Piatok 7. 11. 2025, 19:00 h
Mimoriadne koncerty Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Účinkujú
Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Ondrej Olosdirigent Hilda Gulyássoprán Petra Torkošovázbormajsterka Matúš Šimkotenor
Program
Ľuboš Bernáth(*1977) Symfónia č. 2 „Via lucis“(37:51)
1. In principio erat Verbum (11:34)
2. O nata lux de lumine (10:31)
3. Et habebat in dexterra manusua (15:46)
Lukáš Borzík(*1979) Matka, symfónia pre soprán, tenor, miešaný zbor a orchester(43:33)
1. Ticho (2:55)
2. Počúvanie (2:59)
3. Pokora (2:52)
4. Radosť (2:28)
5. Pozornosť (2:59)
6. Čakanie (2:58)
7. Vyváženosť (2:50)
8. Poslušnosť (4:05)
9. Stálosť (3:07)
10. Čistota (3:06)
11. Dôvera (3:36)
12. Milosrdenstvo (9:38)
Program otváracieho koncertu vyplnia dve diela s podtitulom symfónia. Obe s nezastupiteľnou vokálnou zložkou, s účasťou zboru aj sólistov, obe s duchovnou tematikou. Ľuboš Bernáth sa v symfónii Via lucis nechal inšpirovať novozákonnými textami z mystickej jánovskej tradície. Úryvky z Evanjelia podľa Jána a Jánovho zjavenia necháva zaznieť v latinčine. Naproti tomu, Lukáš Borzík v symfónii Matka zhudobňuje text v slovenčine, v sérii dvanástich modlitieb k Panne Márii za dvanásť čností ticha, ponúkajúc opäť nový pohľad na obsahovú náplň pojmu symfónia.
Ľuboš Bernáth (1977) po úspešnom ukončení štúdia v odbore skladba na VŠMU v Bratislave v triede prof. Jevgenija Iršaia pôsobil do roku 2009 ako doktorand na katedre teórie hudobného umenia VŠMU pod vedením Ladislava Kačica. Od roku 2008 pôsobí na Štátnom konzervatóriu v Bratislave ako pedagóg skladby a teoretických predmetov. V súčasnosti pôsobí pedagogicky na katedre hudobnej teórie na VŠMU v Bratislave, kde vyučuje skladbu, hudobnú teóriu a analýzu, cvičenia v kontrapunkte a harmónii, kurz kompozície a iné teoretické predmety. Popri pedagogickej činnosti sa ako skladateľ a dirigent zúčastňuje mnohých domácich a zahraničných hudobných festivalov, ako napr. Nová slovenská hudba, Melos Étos, Orfeus a i. Od roku 2010 aktívne spolupracuje s libretistom a operným režisérom Tomášom Surým, s ktorým vytvorili nasledovné tituly: operu Margita a Besná, oratórium Svätý Martin a Duch Svätý, balet Berona, vianočnú kantátu Pole pastierov, piesňové cykly Prebúdzanky, Vyznania, Byla láska, Dievča a les, koncertné arietty Seba som stretla, Ostrov zázračného života a mnohé iné. V roku 2013 získal Cenu Jána Levoslava Bellu za duchovnú kantátu Ó Mitissima Virgo Mária. Od roku 2020 pôsobí pedagogicky aj na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V súčasnom období aktívne spolupracuje s orchestrom Hilaris a orchestrom Zoe.
Symfónia č. 2 „Via lucis“ pre miešaný zbor a orchester bola dokončená v lete roku 2020. Po dopísaní som ju venoval môjmu milému kolegovi Ladislavovi Kačicovi k jeho 70-tim narodeninám a je mi nesmierne ľúto, že sa premiéry už, bohužiaľ, nedožil. Práve druhá symfónia otvára moju novú koncepciu akýchsi veľkých duchovných kántát-symfónií, v ktorých jednu z dôležitých úloh zohráva sakrálny text, duchovné slovo, ktorého úloha je aj v tomto prípade zverená veľkému miešanému zboru. Na túto tradíciu som následne naviazal aj v ďalších symfóniách č. 3 a č. 4. Aj v symfónii č. 2, podobne ako vo viacerých dielach z tohto obdobia, sa silne objavuje séria archetypálnych prvkov známych zo starších období európskej hudby, predovšetkým princíp kontrastu a sonátového dramatizmu známeho u Beethovena, Brahmsa, Mahlera, Brucknera a ďalších skladateľov. Druhou dôležitou charakteristikou je koncertantný princíp, ktorý ako protipól k textu funguje v čisto inštrumentálnych konštrukciách v orchestri. Symfónia č. 2 má podtitul Via lucis, teda v preklade cesta svetla, a má tri časti s jednotlivými názvami: In pricipio erat Verbum, ktorá prináša a následne spracováva úryvky z Jánovho evanjelia (Jn 1, 1-5, Jn 3, 19-21, Jn 5, 35, Jn večerného hymnu využívaného na sviatok premenenia Pána, a Et habebat in dexterra manusua, ktorá spracováva úryvky zo Zjavenia sv. Jána (Jn 22, 3-5, Jn 21, 10, Jn 21, 22-25 a Jn 8,12). Základným ideovým oblúkom, ktorý má zvýrazniť základnú pointu celého diela, je výzva na nasledovanie svetla vnútorná prosba a apel autora k návratu k archetypálnemu odkazu humanizmu medzi ľuďmi, návrat k dialógu a pokojnému spolunažívaniu, šíreniu dobra a lásky. Práve preto vnímam toto dielo ako svoju naliehavú vnútornú modlitbu, v ktorej prosím o pokoj, dobro a mier medzi ľuďmi symbolicky – cestou, ktorá nasleduje Svetlo. (Ľuboš Bernáth)
Lukáš Borzík (1979) patrí k výrazným slovenským skladateľským osobnostiam. Získal rad domácich i medzinárodných ocenení. Okrem pravidelného zaraďovania jeho kompozícií na reprezentatívne albumy slovenskej hudobnej tvorby nahral päť profilových CD nosičov. Borzíkova komorná a orchestrálna tvorba je pravidelne uvádzaná na domácich i zahraničných pódiách poprednými interpretmi, komornými zoskupeniami a symfonickými orchestrami. Borzík kreuje svoj individuálny hudobný jazyk, ktorý je založený na uplatňovaní rekontextualizácie a syntézy kompozičných princípov modality, tonality, rozšírenej tonality a používaní bitonálnych, polymodálnych, atonálnych, dvanásťtónových a seriálnych postupov v nových zaujímavých kontextoch. Jeho hudobná poetika zahŕňa viaceré hudobné elementy slúžiace ako prostriedky na mnohotvárne budovanie štruktúry. Súhrnne a celistvo siaha po všetkých výdobytkoch európskej klasickej hudby. Cit pre takto koncipované hudobné diela vyrastá z jeho vnútorného presvedčenia a vnímania sveta, ktoré čerpá z teológie, filozofie, poézie, literatúry, architektúry či výtvarného umenia. To sa prejavuje nielen vo vonkajšej formovej stránke, ale aj vo vnútornej obsahovej, napĺňajúc tak duchovný rozmer hudby.
Dielo Matka, symfóniu pre soprán, tenor, miešaný zbor a orchester, v ktorej zhudobňujem 12 modlitieb za čnosti ticha, som začal písať v roku 2021. Silnou inšpiráciou bola pre mňa ikona Panny Márie, Matky ticha, a hĺbka jednotlivých slov modlitieb. Na ikone je vyobrazená, citujem: „Mária, ktorá si kladie ukazovák na ústa, vyzýva predovšetkým k tomu, aby sme iných neohovárali a aby sme každému prejavovali citlivosť a lásku. Ikonu zhotovila rehoľná sestra z najväčšieho benediktínskeho kláštora Mater Ecclesiae, ktorý sa nachádza na malom ostrove San Giulio na jazere Orta (Taliansko). Sestru o to požiadal kapucínsky kňaz brat Emiliano, ktorý sa venuje privádzaniu ľudí k duchovnému tichu. Ikona je umiestnená v kapucínskom kláštore v talianskom meste Penne. Jej kópia bola v roku 2015 darovaná pápežovi Františkovi. Ikona oslovila pápeža natoľko, že ju nechal zavesiť vedľa hlavného vchodu do Apoštolského paláca, ktorým prechádza každý, kto ho chce navštíviť. O rok neskôr pápež požehnáva pôvodnú ikonu Panny Márie, Matky ticha, a na zadnú stranu dáva napísať zlatým perom: ,Neubližuj nikomu svojimi ústami'.“ (Lukáš Borzík)
KOLÁŘ, Robert: Text ku koncertu 7. 11. 2025, in: Nová slovenská hudba, 33. ročník festivalu súčasnej klasickej hudby, Bratislava, Spolok slovenských skladateľov 2025
Modlitby za 12 čností ticha
1. Ticho
Ó, Mária, Matka ticha, prosím ťa o dar vnútorného stíšenia sa, aby som mohol načúvať Božiemu hlasu v mojom vnútri. Amen.
