Preskočiť na obsah
Časť - z - 0:00 / 0:00
◁◁ 5s
5s ▷▷
Lalo / Chausson / Magnard
Piatok 12. decembra 2025 | KSSF

Lalo / Chausson / Magnard

Piatok 12. decembra 2025 o 19:00 | KSSF | | | [zverejnené 2025-12-18]
Robert Jindra dirigent
Juraj Čižmarovič hosťujúci koncertný majster

Skladatelia: Ernest Chausson (1855–1899), Édouard Lalo (1823–1892), Albéric Magnard (1865–1914)

Pavol Bršlík

Študoval na Štátnom konzervatóriu v Žiline v triede Františka Livoru, neskôr pokračoval v triede Emílie Sadloňovej. Počas štúdia sa mupodarilo presadiť v mnohých speváckych súťažiach: Medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, súťaži Imricha Godina voVrábľoch a hlavne v súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave, kde medzi ostatnými oceneniami získal aj cenu umožňujúcu štúdiumoperného spevu v centre CNIPAL v Marseille. Odvtedy pôsobí predovšetkým v zahraničí.

Prvé kroky ho viedli na scénu Berlínskej štátnej opery, jeho lyrický tenor mohli obdivovať aj na scénach ako sú Metropolitná opera v New Yorku, londýnska Covent Garden, Viedenská štátna opera či opery v Sydney, Souli alebo Tokiu. Zoznam miest, kde vystupoval, sa postupne rozširovalrovnako ako jeho repertoár. Jeho Gennaro v Lucrezii Borgii po boku divy Edity Gruberovej v Mníchovskej štátnej opere ho posunul ďalej vovodách bel canta a s úspechom sa predstavil ako Roberto Devereux v rovnomennej opere od Gaetana Donizettiho, ako Leicester v Marii Stuarde po boku Diany Damrau alebo ako Edgardo v Lucii z Lammermooru. Bršlík je nositeľom čestného titulu Bavorskej štátnej opery vMníchove Bayerischer Kammersänger.

Popri účinkovaní na svetových scénach si svoje spevácke umenie zdokonaľoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici v triede Vlasty Hudecovej,u ktorej po úspešnom doktoráte dodnes pokračuje v cibrení svojho hlasu. Na jeho prvom sólovom CD vyšli v máji 2014 piesne Mikuláša Schneidera-Trnavského vo vydavateľstve Viva Musica! Records. Vo vydavateľstve Orfeo nasledovala Schubertova Krásna mlynárka,Mozartove árie, nahrávka Schubertovej Winterreise z koncertu na festivale Schubertiade vo Schwarzenbergu.

V rámci festivalu Viva Musica! 2021 sa predstavil s harfistom Michalom Matejčíkom a na Festivale Janáček Brno 2021 ponúkol koncert zostavený z piesňového repertoáru skladateľov 20. storočia v klavírnom sprievode Róberta Pechanca. Pre Supraphon naspieval Dvořákove Cypřiše a v roku 2022 bol protagonistom poloscénickej úpravy Schubertovej Zimnej cesty v Štátnom divadle Košice.

Robert Jindra

Absolvoval Pražské konzervatórium v odboroch klasický spev a dirigovanie. Od roku 2001 pôsobil v Národnom divadle v Prahe, kde naštudovalnapríklad diela ako Così fan tutte (Mozart), Dve vdovy (Smetana), viaceré opery L. Janáčka Príhody líšky Bystroušky, Z mŕtveho domu amnožstvo diel českého i svetového operného repertoáru. V sezóne 2013/2014 pôsobil v Národnom divadle aj na pozícii hudobnéhoriaditeľa opery. Od februára 2010 do novembra 2014 bol hudobným riaditeľom opery Národného divadla moravskosliezskeho v Ostrave.

Spolupracoval s Deutsche Oper am Rhein, Nórskou operou v Osle, Slovenským národným divadlom v Bratislave (Halévy – Židovka,Smetana – Predaná nevesta). Spolupracoval tiež s viacerými orchestrami ako Pražská komorná filharmónia, Český národný symfonickýorchester, Plzenská filharmónia, Symfonický orchester hl. mesta Prahy FOK, Janáčkova filharmónia Ostrava, Symfonický orchester Českéhorozhlasu, Moravská filharmónia Olomouc, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Essen Philharmonie či Anhaltische Philharmonie v Dessau.

