Sopranistka Adriana Banásová debutovala na doskách SND ako Sestra Genovieffa a Nella v Pucciniho Triptychu. Na našej prvej scéne pravidelne účinkuje ako Marienka (Janko a Marienka/Humperdinck), Zerlina (Don Giovanni/Mozart), Kňažka (Aida/Verdi), Anjelsky hlas/Tebaldo (Don Carlo/Verdi), Marka (Krútňava/Suchoň) a v ďalších. V sezóne 2025/2026 ju čaká debut v Maďarskej štátnej opere v Budapešti a spolupráca s Národným divadlom Szeged.
Sezóna 2023/2024 priniesla debut na doskách Národného divadla Praha v postave Prvej lesnej žienky (Rusalka/Dvořák), s tou istou postavou sa predstavila aj v Národnom divadle Brno. V Národnom divadle Košice stvárnila postavu Zerliny (Don Giovanni/Mozart) a Nannetty (Falstaff/Verdi). S produkciou Falstaffa, v réžií oscarového Jiřího Menzela, sa s úspechom prezentovala aj na letnom Opernom festivale v Šoproni 2018 v Maďarsku a na festivale Opera 2020 v Prahe. S postavou Bystroušky (Příhody lišky Bystroušky/Janáček) debutovala na doskách Slezského divadla Opava. S postavami Sestry Genovieffy a Nelly tiež účinkovala v Národnom divadle moravsko-sliezskom v Ostrave a ako Papagena (Čarovná flauta/W. A. Mozart) a Esmeralda (Predaná nevesta/B. Smetana) sa predstavila v Štátnej opere Banská Bystrica.
V spolupráci s Petrom Pažickým nahrala (2021) debutový album árií Desire pre vydavateľstvo Real Music House. Sopranistka účinkovala na viacerých operných festivaloch, akými sú Smetanova Litomyšl 2019, Opera Praha 2017, hudobný festival Zámocké hry Zvolenské či v rámci vokálneho cyklu SND Kontinuity. V roku 2024 získala na prestížnej Medzinárodnej súťaži Jószefa Simándyho v Budapešti 2. miesto a ďalšie tri ceny, zahŕňajúce pozvanie účinkovať v Maďarskej štátnej opere. V tom istom roku sa tiež stala finalistkou prestížnej medzinárodnej súťaže Iris Adami Corradetti 2024 v Padove.
Banásová študovala spev na Konzervatóriu v Bratislave (D. Livorová, Z. Livorová). V lete 2022 absolvovala Letnú hudobnú akadémiu v Kroměříži (K. Kňežíková), odkiaľ si priniesla ocenenie Laureát akadémie.
Absolvoval štúdium dirigovania na Konzervatóriu v Žiline (M. Seidl) a na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení (E. Skoták). V roku 2006 získal Cenu Leoša Janáčka za naštudovanie komornej verzie opery Príhody líšky Bystroušky v Komornej opere JAMU. V rámci festivalu Janáček Brno 2008 naštudoval dielo Jej pastorkyňa v pôvodnej verzii z roku 1904. V súčasnosti pôsobí v Národnom divadle Brno a v Slovenskom národnom divadle, kde dirigoval napr. Čajkovského Eugena Onegina, Pikovú dámu, Verdiho Macbetha, Don Carla, Sicílske nešpory, Janáčkove Príhody líšky Bystroušky, Káťu Kabanovú, Šárku, Jenůfu, Věc Makropulos, Straussovho Netopiera a Leoncavallových Komediantov či Pucciniho opery Gianni Schicchi, Il Tabarro, Turandot, Tosca, Nedbalovu Poľskú krv, Rossiniho Barbiera zo Sevilly, Hodvábny rebrík (La scala di seta), Straussovu Salome, Smetanovu Predanú nevestu, Mozartovho Don Giovanniho, Così fan tutte a ďalšie.
Dirigoval taktiež v operných divadlách Greek National Opera v Aténach (Príhody líšky Bystroušky, Věc Makropulos, Don Giovanni, Bohéma), Den Jyske Opera v Aarhuse (Káťa Kabanová), Opéra de Rennes, Opéra de Limoges a Opéra de Reims (Jenůfa), Národné divadlo v Prahe (Rusalka, Mozartove narodeniny, Slavnostný koncert k 100. výročiu vzniku ČSR), SND Bratislava (Sadko), Divadlo J. K. Tyla v Plzni (Cavalleria rusticana) a Národné divadlo Košice (Dialógy Karmelitánok, Samson a Dalila).
Pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnou filharmóniou Košice, ŠKO Žilina, PKF – Prague Philharmonia, Filharmóniou Brno, Moravskou filharmóniou Olomouc, Filharmóniou Bohuslava Martinů, Filharmóniou Hradec Králové a s ďalšími telesami. Je tiež vyhľadávaným klaviristom a komorným hráčom. V nasledujúcej sezóne ho medzi inými projektmi čaká naštudovanie operety Netopier v Národnom divadle v Brne, hosťovania v Divadle F. X. Šaldy v Liberci (Otello) a koncerty s Filharmóniou Brno a Moravskou filharmóniou Olomouc.
Dirigent, zbormajster Bratislavského chlapčenského zboru a pedagóg Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Už jedenásť rokov je autorom, dirigentom a moderátorom najväčšieho celoslovenského hudobno-vzdelávacieho cyklu koncertov „Príbeh hudby“.
Absolvoval Konzervatórium v Bratislave (J. Karaba) a JAMU v Brne (J. Zbavitel). V ostatných rokoch uviedol desiatky koncertov vzdelávacieho cyklu Príbehu hudby po celom Slovensku či unikátne Príbehy hudby s orchestrom a zborom Slovenskej filharmónie, Slovenského národného divadla, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnou filharmóniou Košice či Štátnym komorným orchestrom Žilina.
S mimoriadnym úspechom sa stretol Príbeh hudby Slovenskej filharmónie, uvedený k 75. výročiu jej založenia. V uplynulom roku zaujal Príbeh hudby JAZZ s mnohými jazzovými hudobníkmi. Neodmysliteľnou súčasťou Príbehov hudby je Bratislavský chlapčenský zbor. Unikátne vzdelávacie koncerty sledujú prostredníctvom televíznych prenosov desaťtisíce mladých ľudí na celom Slovensku. Gabriel pôsobí aj ako producent a generálny manažér tohto cyklu.
S Bratislavským chlapčenským zborom sa predstavil na mnohých koncertných cestách, napr. v USA, Švédsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, Veľkej Británii či na Taiwane. Spolu s Magdalénou Rovňákovou spolupracuje na príprave a naštudovaní vokálnych a vokálno-inštrumentálnych diel.
Vtedy som sa rozhodol, že chcem byť dirigent… Mal som tesne pred mutáciou. Stál som v zbore v predposlednom rade a pred skladbou „Jingle bells“ na mňa ukázal pán dirigent Ondrej Lenárd. Týmto gestom ma pozval na dirigentský stupienok a umožnil mi zadirigovať si Slovenskú filharmóniu a Bratislavský chlapčenský zbor. Cítil som, ako mi speváci zo zboru držia palce, hráči v orchestri sa usmievali a boli nesmierne láskaví. To bol moment, ktorý ovplyvnil celý môj život. Po úspešnom oddirigovaní skladby som vedel, že ten nádherný pocit, ktorý som zažil pri dirigovaní filharmónie a zboru, túžim prežiť opäť. Som šťastný, že pán dirigent Lenárd stál pri mojich prvých dirigentských krokoch a neskôr ďalší skvelí pedagógovia, na ktorých som mal v živote šťastie. Dnes oddirigujem viac ako 20 koncertov so symfonickými orchestrami za rok. Bez Slovenskej filharmónie by bol môj dirigentský sen možno stále iba snom.
Zakladateľka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru stojí na čele telesa od jeho vzniku v roku 1982. Počas mnohoročného umeleckého účinkovania ho priviedla na významné domáce a zahraničné pódiá (Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Konzerthaus vo Viedni, Carnegie Hall v New Yorku, Veľká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte, Laeiszhalle v Hamburgu a ďalšie). Dirigovala stovky a capella koncertov v katedrálach a koncertných sálach európskych a zámorských metropol (Londýn, Paríž, Berlín, Budapešť, Brusel, Varšava, Štokholm, Moskva, Rím, New York, Los Angeles, San Francisco, Toronto, Montreal, Ottawa, Taipei, Tokio, Jerusalem).
