscenáciách, v muzikáloch „Ôsmy svetadiel“ a „Obchod na Korze“, filmoch a seriáloch, ako napríklad Divoké kone, ZOO alebo Božská Nikol a takisto pravidelne dabujú filmy z produkcie Walt Disney.
Milí kamaráti,
romantizmus v hudbe sa vyznačuje silným dôrazom na fantáziu, city, prírodu a literárne či rozprávkové námety. Mnohí skladatelia sa obracali k legendám, mýtom a ľudovým rozprávkam, ktoré im umožňovali vytvárať bohaté hudobné obrazy a nálady. Veľmi dobre im na to poslúžili programové orchestrálne skladby, predohry a symfonické básne.
Koncert otvára predohra k opere Kráľove deti Engelberta Humperdincka. Čo je predohra k opere? Je to krátka orchestrálna skladba zaznievajúca na začiatku, ešte predtým, než začnú spievať speváci. Je hudobným úvodom, ktorý nás naladí na príbeh opery. V tomto prípade skladateľ navodzuje atmosféru rozprávkovú, tajomnú, dobrodružnú a taktiež uvádza melódie, ktoré sa objavia neskôr v opere, čím sa vytvára rámec pre hudobný dej.
Rozprávka o krásnej Meluzíne Felixa Mendelssohna Bartholdyho je zase koncertná predohra. Tento typ hudobnej skladby sa hrá samostatne na koncerte. Nie je to úvod k opernému ani divadelnému predstaveniu, ale je to hudobne prerozprávaný príbeh bez slov. Skladateľ sa tu inšpiroval legendou o tajomnej vodnej víle Meluzíne. Hudba má jemný, plynulý charakter a pomocou vlnivých motívov v sláčikoch evokuje vodný svet, tajomstvo a tragický osud hlavnej postavy.
Obrázky z nórskych rozprávok Johana Halvorsena sú orchestrálna suita.
Takto nazývame súbor tancov alebo skladieb pre orchester, kde každá časť má svoj vlastný charakter, no predsa tvoria jeden celok. Halvorsen v tejto suite spracoval svoju hudbu k divadelnej hre inšpirovanej nórskymi ľudovými rozprávkami a legendami, ktoré sú plné trollov, čarovných bytostí, prírodných síl a hrdinských postáv.
Na záver sa opäť vrátime k opernej predohre. Bludný Holanďan Richarda Wagnera je tajuplným príbehom o kapitánovi lode, ktorý je odsúdený naveky blúdiť po moriach a len raz sa sedem rokov smie vstúpiť na pevninu, aby našiel ženu, ktorej vernosť až za hrob by ho mohla vyslobodiť z večného prekliatia. Čo myslíte, podarí sa mu to?
