George Gershwin veľmi túžil osvojiť si európsky model komponovania; podnikol dokonca transatlantickú cestu do Paríža, aby požiadal Mauricea Ravela a Nadju Boulanger o lekcie z kompozície. Dočkal sa elegantného odmietnutia s tým, že najlepšie bude, ak ostane „skvelým Gershwinom, a nie zlým Ravelom“. A stalo sa niečo nečakané: európski skladateľskí lídri boli uchvátení jeho poetikou. Britský skladateľ Richard R. Bennett si doslova „vychutnal“ Gershwinove úspešné filmové projekty a vzdal mu koncentrovaný orchestrálny hold. S Hollywoodom bol pevne zviazaný aj rodák z Brna, Erich Wolfgang Korngold, jeden z najvyhľadávanejších skladateľov filmovej hudby svojej doby. Patril do kategórie zázračných detí, už ako 11-ročný uviedol vo Viedni svoj balet Snehuliak. Korngold emigroval do USA z obáv pred nacizmom. Jeho dispozície neostali nepovšimnuté, o čom svedčí 16 filmových partitúr. Čosi z tejto špecifickej poetiky preniklo aj do hudby doslova ľúbezného Husľového koncertu. Aj Leonard Bernstein bol vítaný za bránami bájneho Hollywoodu. Jeho skúsenosti z divadla na Broadway ho oprávňovali zasiahnuť aj do oblasti filmovej hudby. V roku 1944 slávil úspech vďaka muzikálu On the Town, v ktorom znie viacero evergreenov – za všetky treba spomenúť magické „sinatrovské“ New York, New York. Hudobným východiskom pre slávny film bol Bernsteinov balet Fancy Free. Nino Rota bol spolu s Enniom Morriconem legendou talianskej filmovej hudby. Spolupracoval najmä s Federicom Fellinim a Luchinom Viscontim. La strada je jedným z najslávnejších projektov; Rota v ňom kultivovane použil tému zo Serenády E dur pre sláčikové nástroje Antonína Dvořáka. Týmto koncertom otvára BHS viac svoju dramaturgiu predstavujúc zahraničné orchestre v ich programovej rôznorodosti.

S WDR Funkhausorchestru z Kolína nad Rýnom sa spája aj meno Juraja Čižmaroviča, patriaceho k najvýraznejším a najúspešnejším osobnostiam slovenského interpretačného umenia vo svete.