Speváčikov pripravila pre špičkové umelecké produkcie. Z najzávažnejších spomeňme Pendereckého Credo (dir. K. Penderecki), Mahlerova 3. a 8. symfónia pre Konzerthaus Viedeň (B. de Billy, F. Luisi), Stravinského Žalmová symfónia (A. Parrot), Honeggerova Jana z Arcu či Beliozove Te Deum a mnoho ďalších oratórií a kantát (O. Lenárd), Oratórium Terezín od Ruth Fazal naštudovala na svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Európe, Izraeli a USA (K. Trevor). Deväť rokov pripravovala chlapcov pre účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere.
Vyše tridsať rokov spolupracuje s operou SND, pre ktorú naštudovala detské party v operách G. Pucciniho, J. Masseneta, R. Leoncavalla, G. Bizeta, A. Boita, A. Berga, E. Humperdinga, W. A. Mozarta, J. Cikkera, R. Wagnera a iné. Spolu s telesom získala množstvo domácich ocenení, ako je zlatá medaila prezidenta SR, ocenenie ministra kultúry, primátora mesta Bratislavy, Národného osvetového centra, Fra angelica za šírenie kresťanskej kultúry, ocenenie VÚC Bratislava a VÚC Trnava, bola ocenená Krištáľovým krídlom a v roku 2019 sa stala Slovenkou roka v kategórii „výchova mladých talentov“.
Dirigovať či spievať na pôde Slovenskej filharmónie je sviatok. Pred rokmi sa ma pán dirigent Lenárd, vtedajší šéfdirigent Slovenskej filharmónie, spýtal: Pani Rovňáková, nechceli by ste si aj vy niečo zadirigovať? Otázka ma zaskočila, na pódium, ktoré patrí výnimočnému orchestru – Slovenskej filharmónii a kde moji chlapci spievajú, som sa chodila „iba“ pokloniť a užiť si krásny potlesk na záver koncertu. Ako zbormajsterka teleso pripravujem na výkon, na koncertoch v Redute obvykle nedirigujem. Bolo veľmi povznášajúce, že mi pán dirigent dáva dôveru. Odvtedy som viackrát bola poctená možnosťou dirigovať chlapcov počas Vianočných koncertov. Dnes pod mojím vedením zaznie „Little Drummer Boy“, pieseň o chudobnom chlapčekovi, ktorý malého Ježiška potešil hudobným darčekom. Nesmierne sa teším, že s chlapcami zdieľam pódium v tejto nádhernej sále.
Študoval na bratislavskom Konzervatóriu v triede Martina Slávika. V roku 1987 sa prvýkrát predstavil ako sólista na zahraničnom umeleckom zájazde s komorným orchestrom Technik (Anglicko, Francúzsko, Turecko). O rok neskôr s tým istým komorným telesom realizoval nahrávky pre Slovenský rozhlas. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Jozefa Kopelmana, štúdium ukončil s ocenením „Cum Laude“. V roku 1989 absolvoval interpretačné kurzy v Bayreuthe. S Mládežníckym orchestrom Gustava Mahlera pod vedením dirigentov Jamesa Judda, Václava Neumanna a Claudia Abbada absolvoval v roku 1990 turné. O rok neskôr získal na medzinárodnej súťaži Beethovenov Hradec 3. miesto a cenu za najlepšiu interpretáciu českej kompozície.
V rokoch 1989 – 1995 pôsobil ako koncertný majster orchestra Komorní sólisti Bratislava. Zároveň medzi rokmi 1992 – 1995 spolupracoval so Slovenským komorným orchestrom, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Komornou operou Bratislava a Cappellou Istropolitanou. Od roku 1997 pôsobil ako zástupca koncertného majstra v Slovenskej filharmónii. Od toho istého roku zastával post zastupujúceho koncertného majstra OST v Španielsku a súčasne pôsobil ako umelecký vedúci a koncertný majster komorného orchestra Camerata Tenerife a Komorného orchestra Garajonay v Španielsku. Po návrate na Slovensko v roku 2007 zastával dočasne post 1. hráča v Slovenskom komornom orchestri. Od septembra 2007 je 1. koncertným majstrom orchestra Slovenská filharmónia. Venuje sa aj projektom s vlastnou medzižánrovou tvorbou (Rapper Vivaldi, Classical Music Maniacs), v rámci ktorých koncertoval na mnohých miestach na Slovensku aj v zahraničí. V roku 2022 ukončil doktorandské štúdium na HTF VŠMU v Bratislave.
