Mladá sopranistka, Slávka Zámečníková, zaznamenala raketový štart na svetové operné i koncertné pódia a momentálne patrí k najvýraznejším hlasom svojej generácie. Vďaka svojmu podmanivému prejavu a interpretačnej všestrannosti si rýchlo získala medzinárodnú pozornosť. Účinkovala na prestížnych scénach, ako sú Viedenská štátna opera, Berlínska štátna opera, Opéra National de Paris či San Francisco Opera. Po oceneniach na súťažiach Stanisława Moniuszka vo Varšave, Neue Stimmen a Belvedere v roku 2019 sa pevne etablovala na svetových pódiách.
Od septembra 2020 je centrom jej pôsobenia Viedenská štátna opera. Do širšieho povedomia sa dostala s titulnou postavou Poppey v premiére Monteverdiho opery L'incoronazione di Poppea pod taktovkou Pabla Heras-Casada a Concentus Musicus Wien, za ktorú bola tiež nominovaná na Rakúsku hudobnú cenu Österreichischer Musiktheaterpreis 2022. Taktiež sa predstavila v dvoch baletných premiérach, Mahlerovej 4. symfónie a Haydnových Ročných dobách (Die Jahreszeiten).
V aktuálnej sezóne bude debutovať v Teatro alla Scala v Miláne ako Micaëla (Carmen), prvýkrát sa predstavila ako Mařenka v novej produkcii Smetanovej opery Predaná nevesta vo Viedenskej štátnej opere. V Nemecku vystúpila na recitáli v Oper Frankfurt a debutuje v Gewandhaus v Lipsku v Haydnových Ročných obdobiach pod vedením Franza Welser-Mösta. V uplynulej sezóne vzbudila mimoriadnu pozornosť svojím debutom ako Gilda (Rigoletto) v Opéra National de Paris, ktorý bol kritikou výnimočne vysoko hodnotený. Okrem toho debutovala v Semperoper Dresden ako Musetta (La Bohème), zažiarila ako Pamina v premiére Čarovnej flauty vo Viedenskej štátnej opere, stvárnila Iliu (Idomeneo) v Štátnej opere v Berlíne a na pôde Deutsche Oper am Rhein debutovala ako Prima Donna v premiére Donizettiho Viva la mamma.
Zámečníková je absolventkou Konzervatória v Bratislave (B. Ferancová), magisterský diplom s vyznamenaním získala na Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne (A. Samuil). Je štipendistkou Junge Musiker Stiftung a Deutschlandstipendium.
Patrí medzi najžiadanejších operných spevákov svojej generácie. Už v mladom veku vystúpil na najvýznamnejších operných scénach ako Metropolitná Opera v New Yorku, Royal Opera House v Londýne, Berlínska štátna opera či Salzburger Festspiele. Od roku 2018 je sólistom Viedenskej štátnej opery, kde sa doteraz predstavil v hlavných úlohách ako Figaro (Le nozze di Figaro), Leporello a Masetto (Don Giovanni), Gulielmo (Così fan tutte), Papageno (Čarovná flauta), Basilio (Barbier zo Sevilly), Colline (La Bohème), Frère Laurent (Roméo et Juliette), Škótsky kráľ (Ariodante), Theseus (Sen noci svätojánskej), Il Re (Aida), Nachtwächter (Die Meistersinger) a Zuniga (Carmen).
V aktuálnej sezóne debutoval v role Kecala (Predaná nevesta) vo Viedenskej štátnej opere a vráti sa do Royal Opera House v Londýne v role Škótskeho kráľa v opere Ariodante (G. F. Händel). Vo februári sa po boku Cecilie Bartoli predstaví v role Guglielma (Così fan tutte) v Operà de Monte-Carlo. Vráti sa taktiež do Národného divadla v Prahe (Vodník) a do Semperoper Dresden, kde prvýkrát stvárni rolu Frére Laurent (Roméo et Juliette). V predchádzajúcej sezóne sa po prvýkrát predstavil v Lyric Opera Chicago (Figaro) a debutoval vo viacerých operných domoch – Raimondo (Lucia di Lammermoore) v Semperoper Dresden, Escamillo (Carmen) v Slovenskom národnom divadle a Vodník (Rusalka) v Národnom divadle v Prahe. V Metropolitnej Opere v New Yorku účinkoval ako Colline (La Bohème) v kultovej inscenácii Franca Zeffitelliho (2021).