Vystupoval na významných festivaloch ako Pražská jar (recitál Adama Plachetku), Smetanova Litomyšl, Vivamusica!, Janáčkov máj, Festival LeošaJanáčka v Ostrave či Košická hudobná jar. V roku 2021 s mimoriadnym úspechom debutoval na festivale Bayerische Staatsoper v Mníchove s Dvořákovou Rusalkou.

V rokoch 2019 – 2021 zastával post prvého kapelmajstra v Aalto Musiktheater und Philharmonie Essen. Od septembra 2021do augusta 2024 pôsobil ako šéfdirigent Štátnej filharmónie Košice. Od septembra 2022 zastáva pozíciu hudobného riaditeľa Národného divadla v Prahe a hlavného hosťujúceho dirigenta v Symfonickom orchestri Českého rozhlasu. V sezóne2024/2025 debutoval v Staatsoper Berlin Unter den Linden, Semperoper Dresden a Oper Frankfurt. V sezóne 2025/2026 debutuje vo Wiener Staatsoper, na Bregenzer Festspiele a v Theater an der Wien.

Slovenská filharmónia

bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij,B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. V rokoch 2020 – 2025 bol šéfdirigentom DanielRaiskin. V sezóne 2025/2026 budú Daniel Raiskin a Ondrej Olos spoločne pôsobiť ako stáli hosťujúci dirigenti.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, tele víziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton,JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámcisvojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťujena koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

V posledných rokoch absolvoval orchester Slovenská filharmónia turné okrem Japonska, Južnej Kórei aj v švajčiarskom Murtene, vystúpil na prestížnych pódiách ako Liederhalle Stuttgart či Kolínska filharmónia a koncertoval v Záhrebe, Maribore i na Festivale Krumlov s MaximomVengerovom. V sezóne 2025/2026 orchester realizuje so stálym hosťujúcim dirigentom D. Raiskinom pokračovanie nahrávok symfónií F. Schmidta. Orchester prijal pozvanie na koncerty v rámci cyklu Festspielhaus v Salzburgu, na Lednicko-Valtický festival a predstaví sa aj na domácich festivaloch Allegretto Žilina a Košická hudobná jar. V rámci zahraničných turné v sezóne 2025/2026 vycestuje Slovenská filharmónia do Španielska a Japonska, kde po jej boku vystúpia sólisti ako basbarytonista M. Mimica, huslistka A. Conunova či klaviristi N. Rodiles, A. Gorlatcha O. Scheps.

Lalo / Chausson / Magnard

Traja skladatelia, ktorí žili a tvorili počas 19. storočia vo Francúzsku, odchovanci parížskeho konzervatória. Pred 170 rokmi narodený Ernest Chausson vytvoril svoj opus po tom, čo ho oslovili básne Mauricea Bouchora. Tenorový part naštuduje náš celosvetovo vyhľadávaný tenorista Pavol Bršlík, ktorý nedávno ohúril viedenské publikum pri premiére Smetanovej Predanej nevesty v Štátnej opere vo Viedni. Albéric Magnard, hrdina, ktorý zomrel pri bránení vlasti počas vypuknutia 1. sv. vojny, napísal svoju Symfóniu č. 3 ešte pred začiatkom 20. storočia. Dnes je jeho na počet opusov skromná tvorba (len 30 kusov) dávaná za príklad vrcholnej francúzskej tvorby epochy 19. storočia a práve ňou si pripomenieme 160. výročie autorovho narodenia.