2. Počúvanie
Ó, Mária, Matka, ktorá počúvaš, daj mi vieru počúvať a uskutočňovať slovo utrpenia a svetla tvojho Syna Ježiša. Amen.
3. Pokora
Ó, Mária, Matka pokory, je vo mne kúsok neba i zeme, daj mi milosť byť láskavým k mojim blížnym a pokorným pred Bohom. Amen.
4. Radosť
Ó, Mária, Matka radosti, daj, aby moja duša velebila zázraky Božej Lásky. Amen.
5. Pozornosť
Ó, Mária, ktorá si bola pozorná voči Božiemu synovi, udeľ mi tú milosť, aby som bol aj ja pozorný voči Bohu a voči bratom a sestrám, ktorí ma obklopujú. Amen.
6. Čakanie
Ó, Mária, Matka čakania, nauč ma očakávať Boha s trpezlivosťou a vytrvalosťou, aby som plnil iba Božiu vôľu. Amen.
7. Vyváženosť
Ó, Mária, Matka vyváženosti, daj, aby som našiel správnu rovnováhu medzi mlčaním a hovorením, prácou a oddychom, modlitbou a apoštolátom. Amen.
8. Poslušnosť
Ó, Mária, Matka poslušnosti, ako nebeská Matka vlož do môjho srdca srdce svoje spolu s tichým a pokorným srdcom svojho Syna, ktorý sa zriekol seba samého, aby bol poslušný nebeskému Otcovi. Amen.
9. Stálosť
Ó, Mária, Matka stálosti, prosím o stálosť srdca a mysle, aby som každý deň niesol svoj kríž pozdĺž Kalvárie a na vrch Tábor. Amen.
10. Čistota
Ó, Mária, vždy Panna, daruj mi čisté srdce plné nežnosti a opravdivej lásky ku všetkým stvoreniam. Amen.
11. Dôvera
Ó, Mária, Matka dôvery, osloboď ma od strachu a smútku a nahraď ich pokojom, radosťou a nádejou, aby moja dôvera v Boha otvorila cestu pre Jeho zázraky. Amen.
12. Milosrdenstvo
Ó, Mária, Matka milosrdenstva, ukrývam svoj život pod tvoj plášť, urob ma nástrojom pokoja, odpustenia a milosrdenstva. Amen.
Petra Torkošová
Petra Torkošová (1983) absolventka VŠMU pod pedagogickým vedením prof. MgA. Blanky Juhaňákovej, ArtD. Pôsobí od roku 2013 ako dirigentka miešaného zboru Technik STU. Pod jej taktovkou zazneli premiéry mnohých slovenských autorov (Zavarský, Tóth, Borzík, Bernáth, Sloboda, Rezník, Fulmek, Krchová, Valenta, Hochel), z ktorých niektoré prinášajú novú úroveň zvukových experimentov a prezentujú prácu so zvukom v priestore.
Spolupracovala na mnohých medzinárodných projektoch v Luxemburgu, Taliansku, Maďarsku, v Čechách, Hamburgu, Izraeli, kde dirigovala sériu koncertov. Repertoár, ktorý naštudovala, má široký záber. Okrem a capella diel za posledných pár rokov dirigovala aj vokálno-inštrumentálne diela, spomieme len niektoré: G. Rossini Petite Messe Solennelle, ale aj Requiem od mnohých autorov: W. A. Mozart, G. Fauré, M. Duruflé, J. Brahms v spolupráci s rôznymi orchestrami: Symfonický orchester slovenského rozhlasu, Muchovo kvarteto, Hilaris chamber orchestra, Slovenský komorný orchester Bratislava. So zborom Technik STU nahrali CD Ľudové premeny, kde sú rôzne úpravy ľudových piesní pre zbor a capella. Je externým členom zboru Wiener Singakademie, s ktorým mala možnosť spievať na rôznych koncertoch Mahlerove symfónie č. 2 a 3, ale aj The Dream of Gerontius od E. Elgara v spolupráci s dirigentom Teodorom Currentzisom. Pôsobí tiež v divadle Aréna v monodráme Tiso, zároveň ako pedagóg na katedre skladby a dirigovania na VŠMU. Je aktívna v práci so študentmi, založila ženský školský zbor Solfeggio, s ktorým prezentovala školu na medzinárodnej šúťaži cenou absolútneho víťaza. Spolu so študentmi tiež nahráva podcasty o hudbe trochu inak s významnými osobnosťami hudobného života (dirigent Valentovič, skladateľka Čekovská, zvukár Grečnár, spevák Lipa a mnohí iní). Pod jej vedením sa každý rok organizujú medzinárodné dirigentské kurzy v spolupráci s nemeckým dirigentom Rolfom Beckom. Okrem zboru Technik spolupracovala na rôznych projektoch aj s inými zbormi: Cantus, Voci Allegre, Lúčnica, Ad Una Corda, Spevácky zbor slovenských učiteľov ako aj Slovenský filharmonický zbor.