Kellner študoval spev na Konzervatóriu v Košiciach (M. Adamenko) a následne na Universität Mozarteum Salzburg (B. Bakow). Svoje bakalárske štúdium úspešne ukončil na univerzite Kunstuniversität Graz (A. Sola). K významným úspechom patrí 1. miesto na medzinárodnej súťaži Ferruccio Tagliavini v Rakúsku, 2. miesto na Mozartovej súťaži v Salzburgu a prestížne štipendium od Wigmore Hall/Independent Opera International Song Competition. V rokoch 2013 a 2014 bol členom operného štúdia Young Singers Project na svetoznámom Salzburger Festspiele, odvtedy je jeho pravidelným hosťom.
Po štúdiách na Konzervatóriu v Kroměříži (hra na flaute) u B. Růžičkovej študoval na JAMU v Brne u O. Trhlíka a L. Mátla orchestrálne dirigovanie. Štúdium bolo rozšírené dvojročnou stážou v Českej filharmónii. Už počas štúdia v Brne založil a viedol Brniansky zbor Hudobnej mládeže, s ktorým získal viaceré ocenenia na medzinárodných súťažiach. Po ukončení štúdia pracoval ako asistent L. Mátla v Speváckom združení moravských učiteľov, ktoré neskôr viedol.
Profesionálnu dráhu odštartoval ako dirigent Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach. Následne bol zbormajstrom Brnianskeho filharmonického zboru Beseda brněnská pri Filharmónii Brno. V rokoch 1990 – 2003 bol zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. S telesom prežil mnoho vzrušujúcich chvíľ na domácich i zahraničných pódiách.
Počas pôsobenia v Bratislave založil zbor Camerata Bratislava, ktorého doménou bolo štýlové predvádzanie starej hudby. Súbor získal francúzsku cenu Revue Diapason a cenu predsedu vlády Slovenskej republiky. V rokoch 2004 – 2008 bol zbormajstrom Kühnovho miešaného zboru a Pražského filharmonického zboru. Od roku 2008 bol zbormajstrom a dirigentom v nemeckých inštitúciách v Koblenzi, Frankfurte a Halberstadte.
V priebehu svojho hudobného života stál za rôznymi produkciami a nahrávkami pre spoločnosti Decca, Deutche Grammophon Gesellschaft, Discovery, Harmonia Mundi, Naxos, NBC či Slovart. Spolupracoval s ansámblami a dirigentmi zvučných mien ako C. Abbado, R. Chailly, Ch. von Dohnányi, K. Masur, Z. Mehta, G. Prětre, R. Weikert, či E.-P. Salonen.
Zbormajster Jan Rozehnal zastáva od septembra 2025 post hlavného zbormajstra Opery Slovenského národného divadla. Novoročný koncert na pôde Slovenskej filharmónie je jeho záverečným vo funkcii zbormajstra Slovenského filharmonického zboru, ktorú zastával od sezóny 2023/2024. V nadchádzajúcich koncertných sezónach bude v spolupráci pokračovať ako hosťujúci zbormajster.
Medzinárodne uznávaný slovenský dirigent a klavirista, ktorý začal svoju hudobnú kariéru ako klavirista a korepetítor. Štúdium na prestížnych inštitúciách v Bratislave, Viedni a Paríži mu prinieslo štipendiá za mimoriadny umelecký talent. Ako dirigent debutoval už vo veku 20 rokov a odvtedy pôsobil na renomovaných svetových pódiách, vrátane La Scaly, Viedenskej štátnej opery a Tonhalle Zürich.
Spolupracoval s významnými umelcami (E. Gruberová, J. E. Gardiner) a vystupoval s poprednými symfonickými orchestrami v Európe, Japonsku, Číne či Južnej Afrike.
Peter Valentovič patrí vďaka svojej muzikalite, flexibilite a repertoárovej všestrannosti k medzinárodne žiadaným slovenským umelcom. Ako klavirista účinkoval s Radio-Symphonieorchester Wien, s ktorým koncertoval aj na prestížnych podujatiach ako Salzburger Festspiele, Wien Modern či Wiener Festwochen. Bol tiež korepetítorom a asistentom E. Ortnera v Arnold Schönberg Chor vo Viedni. V Paríži bol hosťujúcim korepetítorom v Opéra Bastille a v Théâtre du Châtelet.
