V roku 1866 sa Bedřich Smetana stal hudobným riaditeľom Prozatimního divadla v Prahe. Opera a hudobné divadlo boli jeho doménami, takže nová pozícia mu okrem tvrdej práce umožnila koncentrovať sa na tieto žánre.

Spoločne s libretistom Josefom Wenigom najskôr ponúkli operu Dalibor. Ale už počas práce nad týmto titulom, skicoval Smetana „slávnostnú spevohru“ o legendárnej českej kňažnej Libuši. Dielo je výrazne inšpirované tetralógiou Richarda Wagnera Prsteň Niebelungov. Libuše je operou bez deja; ide o tri rozsiahle obrazy, ktoré navzájom prepája len hlavná postava: Libušin súd – Libušin sobáš – Libušino proroctvo. Ako inscenačný divadelný titul je Libuše problematická, no ako koncertný titul je určite mimoriadnou udalosťou. Operu v česko-slovenskej interpretácii sme zaradili do programu ako reprezentatívne dielo v rámci Roku českej hudby a k 200. výročiu narodenia výnimočnej skladateľskej osobnosti Bedřicha Smetanu. Opera Libuše zaznieva v Bratislave v kompletnej podobe len pomerne zriedkavo. Okrem SND, kde sa naposledy uvádzala v rokoch 1961 až 1965, bolo legendárnym uvedenie na Hrade Devín 21. júna 1959 v podaní súboru Národného divadla z Prahy, ktoré navštívilo až 150-tisíc divákov. V ich hosťujúcom podaní zaznela Libuše u nás tiež v novembri 1968. Koncertné predvedenie celého diela na pódiu Slovenskej filharmónie teda prichádza po dlhých 56 rokoch.