Joseph Haydn - Pietro Metastasio Scena di Berenice
Recitativo
Berenice, che fai? Muore il tuo bene, stupida, e tu non corri!
Oh Dio! Vacilla l’incerto passo;
un gelido mi scuote insolito tremor tuttele vene,
e a gran pena il suo peso il piè sostiene.
Recitatív
Berenika, čo robíš? Tvoj milý umiera, a ty, zmätená, za ním nebežíš?
Ó, Bože! Váham neistým krokom;
Nezvyčajná mrazivá triaška preniká mi žilami,
A nohy ma už sotva unesú.
Dove son? Dove son?
Qual confusa folia d’idee tutte funeste adombra la mia ragion?
Veggo Demetrio; il veggo che in atto di ferir…
Fermati! Fermati! Vivi!
D’Antigono io sarò. Del core ad onta volo a giurargli fè:
dirò, che l’amo; dirò…
Kdeže som? Kdeže som?
Aký to zmätok neistých myšlienok zatemňuje moju myseľ?
Vidím Demetria, vidím, ako sa chystá ublížiť si…
Zastav! Ži! Oddám sa Antigonovi; napriek srdcu náhlim sa
Prisahať mu vernosť, povedať, že ho milujem…
Misera me, s’oscura il giorno, balena il ciel!
L’hanno irritato i miei meditati spergiuri.
Ahimè! Lasciate ch’io soccorra il mio ben, barbari Dei.
Voi m’impedite e intanto forse un colpo improvviso…
Ah, sarete contenti; eccolo ucciso.
Ja biedna, stmieva sa, na oblohe blýska sa,
Podráždila ju moja zamýšľaná prísaha.
Beda mi! Nechajte, nech pomôžem môjmu milému, vy krutí bohovia,
Prekážate mi, a zatiaľ možno nečakaný úder…
Ach, spokojní buďte: hľa, zavraždený je.
Aspetta, anima bella: ombre compagne a Lete andrem.
Se non potei salvarti, potrò fedel…
Ma tu mi guardi, e parti? Non partir!
Čakaj, duša moja: spolu sťa tiene pôjdeme k Lété.
Ak som ťa nemohla zachrániť, môžem verne…
Ale ty na mňa hľadíš, a odchádzaš? Neodchádzaj!
Aria
Non partir, bell’idol mio,
per quell’onda all’altra sponda
voglio anch’io passar con te.
Ária
Nechoď, ty môj milený,
Na druhý breh tej rieky prejsť
Ja s tebou spolu ísť chcem.
Recitativo
Me infelice! Che fingo? Che ragiono?
Dove rapita sono dal torrente crudel de’miei martiri?
Misera Berenice, ah, tu deliri!
Recitatív
Ja nešťastná, čo predstieram? čo vravím?
Kam ma kruté prúdy mojich útrap strhávajú?
Biedna Berenika, ach, ty blúzniš!
Aria
Perchè, se tanti siete,
che delirar mi fate,
perchè non m’uccidete,
affanni del mio cor?
Crescete, oh Dio, crescete,
finchè mi porga alta
con togliermi di vita
l’eccesso del dolor.
Ária
Prečo, vy, čo ste také mocné,
Že ma tak blúzniť necháte,
Prečo ma nezabijete,
Vy, útrapy môjho srdca?
Vzmáhajte sa, ó Bože, šírte sa,
nech útechou mi bude,
keď presila bôľu
život mi vezme.
Wolfgang Amadeus Mozart Entführung aus dem Serail
Ária Konstance z 2. dejstva
Martern aller Arten
Mögen meiner warten,
Ich verlache Qual und Pein.
Nichts soll mich erschüttern.
Nur dann würd’ ich zittern,
Wenn ich untreu könnte sein.
Lass dich bewegen, verschone mich!
Des Himmels Segen belohne dich!
Doch du bist entschlossen.
Willig, unverdrossen,
Wähl ich jede Pein und Not.
Ordne nur, gebiete,
Lärme, tobe, wüte,
Zuletzt befreit mich doch der Tod.
Ária Konstance z 2. dejstva
Muky všetkých druhov
nech len na mňa čakajú,
Na posmech sú mi útrapy i bôľ.
Nič mnou otriasť nemôže.
Len vtedy by som sa chvela,
keby som mohla byť neverná.
Nechaj sa pohnúť k súcitu, ušetri ma!
A požehnanie nebies bude tvojou odmenou!
Ty však si rozhodnutý.
A ja ochotne a vytrvalo,
vyberiem si útrapy a biedu.
Len nariaď, prikáž,
krič a zúr a besni,
smrť napokon ma vyslobodí.
(Preklady spievaného textu sú voľné, neliterárne.)