Bartók / Janáček / Rachmaninoff
Na prelome 19. a 20. storočia nastala nevyhnutnosť riešiť duchovnú krízu, ktorá ochromovala myslenie európskeho človeka. Jedným z riešení bol návrat ku koreňom, teda k etnickej hudbe. Béla Bartók aj Leoš Janáček dosahovali v tomto smere ojedinelé úspechy a tým dočerpávali hudbe potrebnú energiu. Janáček dokázal v rapsódii Taras Buľba v tomto smere prepojiť svoj zmysel pre folklór s úctou voči ruskej kultúre. S hodnotami ruskej etnickej hudby a kultúry svet veľmi sofistikovaným spôsobom oboznamoval aj Sergej Rachmaninov; jeho očarujúci Tretí klavírny koncert sa stal počas skladateľovho turné v USA hitom koncertnej sezóny.
Juraj Valčuha je v súčasnosti azda najžiadanejším slovenským dirigentom. Šéfdirigent orchestra neapolského Teatro San Carlo spolupracoval taktiež s Newyorskou filharmóniou či s lipským Gewandhausorchestrom. „Alexander Malofejev je živým dôkazom klavírneho majstrovstva nového milénia…“ (_Il Giornale_). Víťazstvom na Medzinárodnej súťaži P. I. Čajkovského pre mladých hudobníkov (2014) si tento mladý ruský talent vydobyl svetové uznanie.