Ondrej Olos
Ondrej Olos (1984) absolvoval štúdium dirigovania na Konzervatóriu v Žiline (M. Seidl) a na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení (E. Skoták). V roku 2006 získal Cenu Leoša Janáčka za naštudovanie komornej verzie opery Príhody líšky Bystroušky v Komornej opere JAMU. V rámci festivalu Janáček Brno 2008 naštudoval dielo Jej pastorkyňa v pôvodnej verzii z roku 1904.
V súčasnosti pôsobí v Národnom divadle Brno a v Slovenskom národnom divadle. Dirigoval taktiež v operných divadlách Greek National Opera v Aténach (Príhody líšky Bystroušky, Vec Makropulos, Don Giovanni, Bohéma), Den Jyske Opera v Aarhuse (Káťa Kabanová), Opéra de Rennes, Opéra de Limoges a Opéra de Reims (Jej pastorkyňa), Národnom divadle v Prahe, Štátnej opere Praha, Slovenskom národnom divadle v Bratislave (Sadko), Divadle J. K. Tyla v Plzni (Cavalleria rusticana) a Národnom divadle Košice (Dialógy Karmelitánok, Samson a Dalila) a Divadle F. X. Šaldy v Liberci.
Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnou filharmóniou Košice, ŠKO Žilina, PKF – Prague Philharmonia, Filharmóniou Brno, Moravskou filharmóniou Olomouc, Filharmóniou Bohuslava Martinů, Filharmóniou Hradec Králové a ďalšími telesami. Je tiež vyhľadávaným klaviristom a komorným hráčom.
V nasledujúcej sezóne ho medzi inými projektmi čaká naštudovanie Straussovej operety Netopier v Národnom divadle Brno, hosťovanie v Divadle F. X. Šaldy v Liberci (Otello) a koncerty s Filharmóniou Brno a Moravskou filharmóniou Olomouc.
Matúš Šimko
Matúš Šimko (1985) sa etabloval ako všestranný koncertný spevák pôsobiaci na Slovensku i v zahraničí. Spolupracoval s telesami ako Il GiardinoArmonico, Collegium 1704, Philharmonisches Orchester Heidelberg, Filharmonie Brno, Moravská Filharmonie Olomouc, Freund(t)-Ensemble, Cappella Mariana, Solamente Naturali, Musica Aeterna, Il Cuore Barocco, Musica Figuralis, Volantes Orchestra, Orchester 1756, Czech Virtuosi, Czech Ensemble Baroque, Slovenská filharmónia, EnsembleSpectrum, Quasars Ensemble, Zlatý vek gitary, Le Nuove Musiche, Komorný orchester ZOE a i.
