Beethoven, Rachmaninoff
Štyri tiché údery na tympany otvárajú impozantný príbeh Husľového koncertu Ludwiga van Beethovena. Zlé jazyky hovoria, že tento koncert je skôr mutáciou klavírneho koncertu pre husle. V každom prípade však Beethoven inicioval množstvo nasledujúcich „symfónií s husľami“ – za všetky uveďme Brahmsov koncert v rovnakej tónine. Zatiaľ čo Beethovenov Husľový koncert otvára novú historickú kapitolu, Symfonické tance Sergeja Rachmaninova sú autorovou labuťou piesňou. Pôvodne koncipoval Rachmaninov svoju rozlúčku ako triptych o hre svetla, šera a noci, napokon však uprednostnil významovo neutrálny názov. Citácia sekvencie Dies irae v poslednom tanci je jednoznačným gestom a Rachmaninovovým definitívnym adieux.