Dôležitou súčasťou dirigentskej kariéry Petra Valentoviča je spolupráca so zahraničnými opernými domami. Bol hlavným zbormajstrom a dirigentom v Cape Town Opera (Južná Afrika), hlavným dirigentom Štátnej opery v Istanbule či hosťujúcim hudobným asistentom a jazykovým expertom na ruský a český repertoár vo Viedenskej štátnej opere, kde asistoval šéfdirigentovi F. Welser-Möstovi.
Na Slovensku pravidelne hosťuje v Slovenskom národnom divadle, kde naštudoval viaceré operné a baletné predstavenia. Opakovane spolupracuje so Slovenskou filharmóniou a Štátnou filharmóniou Košice. Pôsobil aj ako šéfdirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Momentálne zastáva Peter Valentovič post šéfdirigenta v Národnom divadle Košice.
je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková a J. Chabroň). Od sezóny 2023/2024 je zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru Jan Rozehnal.
Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, Baden-Baden). SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom v opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022).
V koncertnej sezóne 2025/2026 čaká SFZ opätovné hosťovanie vo Filharmónii Brno (R. Kružík) a v produkcii Le Grand Macabre G. Ligetiho vo Viedenskej štátnej opere (P. Heras-Casado). SFZ sa predstaví aj na podujatiach Národného divadla Košice, Štátneho komorného orchestra Žilina a na festivaloch Košická hudobná jar a Smetanova Litomyšl.
bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. V rokoch 2020 – 2025 bol šéfdirigentom Daniel Raiskin. V sezóne 2025/2026 budú Daniel Raiskin a Ondrej Olos spoločne pôsobiť ako stáli hosťujúci dirigenti.
Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, tele víziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.
V posledných rokoch absolvoval orchester Slovenská filharmónia turné okrem Japonska, Južnej Kórei aj v švajčiarskom Murtene, vystúpil na prestížnych pódiách ako Liederhalle Stuttgart či Kolínska filharmónia a koncertoval v Záhrebe, Maribore i na Festivale Krumlov s Maximom Vengerovom. V sezóne 2025/2026 orchester realizuje so stálym hosťujúcim dirigentom D. Raiskinom pokračovanie nahrávok symfónií F. Schmidta. Orchester prijal pozvanie na koncerty v rámci cyklu Festspielhaus v Salzburgu, na Lednicko-Valtický festival, predstaví sa aj na domácich festivaloch Allegretto Žilina a Košická hudobná jar. V rámci zahraničných turné v sezóne 2025/2026 vycestuje Slovenská filharmónia do Španielska a Japonska, kde po jej boku vystúpia sólisti ako basbarytonista M. Mimica, huslistka A. Conunova či klaviristi N. Rodiles, A. Gorlatch, O. Scheps.
Silvestrovský koncert
Milí návštevníci Slovenskej filharmónie, …a je tu opäť – posledný deň v roku… Všetko, čo sme prežili, je už za nami. Zostanú spomienky na pekné, ale i smutné chvíle. Dnešným koncertom chceme prispieť k tomu, aby Silvester 2025 patril k tým krajším a šťastnejším dňom. Vstúpte spolu s nami do sveta opery a nechajte sa unášať na vlnách nekonečných melódií, ktoré nás prenesú do nového roku 2026!
Prelom nového a starého roka predstavuje pre mnohých magický čas. Spomíname, bilancujeme, hodnotíme, čo sme mohli možno urobiť inak, lepšie. Zároveň očakávame, akú pestrú paletu nových zážitkov a životných okolností prinesie ďalší rok. Hudba má magickú moc, je schopná dostať sa človeku takzvane pod kožu, podnietiť k hlbším emóciám, poskytnúť priestor pre aspoň dočasné vystúpenie zo životného kolotoča.
Záver roku 2025 bude v Slovenskej filharmónii patriť dvom popredným slovenským sólistom, ktorí zdobia operné produkcie najmä ich domovskej Štátnej opery vo Viedni. Sopranistka Slávka Zámečníková a basbarytonista Peter Kellner aktuálne excelujú v novom naštudovaní Smetanovej Predanej nevesty. Operné árie postáv, ktoré neraz stvárnili na javisku operných domov teraz ožijú na pódiu Slovenskej filharmónie, a tak prispejú k slávnostnému ukončeniu roka. Expertom na operný repertoár je zaiste Peter Valentovič, šéfdirigent Národného divadla Košice, ktorý spolupracoval s umelcami ako Edita Gruberová, John Eliot Gardiner či Franz Welser-Möst.