V sezóne 2024/25 debutoval ako sólista v symfónii-kantáte Lobgesang F. Mendelssohna-Bartholdyho (Cappella Istropolitana, Pezinok), v kantáte BWV 131 J. S.Bacha (Collegium 1704, Svätováclavský hudobný festival, Ostrava), v kantáte BWV 70 J. S. Bacha (Collegium 1704, Thüringer Bachwochen, Gotha), v kantátach BWV 4 a 131 J. S. Bacha (Freund(t)-Ensemble, Graz, Klosterneuburg), vo svetovej premiére skladieb pre tenor a orchester slovenských skladateľov M. Pastírika a A. Havrana pod vedením Adriána Kokoša (Slovak Sinfonietta, Dom umenia Fatra, Žilina). So súborom Czech Ensemble Baroque nahral CD Tůma Vesperae. Premiérovo uviedol árie z archívu farského kostola v Kežmarku od J. A. Hasseho, C. Monzu a F. X. Budinského (Solamente Naturali, Nitra, Kežmarok, Bratislava). V sezóne 2023/24 sa predstavil ako Evanjelista v Jánových pašiách J. S. Bacha (Solamente Naturali,Bratislava, Trnava, Nitra), vo Vianočnom oratóriu a Omši h mol od J. S. Bacha (Czech Virtuosi, Brno). Spieval titulnú postavu v prvom českom singspiele Dráteník od F. Škroupa (Orchester Volantes, Kroměříž). Hosťoval vo Wiener Kammeroper v opere Franesci Caccini La liberazione di Ruggiero dall'isola d'Alcina (Pastore), v Theater an der Wien v Cavalieriho Il rappresentatione di Anima e di Corpo (Compagno di Piacere) pod taktovkou G. Antoniniho a v réžii R. Carsena. Na viacerých tituloch spolupracoval aj s Operou SND (Mozart, Bázlik, Zagar, Grešák, Purcell).
Hilda Gulyás
Hilda Gulyás (1978) je absolventkou Konzervatória v Bratislave v odboroch spev (J. Billová) a cirkevná hudba – dirigovanie zboru (D. Bill), hra na organe (P. Reiffers). Študovala tiež muzikológiu (Fif UK) a katolícku teológiu (TFTU).
Počas štúdia sa ako sólistka Komorného zboru Štátneho konzervatória v Bratislave (1997 – 2010) predstavila v štátoch Európy, USA a Blízkeho Východu. Po ukončení konzervatória sa zamerala predovšetkým na interpretáciu diel sakrálneho charakteru z obdobia baroka, klasicizmu a venuje sa aj interpretácii súčasnej chrámovej hudby. Ako sólistka sa predstavila na rôznych hudobných festivaloch: Bratislavské hudobné slávnosti, Dni starej hudby, Konvergencie, Trnavská hudobná jar, Musica Sacra Nitra, Medzinárodný festival gregoriánskeho chorálu Vác, Medzinárodný festival barokovej hudby – Barok na Mazurach, Epoché 2016, Pohoda a i. Pravidelne spolupracuje so súbormi Le nuove musiche, Solamente naturali (Vocale ensemble SoLa), Musica aeterna, Capella Mariana, Collegium Wartberg, Il Cuore Barocco, ZOE, Františkánska schola. Podieľala sa na vzniku početných nahrávok starej a súčasnej hudby. Popri koncertnej činnosti sa pravidelne venuje liturgicko-hudobným aktivitám. Pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu v Bratislave v oddelení cirkevnej hudby a spevu.
Slovenská filharmónia
Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. V rokoch 2020 – 2025 bol šéfdirigentom Daniel Raiskin. V sezóne 2025/2026 budú Daniel Raiskin a Ondrej Olos spoločne pôsobiť ako stáli hosťujúci dirigenti.
Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. V sezóne 2025/2026 orchester realizuje so stálym hosťujúcim dirigentom D. Raiskinom pokračovanie nahrávok symfónií F. Schmidta. Orchester prijal pozvanie na koncerty v rámci cyklu Festspielhaus v Salzburgu, na Lednicko-Valtický festival a predstaví sa aj na domácich festivaloch Allegretto Žilina a Košická hudobná jar. V rámci zahraničných turné v sezóne 2025/2026 vycestuje Slovenská filharmónia do Španielska, Japonska a Portugalska, kde po jej boku vystúpia sólisti ako basbarytonista M. Mimica, huslistka A. Conunova či klaviristi N. Rodiles, A. Gorlatch, O Scheps, R. da Costa a M. João Pires.
Slovenský filharmonický zbor
Slovenský filharmonický zbor je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková a J. Chabroň). Od sezóny 2023/2024 je zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru Jan Rozehnal.
Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, Baden-Baden). SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom v opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022).
V koncertnej sezóne 2025/2026 čaká SFZ opätovné hosťovanie vo Filharmónii Brno (R. Kružík) a v produkcii Le Grand Macabre G. Ligetiho vo Viedenskej štátnej opere (P. Heras-Casado). SFZ sa predstaví aj na podujatiach Národného divadla Košice, Štátneho komorného orchestra Žilina a na festivaloch Košická hudobná jar a Smetanova Litomyšl.