[ Andrej Prachár píše: ]

Francúzska opera zažívala v 19. storočí veľký rozkvet. Dominancia grand opery, nákladných inscenácií a celková orientácia skladateľov najaviskovú tvorbu zanechali v dejinách hudby nezmazateľnú pečať. Napriek týmto silným divadelným impulzom sa našli aj skladatelia, ktorých jadro tvorby predstavovali aj iné sféry klasickej hudby. Jedným z nich bol Édouard Lalo, rodák z mestečka Lille, významnýskladateľ orchestrálnej a komornej hudby. Melodickým pôvabom a nespútanou vášňou očaril publikum populárnym dielom Symphonie espagnole pre husle a orchester. K hodnotným skladbám môžeme s istotou zaradiť skladateľov emotívny Koncert pre violončelo d mol či balet Namouna, hudbu ktorého prepracoval aj do dvoch orchestrálnych suít. Napriek už spomínanej prevahe inštrumentálnej hudby, si aj Lalo želal prispieť do operného žánru. Prvým pokusom bola opera Fiesque, ktorú začal komponovať vroku 1866 na námet hry Fiesko od Friedricha Schillera. Hoci bol Lalo s výsledkom spokojný, Parížska opera sa rozhodla jeho dielo neuviesť.

V roku 1875 začal Lalo pracovať na opere Le Roi d'Ys, založenej na bretónskej legende. Cítiac, že sa blíži k dokončeniusvojho nového diela, ponúkol titul v roku 1881 Parížskej opere – opäť však neúspešne. Divadlo ho však požiadalo, azda ako istú formu odškodnenia, aby skomponoval balet. Skladateľ tak skomponoval vyššie spomínaný balet Namouna, ktorý je vyobrazením príbehu Pamätí Casanovu. V priebehu osemdesiatych rokov 19. storočia však skladateľ naďalej neúnavne propagoval svoju operu Le Roi d'Ys. Po prepracovaní diela v roku 1886 slávilo jeho úsilie úspech – v roku 1888 uviedla operu parížska Opéra-Comique a publikum prijalo nový titul mimoriadne priaznivo. Premiérový večer však predstavoval z organizačného hľadiska katastrofu. Operný dompredal priveľa lístkov, čo spôsobilo taký rozruch, že publikum sa upokojilo až začiatkom druhého dejstva. Diváci, ktorým sa podarilo usadiť, sivšak predstavenie užili, nadšene tlieskali a dožadovali sa prídavkov.

Samotnej opere by snáď viac svedčal názov „Margared d'Ys“, odkazujúc na hlavnú hrdinku, princeznú Margared. Tá je na javisku takmernepretržite a predstavuje postavu mimoriadnej hťbky. Rozhoduje sa medzi tým, či podľahne vlastným vášňam alebo bude konať podľa toho, čo jesprávne. Lalo vytvoril úlohu Margared pre svoju manželku, speváčku Julie de Maligny, ktorá ju však nikdy scénicky nespievala.

Hudobný jazyk tejto opery je chromatický, využívajúc skladateľovo obľúbené šesťosminové metrum, ktorým podčiarkuje najdramatickejšiečasti. V niektorých zborových číslach sa odrážajú ozveny bretónskych ľudových piesní, ktoré Lalo pravdepodobne poznal od svojej manželky,ktorá bola bretónskeho pôvodu. Predohra k opere nadväzuje na líniu ranoromantického modelu operných predohier – prináša nám hudobný náhľad toho, čo nás v priebehu deja čaká. Odkazuje na hudobný materiál spojený s niektorými postavami opery, ako aj s ľudommesta Ys. Objavuje sa aj citát z Wagnerovho Tannhäusera. Lalo všetky podnety spracoval v malebnej, prehľadnejorchestrácii. Tá je v priebehu celej opery jasná a podriadená melodickým líniám, ktoré sú zväčša jednoduché a diatonické. Jednotlivé nástroje farebne vykresľujú pozadie k vokálnym partom, čím zvyšuje význam orchestra aj vo väčších ansámblových výstupoch. Hoci opera Le Roid'Ys v určitej miere nadviazala na tradičnú grand operu, jej osobitosť nastavila nový smer vo francúzskej hudbe svojej doby.

