Ivan Klánský – piano
Leoš Janáček pretavil inšpiráciu moravskou ľudovou hudbou do originálneho skladateľského štýlu, ktorý sa naplno prejavil aj v jeho cykle výrazovo intenzívnych klavírnych miniatúr – Po zarostlém chodníčku. Janáčkova klavírna Sonáta 1. X. 1905, inšpirovaná tragickou smrťou mladého stolára Františka Pavlíka, patrí k autorovým najsugestívnejším dielam vôbec. Svoje variačné majstrovstvo uplatnil Ludwig van Beethoven ako v monumentálnych dielach, tak v skladbách skromnejších rozmerov, ako napr. v klavírnych Variáciách F dur, op. 34. Meno Fryderyka Chopina automaticky evokuje predstavu klavíra a klavírnej poézie. Jeho nokturná sú hĺbavými reflexiami vnútorného sveta človeka. Mazúrky zaujmú bizarným prepojením úžitkového tanca s fantazijnými obrazmi. Balady na motívy literárnych diel Adama Mickiewicza pôsobia uvoľnene, rešpektujú však tradičné štrukturálne modely.
Majstrovské ovládanie nástroja tak v zmysle virtuóznom, ako aj v citovom výraze, ktorý je neodmysliteľný obzvlášť v skladbách tlmočiacich rozpoloženie ducha a vnútra skladateľa, radí dnes Ivana Klánského medzi svetovú špičku. Je členom svetovo presláveného Guarneri tria Praha. Za celoživotné dielo mu bola udelená prestížna Cena Antonína Dvořáka.