- Streda 31. decembra 2025 o 16:00 | KSSF | M10
- Novoročný koncert
Štvrtok 1. januára 2026 o 19:00 | KSSF | M11
Láska, zrada, politické intrigy, šialenstvo… aj pomocou týchto slov by sme mohli v skratke opísať operu Roberto Devereux, ktorú napísal taliansky skladateľ Gaetano Donizetti. Opera je tretím skladateľovým zobrazením portrétu anglickej kráľovnej Alžbety I. Ústrednú dejovú líniu predstavuje dramatický vzťah panovníčky ku grófovi z Essexu. Predohra k opere v sebe spája dramatické, ako aj lyrické úseky. Donizetti tu spracováva aj mo-tív anglickej hymny God save the queen.
Gaetano Donizetti sa zaradil k popredným osobnostiam oper-ného sveta. Jeho operné tituly predstavujú výkladnú skriňu ta-lianskeho belcanta. Operu Don Pasquale môžeme označiť za jeden z klenotov talianskej komickej opery. Hudobná invencia, vtip, humor, ako aj živé stvárnenie charakterov sa pretkáva-jú v Donizettiho partitúre. Signorina, in tanta fretta… Via, caro sposino, recitatív a duet Noriny a Dona Pasquala z 3. dejstva opery je jedným z mnohých brilantných čísel tejto opery. Sle-dujeme utrápeného Dona Pasquala, ako ľutuje manželstvo s mladou Norinou. Tá mu doma predvádza jednu scénu za dru-hou. Don Pasquale netuší, že jeho manželstvo je len jedna veľ-ká fraška, za ktorou spolu s Norinou stojí prefíkaný Malatesta… Che interminabile andirivieni, zbor z 3. dejstva opery Don Pasquale, je ukážkovým komickým výstupom. Prichádzajú sluhovia Dona Pasquala – síce sa sťažujú na množstvo práce a požiadaviek mladej Noriny, zároveň sa však veľmi bavia na dramatickej fraške, ktorá sa strhla medzi „mladomanželmi“.
Donizettiho opera Nápoj lásky patrí dodnes k najuvádzanej-ším operným titulom. Skladateľ napísal túto operu bezmála za šesť týždňov. Nezabudnuteľná, výrazná hudba je nositeľom virtuóznych koloratúr, žiarivých sólových výstupov, ako aj pre-myslených ansámblových čísel. Benedette queste carte…Della crudele Isotta, kavatína Adiny z 1. dejstva opery zobrazuje krásnu a bystrú Adinu, ktorá číta zhromaždeným dedinčanom príbeh o Tristanovi a Izolde. Rozpráva o čarovnom nápoji lás-ky – a práve to vnukne myšlienku mladému Nemorinovi, ako zabojovať o priazeň Adiny…
Kto iný by vedel pripraviť nápoj lásky, ako samozvaný doktor Dulcamara? Jeho vstup na scénu reprezentuje efektná kavatí-na z 1. dejstva opery Udite, udite o rustici. Dulcamara, prichá-dzajúci na pozlátenom voze vyhlasuje pred dedinčanmi, čo všetko dokáže: vyženie choroby aj smrť, má liek na mladosť či jed na myši… a samozrejme aj čarovný nápoj lásky! Naozaj však funguje?
Radostná a bezstarostná hudba charakterizuje zborový vý-stup Bel conforto al mietitore otvárajúci 1. dejstvo opery Nápoj lásky. Ocitáme sa na malebnom talianskom vidieku v období žatvy… Postupne sa zoznamujeme s hlavnými protagonistami opery – Nemorinom, Adinou, seržantom Belcorem a dokto-rom Dulcamarom.
Slávny duet Adiny a Dulcamaru Quanto amore ed io spietata z 2. dejstva opery Nápoj lásky patrí k výrazným momentom. Adina si uvedomuje skutočnú lásku k Nemorinovi a ľutuje svo-je odmietavé správanie. Donizetti nám „naservíroval“ skutočné hudobn* é „Crème de la Crème“*. Emocionálna hťbka a brilantné koloratúry zdobia part Adiny, hravosť a štipka bujarého zveli-čovania charakterizujú prednes Dulcamara.
