Gluck / Beethoven / Brahms

Divadelný model Christopha Willibalda Glucka bol silnou opozíciou voči konceptu Wolfganga Amadea Mozarta. Gluck pristupoval k scénickým dielam s akýmsi starosvetským rešpektom, zatiaľ čo Mozart sa s chuťou hral s novými možnosťami. Baletná hudba Don Juan je očividne pod silným vplyvom parížskej baletnej maniery, povestnej už od čias panovania Ľudovíta XIII. 4. klavírny koncert Ludwiga van Beethovena – jedno z reformných diel bonnského rodáka. Od vstupných taktov, zverených nečakane klavíru bez orchestrálnej expozície (reakcia na Klavírny koncert Es dur Jeunehomme W. A. Mozarta?) sa odohráva pred poslucháčom nádherný príbeh. Vo finále pozorné ucho začuje náčrty témy Finále 9. symfónie. Úplnou raritou je však stredná časť: prosebné sekvencie klavíra narážajú na drsný zvuk orchestra… predzvesť expresívnych diel autorov 20. storočia. Vo 4. klavírnom koncerte Beethoven tému Finále 9. symfónie ešte len hľadá a skicuje si ju. Johannes Brahms ju vo Finále 1. symfónie našiel a vtipne, s úctou ju parafrázuje. Aj preto si jeho vybojovaný prvý symfonický cyklus vyslúžil prezývku „Desiata Beethovenova symfónia“.