Intenzívne vášnivý, vrúcny, no len zriedkakedy inklinujúci k veľkým gestám – aj tak by sme mohli opísať hudobný jazyk ďalšiehofrancúzskeho skladateľa Ernesta Chaussona. Podobne ako mnohí iní skladatelia, aj Chausson najskôr vyštudoval právo.Následne sa vydal na umeleckú dráhu – stal sa študentom Parížskeho konzervatória, pričom jeho pedagógmi boli francúzske skladateľské osobnosti Jules Massenet a César Franck. Po vzore druhého menovaného nadviazal Chausson na Franckov chromatický štýl, ktorý obohatil ajistým nádychom erotiky. Netreba opomenúť aj kompozičný impulz v podobe skladateľovej návštevy Mníchova a Bayreuthu, kde sa zoznámil s operami Richarda Wagnera, predovšetkým s dielom Tristan a *Izolda. Mohli by sme povedať, že Chaussonova hudba tvorí akési elegantné premostenie medzi „franckovo-wagnerovským“ chromatizmom a impresionistickým jazykom Debussyho.Chausson sa postupne stal plnohodnotným členom parížskej hudobnej komunity. Okrem pôsobenia na poste sekretára Národnej hudobnejspoločnosti viedol salón, v ktorom sa stretávali prominentné umelecké osobnosti vtedajšej doby. Spomeňme mená ako C. Debussy, S. Mallarmé, I. Albéniz, klavirista A. Cortot či huslista Eugène Ysaÿe. Podobne ako Lalo, aj Ernest Chausson vstúpil na pole opery. Výsledkomjeho kompozičných snáh bola grand opera Le roi Arthus, ktorú komponoval dlhých 9 rokov (1886 – 1895).

Takmer rovnako dlho, 8 rokov (1882 – 1890), komponoval cyklus Poéma o láske a mori, op. 19. Zhudobnenie veršov svojho priateľa, básnika Mauricea Bouchera, neskôr v roku 1893 ešte revidoval. Samotný Boucher nebol veľmi známy či významný básnik. Aj svojimiveršami vykreslil určité klišé, obraz letného romániku pri mori. To však Chaussonovi otvorilo možnosti na vytvorenie hudobných nálad a scénbez toho, aby bol obmedzovaný prílišnou zrozumiteľnosťou slov. Prvá časť La fleur des eaux zobrazuje jemnú morskú krajinu, nesenú zmyselnými arabeskami. Vrcholiacu vidinu milovanej podfarbuje nepokojné očakávanie, s predtuchou možného konca romantickej lásky. Po krátkej, orchestrálnej medzihre prichádza tretia a zároveň posledná časť La mort de l'amour. Spolu s ňou sa mení ročné obdobie – búrlivá morská scenéria, čierne nebo a neutíchajúce vetry predznamenávajú náhly chlad milovanej. Záverečný, strhujúci nárek zanenávratnosťou pekných chvíľ končí v dlhom a zúfalom doznení. Chausson v Poéme o láske a mori očarí poslucháča oslnivou inštrumentáciou, v ktorej dôležitú, v určitej miere až psychologickú úlohu zohrávajú drevené dychové nástroje. Prvýkrát bolo toto dielo uvedenév Bruseli v roku 1893 a to v klavírnej verzii – vtedajšiemu publiku sa predstavil tenorista Désiré Demest, pričom na klavíri ho sprevádzal sám autor.

Chausson ani zďaleka nebol jediným francúzskym skladateľom, ktorého ovplyvnila skúsenosť s Wagnerom a jeho operou Tristan a Izolda. V roku 1886 vzhliadol v Bayreuthe toto zásadné dielo aj Albéric Magnard, jeden z menej známych francúzskych skladateľov. Rodený Parížan sa narodil v roku 1865 – v tom istom roku ako napr. J. Sibelius, C. Nielsen či A. Glazunov. Podobne ako Chausson, aj Magnard najskôr vyštudoval právo. Po ukončení štúdia viedli aj jeho kroky na Parížske konzervatórium, kde boli jeho učiteľmi T.Dubois a J. Massenet. Dôležitú úlohu v jeho kariére však zohrala osobnosť Vincenta d'Indyho. Pod jeho vedením sa Magnard ochotne vrhol dodôkladného štúdia fúgy a orchestrácie. Plody týchto snáh možno vidieť v jeho symfóniách, z ktorých prvé dve boli skomponované ešte pod priamym dohľadom d'Indyho.

V rokoch 1895 – 1896 komponuje Symfóniu č. 3 b mol, op. 11. Jej premiéra sa odohrala až v roku 1899. Na koncerte, ktorý Magnard sám financoval, ako aj dirigoval, odzneli aj jeho ďalšie diela. Publikum tvorila relatívne malá skupinka jeho zanietených priaznivcov,vrátane viacerých popredných hudobníkov svojej doby. Skladateľov mentor d'Indy neskrýval veľké nadšenie nad novou kompozíciou, pričom vyzdvihol obzvlášť jej poslednú časť, ako z hľadiska formy, tak aj tematickej práce.

