Georg Trakl – Menschheit (1912)
Ľudstvo (Preklad: Iris Szeghy)
Menschheit vor Feuerschlünden aufgestellt,
Ein Trommelwirbel, dunkler Krieger Stirnen,
Schritte durch Blutnebel; schwarzes Eisen schellt,
Verzweiflung, Nacht in traurigen Gehirnen:
Hier Evas Schatten, Jagd und rotes Geld.
Gewölk, das Licht durchbricht, das Abendmahl.
Es wohnt in Brot und Wein ein sanftes Schweigen
Und jene sind versammelt zwölf an Zahl.
Nachts schrein im Schlaf sie unter Ölbaumzweigen;
Sankt Thomas taucht die Hand ins Wundenmal.
Ľudstvo vystavené pred ohnivé krátery,
vírenie bubnov, čelá temných bojovníkov,
kroky cez krvavú hmlu; čierne železo rinčí,
zúfalstvo, noc v chmúrnych mysliach:
tu tieň Evy, poľovačka a červené peniaze.
Mraky preráža svetlo, Posledná večera.
V chlebe a víne prebývy nežné mlčanie,
zhromaždení sú dvanásti počtom.
Nocou kričia v spánku pod konármi olivovníkov;
Svätý Tomáš vnára ruku do rany.
Psalm 130 (fragment)
Žalm 130
De profundis clamavi ad te, Domine;
Domine, exaudi vocem meam.
Fiant aures tuae intendentes
in vocem deprecationis meae.
Si iniquitates observaveris, Domine;
Domine, quis sustinebit?
Quia apud te propitiatio est:
et propter legem tuam sustinui te, Domine.
Sustinuit anima mea in verbo eius;
speravit anima mea in Domino.
Z hlbín volám k Tebe, Pane;
Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch
k mojej úpenlivej prosbe.
Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť
Pane, kto obstojí ?
Ale Ty si milostivý
A my ti chceme v bázni slúžiť.
Spolieham sa na Teba, Pane,
moja duša sa spolieha na Tvoje slovo.