Slávnostné fanfáry zboru poľovníkov Was gleicht wohl auf Er-den dem Jägervergnügen*?* z 3. dejstva opery Čarostrelec zvolá-vajú k lovu! Nemecký skladateľ Carl Maria von Weber našiel in-špiráciu v ľudovosti, ktorú prináša v úzkom spojení s prírodnou romantikou a baladickosťou. Námet čerpal z oblasti ľudových povestí, v hudbe spracoval prvky ľudového spevu a ľudových tancov.
Lyrická, clivá, emóciami nabitá hudba charakterizuje kavatínu Aleka Ves tabor spit z rovnomennej opery. Ruský skladateľ Sergej Rachmaninov skomponoval svoju jednoaktovú operu na námet Puškinovej poémy Cigáni. Dielo vzniklo ako absolvent-ská práca na moskovskom konzervatóriu a je dôkazom rozvoja skladateľovho pôsobivého lyrizmu. Opera zachytáva príbeh potulného šľachtica Aleka, ktorý sa pridá k skupine Cigánov a napokon zavraždí svoju nevernú mladú milenku Zemfiru.
Ninfe! Elfi! Silfi!… Sul fil d'un soffio etesio, recitatív a ária Na-netty z 3. dejstva opery Falstaff je čarovnou a snovou scénou odohrávajúcou sa uprostred noci vo Windsorskom lese. Ženy z Windsoru vedené Nanettou vylákajú a zosmiešnia skrývajú-ceho sa Falstaffa. Taliansky operný velikán Giuseppe Verdi tak skomponoval jedinečnú komickú operu, vyznačujúcu sa tvori-vou fantáziou a umeleckým majstrovstvom.
Shakespearovou komédiou Veselé paničky Windsorské sa in-špiroval nielen Verdi, ale aj nemecký skladateľ Otto Nicolai. Okúzľujúci a pokojne plynúci zbor O, süsser Mond, z 3. dejstva opery Veselé panie z Windsoru je vskutku lahodným hudobným číslom.
Hotová senzácia! …tak by sme mohli opísať premiéru opery Faust, ktorú skomponoval francúzsky skladateľ Charles Gounod. Prenikavo nová hudba, striedajúca milostne lyrické pasá-že s veľkými démonickými scénami charakterizuje toto dielo. Ária Mefista Le veau d'or est toujours debout, z 2. dejstva opery je diabolsky efektným výstupom. Mefisto sa cynicky vysmieva z ľudskej hlúposti a poukazuje, ako ľudia stále podľahnú moci peňazí a materiálneho bohatstva.
Ária Margaréty O Dieu que de bijoux (tzv. „Šperková ária“) z 3. dejstva opery je ozdobou sopránového repertoáru. Mar-garéta nachádza vo svojej izbe šperky – tie tam tajne nechal Mefisto, aby pokúšal jej nevinnosť. Táto lyrická ária si nás zís-ka svojou ľahkosťou, eleganciou, ako aj pulzujúcim, iskrivým espritom.
Faustovská tematika bola inšpiráciou mnohým autorom. Popri Gounodovi priniesol vlastné operné spracovanie aj taliansky skladateľ a libretista Arrigo Boito. Jeho monumentálna opera Mefistofele zaujala významné miesto vo vývoji talianskej ope-ry. Ave signor delli angeli e dei santi, prológ z opery je predo-všetkým vokálno-hereckým „koncertom“ Mefistofela. Ten sa zjaví v nebi, aby od Boha získal povolenie ku skúške biedneho ľudského pokolenia…
Temná, dramatická, zimomriavky a strach naháňajúca hudba sprevádza áriu Mefistofela Son lo spirito z 1. dejstva opery. Me-fistofeles sa touto áriou predstavuje – je duch, ktorý všetko popiera, vysmieva sa, chvastá sa, všetko ničí, všetkých pokúša, spolu s ním prichádza skaza…
Vzletný, vznešený a triumfálny zbor Heil! Heil! Der Gnade Wun-der Heil! nachádzame v 3. dejstve opery Tannhäuser od nemec-kého skladateľa Richarda Wagnera. Opera vychádza z ľudovej balady o minnesängrovi Tannhäuserovi. Jej hlavnou témou je rozpoltenosť v láske, ako aj v iných životných rozhodnutiach človeka.
Prelom rokov v Slovenskej filharmónii aj Slovenskom národnom divadle v znamení opery. operaslovakia.sk/prelom-rokov-v-slovenskej-fi…
Citácie sú podľa normy STN ISO 690 (metodika D. Katuščáka) — tlačidlom Kopírovať citáciu si ich prenesiete do schránky.
