Otvárací koncert festivalu Nová slovenská hudba

Hilda Gulyás (1978) je absolventkou Konzervatória v Bratislave v odboroch spev (J. Billová) a cirkevná hudba – dirigovanie zboru (D. Bill), hra na organe (P. Reiffers). Študovala tiež muzikológiu (Fif UK) a katolícku teológiu (TFTU).

Počas štúdia sa ako sólistka Komorného zboru Štátneho konzervatória v Bratislave (1997 – 2010) predstavila v štátoch Európy, USA a Blízkeho Východu. Po ukončení konzervatória sa zamerala predovšetkým na interpretáciu diel sakrálneho charakteru z obdobia baroka, klasicizmu a venuje sa aj interpretácii súčasnej chrámovej hudby. Ako sólistka sa predstavila na rôznych hudobných festivaloch: Bratislavské hudobné slávnosti, Dni starej hudby, Konvergencie, Trnavská hudobná jar, Musica Sacra Nitra, Medzinárodný festival gregoriánskeho chorálu Vác, Medzinárodný festival barokovej hudby – Barok na Mazurach, Epoché 2016, Pohoda a i. Pravidelne spolupracuje so súbormi Le nuove musiche, Solamente naturali (Vocale ensemble SoLa), Musica aeterna, Capella Mariana, Collegium Wartberg, Il Cuore Barocco, ZOE, Františkánska schola. Podieľala sa na vzniku početných nahrávok starej a súčasnej hudby. Popri koncertnej činnosti sa pravidelne venuje liturgicko-hudobným aktivitám. Pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu v Bratislave v oddelení cirkevnej hudby a spevu.

Ondrej Olos (1984) absolvoval štúdium dirigovania na Konzervatóriu v Žiline (M. Seidl) a na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení (E. Skoták). V roku 2006 získal Cenu Leoša Janáčka za naštudovanie komornej verzie opery Príhody líšky Bystroušky v Komornej opere JAMU. V rámci festivalu Janáček Brno 2008 naštudoval dielo Jej pastorkyňa v pôvodnej verzii z roku 1904.

V súčasnosti pôsobí v Národnom divadle Brno a v Slovenskom národnom divadle. Dirigoval taktiež v operných divadlách Greek National Opera v Aténach (Príhody líšky Bystroušky, Vec Makropulos, Don Giovanni, Bohéma), Den Jyske Opera v Aarhuse (Káťa Kabanová), Opéra de Rennes, Opéra de Limoges a Opéra de Reims (Jej pastorkyňa), Národnom divadle v Prahe, Štátnej opere Praha, Slovenskom národnom divadle v Bratislave (Sadko), Divadle J. K. Tyla v Plzni (Cavalleria rusticana) a Národnom divadle Košice (Dialógy Karmelitánok, Samson a Dalila) a Divadle F. X. Šaldy v Liberci.

Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnou filharmóniou Košice, ŠKO Žilina, PKF – Prague Philharmonia, Filharmóniou Brno, Moravskou filharmóniou Olomouc, Filharmóniou Bohuslava Martinů, Filharmóniou Hradec Králové a ďalšími telesami. Je tiež vyhľadávaným klaviristom a komorným hráčom.

V nasledujúcej sezóne ho medzi inými projektmi čaká naštudovanie Straussovej operety Netopier v Národnom divadle Brno, hosťovanie v Divadle F. X. Šaldy v Liberci (Otello) a koncerty s Filharmóniou Brno a Moravskou filharmóniou Olomouc.

Matúš Šimko (1985) sa etabloval ako všestranný koncertný spevák pôsobiaci na Slovensku i v zahraničí. Spolupracoval s telesami ako Il GiardinoArmonico, Collegium 1704, Philharmonisches Orchester Heidelberg, Filharmonie Brno, Moravská Filharmonie Olomouc, Freund(t)-Ensemble, Cappella Mariana, Solamente Naturali, Musica Aeterna, Il Cuore Barocco, Musica Figuralis, Volantes Orchestra, Orchester 1756, Czech Virtuosi, Czech Ensemble Baroque, Slovenská filharmónia, EnsembleSpectrum, Quasars Ensemble, Zlatý vek gitary, Le Nuove Musiche, Komorný orchester ZOE a i.

V sezóne 2024/25 debutoval ako sólista v symfónii-kantáte Lobgesang F. Mendelssohna-Bartholdyho (Cappella Istropolitana, Pezinok), v kantáte BWV 131 J. S.Bacha (Collegium 1704, Svätováclavský hudobný festival, Ostrava), v kantáte BWV 70 J. S. Bacha (Collegium 1704, Thüringer Bachwochen, Gotha), v kantátach BWV 4 a 131 J. S. Bacha (Freund(t)-Ensemble, Graz, Klosterneuburg), vo svetovej premiére skladieb pre tenor a orchester slovenských skladateľov M. Pastírika a A. Havrana pod vedením Adriána Kokoša (Slovak Sinfonietta, Dom umenia Fatra, Žilina). So súborom Czech Ensemble Baroque nahral CD Tůma Vesperae. Premiérovo uviedol árie z archívu farského kostola v Kežmarku od J. A. Hasseho, C. Monzu a F. X. Budinského (Solamente Naturali, Nitra, Kežmarok, Bratislava). V sezóne 2023/24 sa predstavil ako Evanjelista v Jánových pašiách J. S. Bacha (Solamente Naturali,Bratislava, Trnava, Nitra), vo Vianočnom oratóriu a Omši h mol od J. S. Bacha (Czech Virtuosi, Brno). Spieval titulnú postavu v prvom českom singspiele Dráteník od F. Škroupa (Orchester Volantes, Kroměříž). Hosťoval vo Wiener Kammeroper v opere Franesci Caccini La liberazione di Ruggiero dall'isola d'Alcina (Pastore), v Theater an der Wien v Cavalieriho Il rappresentatione di Anima e di Corpo (Compagno di Piacere) pod taktovkou G. Antoniniho a v réžii R. Carsena. Na viacerých tituloch spolupracoval aj s Operou SND (Mozart, Bázlik, Zagar, Grešák, Purcell).