Magnard týmto dielom preukázal kompozičný ťah a zanietenosť, ako aj hudobnú nespútanosť. Úvod prvej časti Introduction et Ouverture má priam mystický, chorálový charakter, ktorý je prerušený náhlym zlomom. Búrlivé fugato sa zmieta v neustálom zápase,no v závere časti nachádzame upokojenie. Druhá časť Danses predstavuje pulzujúce scherzo. Skladateľovou inšpiráciou bolspievajúci si a tancujúci sedliak, ktorého Magnard stretol na svojich potulkách vidiekom. Autor nám prináša vskutku autentické náznakyrustikálneho „fidlikania“. Pomalá tretia časť Pastorale zaujme melancholickým sólom anglického rohu, pričom idylickosť hudbyje neustále prerušovaná hrozivými náznakmi búrlivosti prvej časti. Finále symfónie vyvažuje celkový charakter prvej časti. Hlavná téma sa tu tentokrát objavuje ako flautové ostinato, opäť sa vynárajú aj akordy z úvodu symfónie.

Magnardova Symfónia č. 3 je doteraz skladateľovým najúspešnejším a azda aj poslucháčsky najprístupnejším dielom. Zdržanlivá autorova povaha bránila Magnardovi počas celej jeho kariéry usilovať sa o väčšiu priazeň publika, ako aj o uvádzanie jeho hudby. Vďakapodpore Ferruccia Busoniho bola však Symfónia č. 3 v priebehu sezóny 1905/1906 uvedená v Berlíne spolu so Symfóniou č.2 J. Sibelia. Viaceré diela francúzskeho skladateľa sú však navždy stratené. V začiatkoch 2. svetovej vojny, 3. septembra 1914, Magnardzastrelil nemeckých vojakov, ktorí neoprávnene vnikli na jeho pozemok. Tí následne podpálili dom, v ktorom sa nachádzal nielen samotnýskladateľ, ale aj viaceré jeho kompozície. Napriek tragickému koncu urobil tento odvážny čin zo skladateľa národného hrdinu.

PRACHÁR, Andrej: Text ku koncertu 12. 12. 2025, in: Slovenská filharmónia, 77. koncertná sezóna 2024/2025, Hudba troch storočí, Cyklus D/E, Bratislava, Slovenská filharmónia 2025

Ernest Chausson – Poème de l’Amour et de la Mer (Maurice Bouchor)

Ernest Chausson – Poéma o láske a mori (voľný preklad)

La Fleur des eaux

Vodné kvety

L‘air est plein d‘une odeur exquise de lilas,
qui, fleurissant du haut des murs jusqu‘au bas,
embaument les cheveux des femmes.
la mer au grand soleil va toute s‘embraser,
et sur le sable fin qu‘elles viennent baiser
roulent d‘éblouissantes lames.

Vzduch nežnou vôňou orgovánu prevoňaný
po celej stene kvetmi obsypaný ker až k zemi
sťa parfém vlasov žien svojou vôňou plný.
More planie, jak paprsky slnka,
po jemnom piesku pobrežia sa valia
ligotavé vlny, jak breh by objímali.

Ô ciel qui de ses yeux dois porter la couleur,
brise qui va chanter dans les lilas en fleur
pour en sortir tout embaumée,
ruisseaux qui mouillerez sa robe, o verts sentiers,
vous qui tressaillerez sous ses chers petits pieds,
faites-moi voir ma bien-aimée!

Obloha, ty farbu ich očí máš,
vánok, ty v kríku pieseň o nej spievaš
do diaľky vôňa orgovánu s tebou letela.
Potôčik, čo zdrapíš jej šaty,
cestička, jej krokom sa chveješ, nech sa vrátí,
poviete mi, kam sa len podela!

Et mon cœur s‘est levé par ce matin d‘été,
car une belle enfant était sur le rivage,
laissant errer sur moi des yeux pleins de clarté,
et qui me souriait d‘un air tendre et sauvage.

Onoho letného rána som sa prebudil
a na pobreží krásna dievčina stála,
pohľad jej očí sa u mňa zastavil,
nežne a placho sa na mňa usmievala.

Toi que transfiguraient la Jeunesse et l‘amour,
tu m‘apparus alors comme l‘âme des choses;
mon cœur vola vers toi, tu le pris sans retour,
et du ciel entr‘ouvert pleuvaient sur nous des roses.

Mladosť a láska z teba pramenila,
duše všetkých vecí z tvojich očí hľadeli,
moje srdce letelo ti nenávratne naproti,
a z mraku spŕška ruží dolu pršala.

Quel son lamentable et sauvage
va sonner l‘heure de l‘adieu!
La mer roule sur le rivage,
moqueuse, et se souciant peu
que ce soit l‘heure de l‘adieu.

Jak kruto to znie a jak je žalostné,
keď musí nastať lúčenie!
More sa prevaľuje, je k nám ľahostajné,
vlny sa zdvihnú, posmešne zapenia
keď príde chvíľa lúčenia.

Des oiseaux passent, l’aile ouverte,
sur l’abîme presque joyeux;
au grand soleil la mer est verte,
et je saigne silencieux
en regardant briller les cieux.

Vtáky, čo vôkol letia, krídla roztvárajú,
radostne vznášajú sa nad roklinou,
v slnci sa vlny mora zelenajú.
A kým mne sa z rany kvapky krvi rinú,
nebo sa trbliece jemnou sieťovinou.

Je saigne en regardant ma vie
qui va s‘éloigner sur les flots;
mon âme unique m‘est ravie
et la sombre clameur des flots
couvre le bruit de mes sanglots.

Krvácam ticho a život sa odplavuje,
odo mňa vo vlnách sa vzďaľuje.
Moja duša meravie, doznieva.
Vlny hučia, keď vietor zaduje,
môj vzlyk svojim hlasom prekrýva.

Qui sait si cette mer cruelle
la ramènera vers mon cœur?
Mes regards sont fixés sur elle;
la mer chante, et le vent moqueur
raille l‘angoisse de mon cœur.

Kto vie, či sa to kruté more
vráti a znovu sa na mňa zadíva?
Horko trpím, môj zrak ju hľadá.
A more spieva, vietor sa vysmieva
a nevie, kto tu muku prežíva.

La Mort de l‘amour

Smrť lásky

Bientôt l‘île bleue et joyeuse
parmi les rocs m‘apparaîtra;
l‘île sur l‘eau silencieuse
comme un nénuphar flottera.

Čochvíľa sa mi zjaví
ostrov radostný medzi skalami.
Na tichej vode sa vznáša mámivý
jak lekná medzi vlnami.

À travers la mer d‘améthyste
doucement glisse le bateau,
et je serai joyeux et triste
de tant me souvenir – bientôt!

More ametystom žiari zdá sa mi,
kĺže sem zľahka čln mne známy,
veselo i smutno iste bude mi
so všetkými spomienkami!

Le vent roulait les feuilles mortes; mes pensées
roulaient comme des feuilles mortes, dans la nuit.
Jamais si doucement au ciel noir n‘avaient lui
les milles roses d‘or d‘où tombent les rosées!

Vietor mŕtve listy hnal v myšlienkach nepokojných
ako lístie sa v noci chveli.
Nikdy tak krásne na oblohe temnej nesvietili
tisíce zlatých ruží, rosou nakropených!

Une danse effrayante, et les feuilles froissées,
et qui rendaient un son métallique, valsaient,
semblaient gémir sous les étoiles, et disaient
l‘inexprimable horreur des amours trépassées.

Desivý tanec a suché listy zmätené
kovovým zvukom volali a valčík tancovali,
vzdychali pod hviezdami, keď snívali
o nevysloviteľnej stratenej lásky hrôze.

Les grands hêtres d‘argent que la lune baisait
étaient des spectres : moi, tout mon sang se glaçait
en voyant mon aimée étrangement sourire.
Comme des fronts de morts, nos fronts avaient pâli,
et, muet, me penchant vers elle, je pus lire
ce mot fatal écrit dans ses grands yeux: l‘oubli.