Tohtoročnou sériou koncertov oslavuje 30 rokov spolupráce na Vianočných koncertoch so Slovenskou filharmóniou. Teleso pôsobí na slovenskej umeleckej scéne od roku 1982. Jeho zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a dirigentkou je Magdaléna Rovňáková a dirigentom Gabriel Rovňák. Teleso vzniklo ako Chlapčenský filharmonický zbor, aby sa neskôr transformovalo na Súkromnú základnú umeleckú školu, špecializovanú na chlapčenský zborový spev. Priemerne tu študuje 90 chlapcov vo veku 7 – 30 rokov. Spolupráca so symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Viedenskí symfonici, Viedenský rozhlasový orchester, Hamburskí symfonici) obohatili repertoár telesa o desiatky oratórií, kantát a symfónií (J. S. Bach, L. Bernstein, B. Britten, A. Honegger, G. Mahler, C. Orff, C. Penderecký, M. Ravel, I. Stravinský, E. Suchoň) pod taktovkami popredných svetových dirigentov (O. Lenárd, R. Štúr, B. de Billy, J. Conlon, A. Parrot, F. Luisi, R. Muti, J. Tate, E. Villaume a ďalší). Podnetná je tiež spolupráca s orchestrami starých nástrojov. V opere, balete a činohre stvárňujú chlapci pôsobivé detské úlohy. Zbor koncertuje po celom Slovensku, tlieskali mu poslucháči európskych veľkomiest (Berlín, Budapešť, Brusel, Londýn, Moskva, Paríž, Štokholm), Ameriky (Chicago, Los Angeles, New York, Washington, San Francisco), Kanady (Montreal, Ottawa, Toronto), Japonska (Osaca, Tokyo), Izraela, Cypru, veľký úspech zbor zaznamenal v Ománe či na Taiwane.
Bratislavský chlapčenský zbor má na svojom konte 7 CD, 6 DVD filmov, nakrútených v spolupráci so Slovenskou televíziou, TV filmy a spoluprácu so svetovými filmovými spoločnosťami (Hallmark, Miramax). Je držiteľom prvých cien z medzinárodných súťaží a mnohých významných ocenení, ako je Cena ministra kultúry, Zlatá medaila prezidenta SR, a iné. V zbore vyrástli mnohí sólisti a výborní zboroví speváci, aj úspešní dirigenti. S telesom spolupracujú špičkoví slovenskí pedagógovia – sopranistky Miriam Garajová, Monika Maglayová a klaviristka Dana Hajóssy.
bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. V rokoch 2020 – 2025 bol šéfdirigentom Daniel Raiskin. V sezóne 2025/2026 budú Daniel Raiskin a Ondrej Olos spoločne pôsobiť ako stáli hosťujúci dirigenti.
Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, tele víziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.
V posledných rokoch absolvoval orchester Slovenská filharmónia turné okrem Japonska, Južnej Kórei aj v švajčiarskom Murtene, vystúpil na prestížnych pódiách ako Liederhalle Stuttgart či Kolínska filharmónia a koncertoval v Záhrebe, Maribore i na Festivale Krumlov s Maximom Vengerovom. V sezóne 2025/2026 orchester realizuje so stálym hosťujúcim dirigentom D. Raiskinom pokračovanie nahrávok symfónií F. Schmidta. Orchester prijal pozvanie na koncerty v rámci cyklu Festspielhaus v Salzburgu, na Lednicko-Valtický festival a predstaví sa aj na domácich festivaloch Allegretto Žilina a Košická hudobná jar. V rámci zahraničných turné v sezóne 2025/2026 vycestuje Slovenská filharmónia do Španielska a Japonska. Po jej boku vystúpia sólisti ako basbarytonista M. Mimica, huslistka A. Conunova či klaviristi N. Rodiles, A. Gorlatch a O. Scheps.
