Tomáš Janošík / Martin Krajčo
Stará láska údajne nehrdzavie… Spoločný príbeh flauty a gitary môže túto múdrosť potvrdiť. Už v dávnoveku na seba ich predchodcovia pútali pozornosť pri hudobných produkciách v antickom Grécku. Súžitie flexibilného melodického diskantového nástroja s nástrojom gitarového typu začalo po antickom prológu naberať na intenzite v očarujúcich monódiách hudobnej tvorby 17. storočia. Trblietavý zvuk, vzdušnosť, krehká elegancia a emočná prieraznosť lákali množstvo aktívnych hudobníkov. Hudobná produkcia 19. storočia dôrazne bazírovala na hypertrofizovanej zvukovosti. Pre subtílny pár gitary s flautou to znamenalo určitý ústup z hudobného diania. Gitaru a lutnu v tomto čase začal nahrádzať klavír. Novú vlnu záujmu o komornú zostavu flauty a gitary prinieslo až 20. storočie.