Mesiac strieborným bukom bozk posiela,
prízrakom nemým. Krv v žilách sa mi prudko zrazila,
má milá zdravila ma zvláštnym úsmevom.
Jak tváre mŕtvych, tak bledé tie naše boli.
A keď som sa nad ňu mlčky sklonil, čítal som
z jej očí slovo smrtiace: túto chvíľu zabudni.

Le temps des lilas et le temps des roses
ne reviendra plus à ce printemps-ci;
le temps des lilas et le temps des roses
est passé, le temps des œillets aussi.

Čas orgovánu a čas ruží,
sa túto jar už nevráti;
Čas orgovánu a čas ruží
je preč, zvädli i karafiáty.

Le vent a changé, les cieux sont moroses,
et nous n‘irons plus courir, et cueillir
les lilas en fleur et les belles roses;
le printemps est triste et ne peut fleurir.

Vietor sa obrátil, nebo sa zatiahlo,
už nikdy nebudem na tomto svete
trhať orgován a ružami zdobiť čelo.
Jar je smutná a už nám nerozkvitne.

Oh ! joyeux et doux printemps de l‘année,
qui vins, l‘an passé, nous ensoleiller,
notre fleur d‘amour est si bien fanée,
las ! que ton baiser ne peut l‘éveiller!

Jak sladko sa teraz na tú jar spomína,
jak slnce nás svojim teplom vtedy hrialo,
už zvädla nám naša lásky kvetina,
žiaľ! I tvoj bozk by bol dnes málo.

Et toi, que fais-tu ? pas de fleurs écloses,
point de gai soleil ni d‘ombrages frais;
le temps des lilas et le temps des roses
avec notre amour est mort à jamais.

Čo asi robíš? Už nevykvitnú žiadne kvetiny,
slnce nepohladí, tieň nepadne na čelo,
čas orgovánu, čas ruží bol len jediný.
a s našou láskou všetko umrelo.

MARTON, Ivan. Pavol Bršlík s Robertem Jindrou okouzlili posluchače v bratislavské Redutě. In: KlasikaPlus.cz [online]. 15. 12. 2025 [cit. 2026-08-21]. ISSN 2571-4171. klasikaplus.cz/pavol-brslik-s-robertem-jindro…

Citácie sú podľa normy STN ISO 690 (metodika D. Katuščáka) — tlačidlom Kopírovať citáciu si ich prenesiete do schránky.

Sken tlačeného bulletinu. Dole si ho môžeš prelistovať, alebo stiahnuť ako PDF. Stiahnuť PDF
Videozáznam koncertu pre vás vytvoril StreamTeam Slovenskej filharmónie : Olesia Stepura svetlá, zvuk, Stano Beňačka kamery, strih, Marek Piaček réžia, postprodukcia
© Slovenská filharmónia 2025
Koncert bol zverejnený vo štvrtok 18. 12. 2025.
Bulletin
Otvoriť bulletin
Naskenujte QR kód pre mobilné zobrazenie
Rýchla pomoc
Otvoriť pomocníka Stlačte Medzerník na spustenie prehrávania. F pre celú obrazovku. na posúvanie v čase. Všetky skratky zobrazíte klávesou ?
Klik na pri názve koncertu si koncert odloží medzi Obľúbené — nájdete ich kedykoľvek pod hviezdičkou v hlavičke stránky. Ďalším klikom ho zo zoznamu zase uberiete. Bez prihlásenia sa zoznam ukladá do tohto prehliadača, takže na inom zariadení ho neuvidíte.
Klik na pri názve koncertu je hlas do hitparády — čím viac srdiečok koncert má, tým vyššie sa v hitparáde ocitne. Hlasovať môžete aj bez prihlásenia; ďalším klikom srdiečko zase uberiete.
Klik na ikonku skopíruje adresu priamo na záložku, v ktorej sa práve nachádzate — komu ju pošlete, tomu sa otvorí rovno tam.
Tím
Videozáznam koncertu pre vás vytvoril StreamTeam Slovenskej filharmónie: Olesia Stepura svetlá, zvuk, Stano Beňačka kamery, strih, Marek Piaček réžia, postprodukcia © Slovenská filharmónia 2025
Klepnite na Zdieľať, potom Pridať na plochu.

Otočte zariadenie

Aplikácia je optimalizovaná
pre zvislý displej