Vianočný koncert
Bratislavský chlapčenský zbor pravidelne účinkuje na Vianočných koncertoch Slovenskej filharmónie, tento rok je to 30 rokov spoločnej spolupráce.
Vianočné sviatky predstavujú v kolobehu života akýsi pevný bod, do ktorého každý ďalší rok, plný nových neistôt, prekvapení a výziev opäť s istotou vyústi. Je to obdobie, kedy sa opäť snažíme nájsť si viac času na svojich blízkych, na oddych, na to, čo nám prináša radosť a pokoj. Nielen ticho, pohrúženie sa do samého seba, ale i pekné veci, ktoré máme radi a dobre ich poznáme, to všetko nám môže prinášať vytúžený pokoj. Preto i tradičné koledy a obľúbené skladby od autorov komponujúcich naprieč štýlmi majú svoje neoddeliteľné miesto počas vianočných sviatkov.
Sólistkou večerov bude sopranistka Adriana Banásová. V sérii Vianočných koncertov ukáže svoju dirigentskú flexibilitu aj stály hosťujúci dirigent Ondrej Olos.
Milí návštevníci Slovenskej filharmónie, prihovárame sa vám opäť po roku, pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami. Naším koncertom vám chceme skrášliť a spríjemniť tento neopakovateľný čas. Čas, ktorý sa nedá zastaviť, ale hudba nám umožní prežiť ho plnšie a radostnejšie. Treba sa len v tichu započúvať do nádherných melódií… Všetkým prajeme príjemnú atmosféru a šťastné a veselé Vianoce!
Slávnostné fanfáry a veľkolepá, povznášajúca melódia dokonale vykresľujú sviatočnú udalosť, ktorou je dozaista aj dlho očakávaný príchod Vianoc, najkrajších sviatkov roka. Francúzsky barokový skladateľ Marc-Antoine Charpentier síce neskomponoval svoje Te Deum, H. 146 pri tejto príležitosti, jeho radostná a vrúcna hudba však ideálne zapadá do nastávajúcej vianočnej atmosféry. Prelúdium z Te Deum sa preslávilo po celom svete nielen v originálnej podobe, ale aj v rôznych inštrumentálnych úpravách. Te aeternum Pratem vnesie svetlo a nádej do blížiacich sa vianočných dní.
Ruský skladateľ Alexander Glazunov skomponoval svoj balet Ročné obdobia, op. 67 ako sériu štyroch obrazov. Po krátkom úvode nastáva Zima charakterizovaná jednotlivými tancami. S energickou polonézou prichádza mráz, ktorý strieda krátky „ľadový“ tanec. Nasleduje scherzo ako neúprosné krupobitie. Skladateľ nezabúda ani na snehový valčík. V závere zapália dvaja gnómovia oheň, čím ukončia zovretie zimy…
Uspávanka What does little birdie say? je poslednou časťou oratória Querela pacis slovenského skladateľa Vladimíra Godára. Autor koncipoval toto oratórium ako filozofické a umelecké zamyslenie nad nezmyslom vedenia vojen a zabíjania. Text samotnej uspávanky vychádza z básne Lorda Alfreda Tennysona. Godárova uspávanka v nás navodí upokojujúcu, nevinnú až prostú atmosféru. V kontexte celého oratória pôsobí aj ako určitá katarzia.
Brilantné, virtuózne, žiarivé a hravé! Aj tak by sme mohli opísať moteto Exsultate, jubilate pre soprán a orchester, KV 165, ktoré skomponoval jedinečný WolFgang Amadeus Mozart. Samotné dielo zložil mladý skladateľ počas pobytu v Miláne v januári 1773. Mozartovo moteto predstavuje jedno z jeho najsebavedomejších a najbohatších raných diel. Oprávnene sa zaradilo k jeho najpopulárnejším kompozíciám a stalo sa súčasťou repertoáru sopranistiek po celom svete.
