Mozart / Tchaikovsky / Weiner

Divertimentá a serenády patria od 18. storočia medzi obľúbené kompozičné formy prevažne odľahčenejšieho charakteru. Boli určené pre orchester alebo menšie zoskupenie, mali rozmanitý počet častí a slúžili najmä ako hudba ušľachtilej kratochvíle. Väčšina divertiment a serenád Wolfganga Amadea Mozarta, vrátane Divertimenta F dur, KV 138, pochádza zo 70. rokov 18. storočia, teda z obdobia skladateľovej služby u salzburského arcibiskupa. Mozart podobné skladby komponoval k príležitostiam, akými boli sviatky, narodeniny, svadby alebo záver akademického roka. Serenáda C dur, op. 48 z roku 1880 od Piotra Iľjiča Čajkovského odkazuje na jeden z jeho idolov – W. A. Mozarta. Dielo si získalo trvalé miesto na koncertných pódiách a dve z jeho častí – vkusne štylizovaný Valčík a nádherne pokojná, lyrická Elégia – dokonca patria k Čajkovského najznámejším a najpopulárnejším skladbám vôbec. Maďarský skladateľ Leó Weiner, len o niečo mladší súčasník Bélu Bartóka, je tiež autorom niekoľkých serenád a divertiment. Divertimento č. 1, op. 20 je inšpirované starými maďarskými tancami, ako napríklad čardáš, verbunk a ďalšie.

Huslista a dirigent Ewald Danel pôsobí na poste umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra už od roku 2001. Stal sa nástupcom Bohdana Warchala, zakladateľa orchestra. SKO sa významnou mierou podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby.