Organ recital IV – Aleš Bárta
Organová tvorba zabezpečuje Johannovi Sebastianovi Bachovi trvalý post božstva zoslaného na zem. Vo weimarskom období sa Bach intenzívne zaoberal organovou hudbou, experimentoval a často podával šokujúce informácie o možnostiach využitia impozantného nástroja. Organové dielo Felixa Mendelssohna Bartholdyho je skromnejšie z hľadiska počtu diel, aj z hľadiska zvukovosti. Sonáty sú však delikátne a majstrovsky prepracované. César Franck sa ocitol medzi mlynskými kameňmi: na jednej strane bol bytostne oddaný Bachovi, na strane druhej chcel do svojej tvorby integrovať zvukové novinky, ktoré stavbou organov vo Francúzsku inšpiroval Aristide Cavaillé-Coll. Franckovo dielo je napriek tomu vzácne vyvážené. Cavaileé-Coll ovplyvnil aj Léona Boëlmanna v jeho najvýraznejšom titule -- v Gotickej suite s preslávenou Toccatou. Zvukové možnosti nových modelov organu zručne využívajú aj autori hudby 20. storočia, smerujúci k sonoristickému experimentu -- tak ako je tomu v prípade Otmara Máchu.