Petra Torkošová (1983) absolventka VŠMU pod pedagogickým vedením prof. MgA. Blanky Juhaňákovej, ArtD. Pôsobí od roku 2013 ako dirigentka miešaného zboru Technik STU. Pod jej taktovkou zazneli premiéry mnohých slovenských autorov (Zavarský, Tóth, Borzík, Bernáth, Sloboda, Rezník, Fulmek, Krchová, Valenta, Hochel), z ktorých niektoré prinášajú novú úroveň zvukových experimentov a prezentujú prácu so zvukom v priestore.

Spolupracovala na mnohých medzinárodných projektoch v Luxemburgu, Taliansku, Maďarsku, v Čechách, Hamburgu, Izraeli, kde dirigovala sériu koncertov. Repertoár, ktorý naštudovala, má široký záber. Okrem a capella diel za posledných pár rokov dirigovala aj vokálno-inštrumentálne diela, spomieme len niektoré: G. Rossini Petite Messe Solennelle, ale aj Requiem od mnohých autorov: W. A. Mozart, G. Fauré, M. Duruflé, J. Brahms v spolupráci s rôznymi orchestrami: Symfonický orchester slovenského rozhlasu, Muchovo kvarteto, Hilaris chamber orchestra, Slovenský komorný orchester Bratislava. So zborom Technik STU nahrali CD Ľudové premeny, kde sú rôzne úpravy ľudových piesní pre zbor a capella. Je externým členom zboru Wiener Singakademie, s ktorým mala možnosť spievať na rôznych koncertoch Mahlerove symfónie č. 2 a 3, ale aj The Dream of Gerontius od E. Elgara v spolupráci s dirigentom Teodorom Currentzisom. Pôsobí tiež v divadle Aréna v monodráme Tiso, zároveň ako pedagóg na katedre skladby a dirigovania na VŠMU. Je aktívna v práci so študentmi, založila ženský školský zbor Solfeggio, s ktorým prezentovala školu na medzinárodnej šúťaži cenou absolútneho víťaza. Spolu so študentmi tiež nahráva podcasty o hudbe trochu inak s významnými osobnosťami hudobného života (dirigent Valentovič, skladateľka Čekovská, zvukár Grečnár, spevák Lipa a mnohí iní). Pod jej vedením sa každý rok organizujú medzinárodné dirigentské kurzy v spolupráci s nemeckým dirigentom Rolfom Beckom. Okrem zboru Technik spolupracovala na rôznych projektoch aj s inými zbormi: Cantus, Voci Allegre, Lúčnica, Ad Una Corda, Spevácky zbor slovenských učiteľov ako aj Slovenský filharmonický zbor.

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. V rokoch 2020 – 2025 bol šéfdirigentom Daniel Raiskin. V sezóne 2025/2026 budú Daniel Raiskin a Ondrej Olos spoločne pôsobiť ako stáli hosťujúci dirigenti.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. V sezóne 2025/2026 orchester realizuje so stálym hosťujúcim dirigentom D. Raiskinom pokračovanie nahrávok symfónií F. Schmidta. Orchester prijal pozvanie na koncerty v rámci cyklu Festspielhaus v Salzburgu, na Lednicko-Valtický festival a predstaví sa aj na domácich festivaloch Allegretto Žilina a Košická hudobná jar. V rámci zahraničných turné v sezóne 2025/2026 vycestuje Slovenská filharmónia do Španielska, Japonska a Portugalska, kde po jej boku vystúpia sólisti ako basbarytonista M. Mimica, huslistka A. Conunova či klaviristi N. Rodiles, A. Gorlatch, O Scheps, R. da Costa a M. João Pires.

Slovenský filharmonický zbor je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková a J. Chabroň). Od sezóny 2023/2024 je zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru Jan Rozehnal.

Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, Baden-Baden). SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom v opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022).

V koncertnej sezóne 2025/2026 čaká SFZ opätovné hosťovanie vo Filharmónii Brno (R. Kružík) a v produkcii Le Grand Macabre G. Ligetiho vo Viedenskej štátnej opere (P. Heras-Casado). SFZ sa predstaví aj na podujatiach Národného divadla Košice, Štátneho komorného orchestra Žilina a na festivaloch Košická hudobná jar a Smetanova Litomyšl.