Romanca pre husle a orchester G dur dodnes patrí k najpopulárnejším kompozíciám nórskeho skladateľa Johana Svendsena. Skladateľ v úvode navodzuje pokojnú, nostalgickú náladu. Tú v priebehu diela narúša krátkymi, nepokojnými vstupmi. Elegantná skladba zaujme poslucháčov predovšetkým jemnou, spevnou melódiou husľového partu.
César Franck – skladateľ belgicko-francúzskeho pôvodu patril k popredným osobnostiam európskej hudby 2. polovice 19. storočia. V skladateľovej tvorbe sa odzrkadľujú originálne melodické a harmonické postupy. Autorove kompozičné aktivity sa prejavili najmä na poli hudby symfonickej, komornej, ale aj v tvorbe pre organ a klavír. Franckov hymnus Panis angelicus nechýba v dramaturgii takmer žiadneho vianočného koncertu. Je jednou z najkrásnejších a najhrávanejších vianočných kompozícií. Dojímavá a okúzľujúca melódia pozvoľne plynie ruka v ruke s podmanivým inštrumentálnym sprievodom. Koncertná sieň sa tak naplní jej vrúcnymi tónmi vyvolávajúcimi nefalšované emócie.
Hymnus Praise to the Lord inšpiroval mnohých skladateľov. Pôvodne nemecký hymnus, Lobe den Herren, pochádza z pera nemeckého kazateľa a autora cirkevnej hudby Joachima Neandera. Hymnus je veľkolepou a radostnou oslavou Boha a jeho nehynúcej lásky k človeku. Zhudobnenie hymnu od amerického muzikanta Johna Cartera zaznie v aranžmáne slovenského skladateľa Mariána Kittnera.
„Harry, idem do baráku!“ – jedna z najlegendárnejších hlášok z kultového vianočného filmu Sám doma. K príbehu „trouble-makera“ Kevina zasadnú počas Vianoc rodiny po celom svete. Hudbu k najúspešnejšiemu filmu z roku 1990, ocenenú prestížnym Oscarom, skomponoval jedinečný John Williams. Dojímavá pieseň Somewhere in My Memory nám pripomína, že kúzlo radostných Vianoc nájdeme v kruhu našej rodiny.
Dnešný deň sa radujme a Dobrý pastier sa narodil môžeme označiť za jedny z najznámejších a najkrajších slovenských kolied. Ich melódie sa počas Vianoc rozliehajú nejednou domácnosťou a dotvárajú tak vianočnú atmosféru. Obidve koledy boli aj súčasťou vianočného repertoáru slovenských operných legiend Edity Gruberovej a Petra Dvorského. Koledy nájdeme aj na ich spoločnej vianočnej nahrávke Narodil sa Kristus Pán – Slovenské vianočné piesne. Inšpiráciou boli aj pre slovenskú skladateľku Ľubicu Čekovskú, ktorej diela znejú na domácich aj na zahraničných pódiách. Koledy zaznejú v úprave pre zbor a orchester, v ktorej dáva autorka priestor vyniknúť nielen spevákom, ale aj samotnému orchestru.
Rakúsky skladateľ Franz Schubert povýšil svojím kompozičným majstrovstvom piesňovú tvorbu na novú úroveň. Bohaté harmonické postupy, ako aj nekončiaci dar melodiky sú príznačné pre jeho skladateľský odkaz. Vo svojej jedinečnej piesňovej tvorbe zanechal tri piesne s názvom Wiegenlied (Uspávanka). V jednej z nich, nazývanej aj Mille cherubini in coro, nám Schubert predostiera nesmierne krehkú, nepoškvrnenú a srdečnú melódiu, ktorá v človeku dokáže prebudiť pestrofarebnú paletu emócií. Uspávanka je pravdepodobne Schubertovým epitafom dedikovaným jeho predčasne zosnulým súrodencom.
