Le quattro stagioni
Štyri ročné obdobia
LA PRIMAVERA
JAR
Giunt’ è la Primavera e festosetti
la salutan gl’augei con lieto canto,
e i fonti allo spirar de’ Zeffiretti
con dolce mormorio scorrono intanto;
(Allegro) Nadišla jar, šantivé vtáčiky
vítajú ju veselým štebotom,
kým potôčiky
tíško zurčia jarným vánkom;
Vengon’ coprendo l’aer di nero amanto
e lampi, e tuoni ad annuntiarla eletti,
indi tacendo questi, gl’augelletti;
tornan’ di nuovo al lor canoro incanto;
Oblohu zakryjú temné mračná,
blesky a hromy jarných búrok,
keď zmĺknu, rozľahne sa vôkol
opäť štebotavá radosť zo života;
E quindi sul fiorito ameno prato
al caro mormorio di fronde e piante
dorme ’l caprar col fido can’ a lato.
(Largo) Na utešenej rozkvitnutej lúke
v lahodnom šume kvetov a stromov
odpočíva pastier so svojím verným psom;
Di pastoral zampogna al suon festante
danzan Ninfe e Pastor nel tetto amato
di Primavera all’apparir brillante.
(Allegro) Lesné víly s ním tancujú
na melódiu pastierskej píšťalky, oslavujúc
pod jasným nebom veľkolepý príchod jari.
L’ESTATE
LETO
Sotto dura staggion dal sole accesa
langue l’huom, langue ’l gregge, ed arde il pino;
scioglie il cucco la voce, e tosto intesa
canta la tortorella e ’l gardellino;
(Allegro) Horúci úmor slnkom zapáleného leta
vysiľuje ľudí, stáda, po živote prahnú píniové háje;
zakuká kukučka a zaraz jej na odpoveď zahrkútajú hrdličky
a zaspievajú stehlíky;
Zeffiro dolce spira, ma contesa
muove Borea improvviso al suo vicino,
e piange il pastorel, perché sospesa
teme fiera borasca, e ’l suo destino;
Jarný vánok tíško dýcha, no zrazu
ho severák na súboj vyzve,
zľakne sa bezbranný pastier,
neistý strachuje sa o svoj osud.
Toglie alle membra lasse il suo riposo
il timore de’ lampi, e tuoni fieri
e de mosche, e mosconi il stuol furioso!
(Adagio) Strach zo zúrivých bleskov a hromov,
doterné roje múch a komárov
oberajú znaveného človeka o odpočinok!
Ah, che pur troppo i suoi timor son veri
tuona e fulmina il ciel grandinoso
tronca il capo alle spiche e a’ grani alteri.
(Presto) Ach, nepomôže strachovať sa,
nebo duní, padajú blesky, spŕška krupobitia
zráža k zemi hrdo sa týčiace obilné klasy.
L’AUTUNNO
JESEŇ
Celebra il villanel con balli e canti
del felice raccolto il bel piacere
e del liquor di Bacco accesi tanti
finiscono col sonno il lor godere;
(Allegro) Spevom a tancom oslavujú hospodári
radosť z úrodnej žatvy,
kým ich bujarých nezmôže Bakchov mok
a neukončí radovánky tuhým spánkom;
Fà ch’ogn’uno tralasci e balli e canti;
l’aria che temperata dà piacere,
e la stagion ch’invita tanti e tanti
d’un dolcissimo sonno al bel godere;
(Adagio) Vtedy zanechajú tanca a spevu;
prehriaty vzduch s vôňou jesene ich napĺňa radosťou,
nastáva čas slastného odpočinku
a spokojného života;
I cacciator alla nov’alba a caccia
con corni, schioppi, e cani escono fuore,
fugge la belva, e seguono la traccia
(Allegro) V rannom brieždení vychádzajú na poľovačku lovci
s lesnými rohmi, puškami a psami,
sledujú stopu prchajúcej zveri
già sbigottita, e lassa al gran rumore
de’ schioppi e cani, ferita minaccia
languida di fuggir, ma oppressa muore.
a tá vystrašená medzi strelami z pušiek
a psím štekotom, leží ranená,
márne sa pokúša utiecť, vysilená umiera.
L’INVERNO
ZIMA
Agghiacciato tremar tra nevi algenti
al severo spirar d’orrido vento,
correr battendo i piedi ogni momento,
e pel soverchio gel batter i denti;
(Allegro) Skrehnutí ľudia trasú sa v mrazivom snehu,
bojujú s ľadovou víchricou,
prešľapujú sem a tam od zimy,
drkocú zubami v štipľavom mraze;
Passar al foco i dì quieti e contenti
mentre la pioggia fuor bagna ben cento,
caminar sopra ’l ghiaccio, e a passo lento
per timor di cader girsene intenti;
(Largo) Príjemne plynú zimné dni pri teplom krbe,
zatiaľ čo silný dážď vonku zúri,
(Allegro) pomaličky kráčajú po ľade
opatrne, snažia sa nespadnúť;
Gir forte, sdrucciolar, cader a terra
di nuovo ir sopra ’l ghiaccio e correr forte
sinch’ il giaccio si rompe, e si disserra;
Rýchly krok, pošmyknú sa, padnú na zem
opäť zodvihnú sa na ľade, rozbehnú sa
a zas padnú, až kým ľad nepraskne.
Sentir uscir dalle ferrate porte
Sirocco, Borea, e tutti i venti in guerra,
Quest’è ’l verno, ma tal, che gioia apporte.
Za ťažkými dverami počuť
zúrivé vytie všetkých víchrov,
to je zima, ktorá však aj tak prináša potešenie.