STABAT MATER
## STÁLA MATKA BOLESTIVÁ
I.
Stabat mater dolorosa
juxta Crucem lacrimosa,
dum pendebat Filius.
I.
Stála Matka bolestivá
vedľa kríža ľútostivá,
keď na ňom Syn milý pnel.
II.
Cuius animam gementem,
contristatam et dolentem
pertransivit gladius.
II.
Ach, tej Matke prežalostnej,
zarmútenej a bolestnej
sedmorý meč v duši tkvel.
O quam tristis et afflicta
fuit illa benedicta,
mater Unigeniti!
Ó, jak smutná, doráňaná
bola ona požehnaná
Matka Syna Božieho.
Quae moerebat et dolebat,
Et tremebat, cum videbat
nati poenas inclyti.
Jak plakala a trpela,
keď na kríži uvidela
muky Syna milého.
III.
Quis est homo qui non fleret,
Christi Matrem si videret
In tanto supplicio?
III.
Ktože by s ňou nezaplakal,
ktože by sa nenaľakal
vidiac Matku skľúčenú.
Quis non posset contristari
Piam Matrem contemplari
dolentem cum Filio?
Kto by nebol rozžialený,
pozorujúc bolesť Ženy,
ako trpí so Synom.
IV.
Pro peccatis suae gentis
vidit Iesum in tormentis,
et flagellis subditum.
IV.
Pre hriech ľudu bezbožného
vidí Syna mučeného,
jak ho človek zbičoval.
Vidit suum dulcem Natum
moriendo desolatum,
dum emisit spiritum.
Vidí, ako Syn milený
dokonáva opustený;
dušu Otcu odovzdal.
V.
Eia, Mater, fons amoris
me sentire vim doloris
fac, ut tecum lugeam.
V.
Ó, ty, Matka, žriedlo lásky,
nech prežívam bôľ tvoj ťažký
a nech s tebou nariekam!
Fac, ut ardeat cor meum
in amando Christum Deum
ut sibi complaceam.
Nech mi srdce láskou planie
ku Kristovi neprestajne,
veď on je môj Boh a Pán.
VI.
Sancta Mater, istud agas,
crucifixi fige plagas
cordi meo valide.
VI.
Svätá Matka, Krista rany,
ktorými bol doráňaný,
hlboko mi v srdce vtlač.
Tui Nati vulnerati,
tam dignati pro me pati,
poenas mecum divide.
Na bolestiach Syna tvojho,
za mňa z lásky trpiaceho,
nech mám podiel, v srdci plač.
Fac me vere tecum flere,
crucifixo condolere,
donec ego vixero.
S tebou cítim tvoju bolesť,
tým chcem svoju dušu povzniesť
umučenie precítiť.
Juxta Crucem tecum stare,
Te libenter sociare
in planctu desidero.
Pod krížom stáť s tebou túžim,
k tebe v žiali sa pridružím
a chcem s tebou žalostiť.
Virgo virginum praeclara,
mihi iam non sis amara,
fac me tecum plangere.
Panna panien prevznešená,
aj pre mňa si zúbožená,
preto s tebou nariekam.
VII.
Fac, ut portem Christi mortem,
passionis fac consortem,
et plagas recolere.
VII.
Daj, nech Kristovu smrť nosím
a na kríži účasť prosím,
rany jeho uctievam.
Fac me plagis vulnerari,
Cruce hac inebriari,
Ob amorem Filii.
Raň ma bôľmi Krista Pána,
svätým krížom opoj aj mňa
aj krvou Nevinného.
VIII.
Inflammatus et accensus
per te, Virgo, sim defensus
in die iudicii.
VIII.
Pred večným ohňom chráň ma,
pomáhaj mi, svätá Panna,
v deň súdu posledného.
Fac me cruce custodiri
Morte Christi praemuniri
Confoveri gratia.
Daj, nech ma kríž ochraňuje,
Kristova smrť posilňuje,
vyprosuj mi milosti.
IX.
Quando corpus morietur,
fac, ut animae donetur
paradisi gloria.
IX.
A keď moje telo skoná,
daj, nech moja duša spozná
život rajskej radosti.
X.
In sempiterna saecula. Amen
X.
Na veky vekov. Amen.