Vznešená, magická, mierne tajuplná – taká je známa vianočná pieseň Cantique de Noël / O Holy Night, pri ktorej tónoch obecenstvo dodnes tají dych. Jej autor, francúzsky skladateľ Adolphe Adam, zvolil naozaj efektné spracovanie textu, ktorý má skôr rozjímavý charakter. Vtedajší cirkevní predstavitelia považovali pieseň dokonca za príliš teatrálnu. Dielo sa však úspešne rozšírilo za hranice Francúzska. Triumfálnym, záverečným „Noël“ oslavujú zázrak Vianoc v každom kúte sveta. Narodenie, smrť, ako aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista zachytáva oratórium Mesiáš, HWV 56, ktoré skomponoval barokový skladateľ Georg Friedrich Händel. Mohli by sme ho označiť za jedno z najpopulárnejších oratórií. Práve vo vianočnom období patrí oratórium Mesiáš k vôbec najuvádzanejším hudobným dielam. Efektná, životaplná časť Hallelujah, známa po celom svete, nám dozaista dobije potrebnú energiu!
Latinský hymnus Adeste fideles je jednou z najznámejších vianočných melódií vôbec. O pôvodnej verzii hymnu veľa nevieme. Za jedného z autorov dnes známej verzie je považovaný John Francis Wade, ktorý melódiu hymnu v priebehu 19. storočia zaznamenal. Od polovice tohto storočia je rozšírená aj anglická verzia hymnu pod názvom O Come, All Ye Faithful. Vznešený charakter diela navodzuje slávnostnú a výnimočnú atmosféru, ktorá Vianociam právom prislúcha.
„Pa-ram pam pam pam“*… známy motív z populárnej vianočnej koledy **The Little Drummer Boy*** spríjemňuje vianočnú atmosféru po celom svete už od roku 1941. Koledu skomponovala americká skladateľka Katherine Kennicott Davis. Inšpiráciou sa jej stala stará francúzska koleda Patapan, ktorej melódia „prenasledovala“ skladateľku aj počas poobedňajšieho spánku. Téma „Patapan“ sa v jej hlave razom zmenila na „pa-ram-pam-pam“. Vznikla tak nová koleda rozprávajúca príbeh o mladom vojakovi, ktorý ide za narodeným Ježiškom. Sám je však chudobný a nemá so sebou žiadne dary. Hrá mu však na bubne najlepšie ako vie! Malému Ježiškovi tak vyčarí úsmev na tvári.
Ak by sme mali zostaviť rebríček najväčších vianočných hitov, dozaista by v ňom nechýbala pieseň Jingle Bells. Mimoriadne chytľavú a ľahko zapamätateľnú melódiu si pospevujú ľudia po celom svete. Jej autorom je James Pierpont, americký skladateľ, pesničkár a organista. Inšpiráciou pre vznik piesne sa stali každoročné preteky saní cez centrum mestečka Medford. Jeho obyvatelia stáli pozdťž trasy, povzbudzovali súťažiacich, spievali koledy a iné piesne. Nebolo treba veľa, aby si Pierpont, očarený týmto zážitkom počas pobytu v meste, sadol ku klavíru a zložil jednu z najznámejších vianočných melódií.
Skladateľ a dirigent Zdeněk Macháček sa radí k popredným osobnostiam operety a muzikálu na Slovensku. Počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s mnohými domácimi aj zahraničnými divadelnými súbormi a orchestrami. Dlhoročne pôsobil v Divadle Nová scéna v Bratislave. Zmes vianočných kolied je prehliadkou tých najmilších a najslávnostnejších vianočných melódií, ktoré svojou iskrivo očarujúcou náladou poslucháča vtiahnu do očakávania pravého ducha Vianoc. Postupne zaznejú v úprave pre zbor a orchester slovenské koledy Do mesta Betlehema; Pastieri, pastieri; Búvaj, dieťa krásne a francúzska tradičná koleda Les Anges dans nos campagnes (Gloria in excelsis Deo).
Meno Franz Xaver Gruber je neodmysliteľne spojené s najznámejšou a najkrajšou vianočnou piesňou Tichá noc. Rakúsky skladateľ, organista a hudobný pedagóg, dokončil túto koledu presne na Štedrý deň. O pár hodín nato premiérovo odznela na polnočnej omši. Keďže miestny organ bol v tom čase nefunkčný, Tichú noc uviedli so sprievodom gitary. Gruberova inšpirácia vychádzala ako z rakúskej ľudovej, tak aj z talianskej pastorálnej hudby. Jednoduchá, nežná a srdečná hudba zintenzívňuje prežívanie nevšedných vianočných dní. Gruber tak svojou koledou venoval svetu najkrajší vianočný darček.
