Po prekonaní ťažkej psychickej krízy v rokoch 1802/1803 boli pre Ludwiga van Beethovena heroické námety vítané. Tretia symfónia Eroica, Piata symfónia, Klavírna sonáta Appassionata, opera Fidelio – a predohry Coriolan a Egmont sú piliermi tohto mohutného opevnenia. Coriolan vznikol na báze tragédie rakúskeho dramatika Heinricha Josepha von Collina. Na rozdiel od ostatných heroických skladieb (s výnimkou Appassionaty) však v tomto diele chýba triumfálne rozuzlenie a óda na víťazstvo. Heroizmus nebol vyvolenou témou pre apolónskeho Wolfganga Amadea Mozarta, jedine v operách seria sa zľahka dotkol tejto témy. Inak jednoznačne preferoval tvorivý postoj carpe diem. Detaily vzniku jeho koncertov pre husle a orchester sú napriek úsiliu historikov stále zahalené tajomstvom. Napísal ich však pravdepodobne ešte počas pôsobenia v Salzburgu. Najväčšiu obľubu si získal Koncert A dur, za čo vďačí etnicky ladenému finále. Život a tvorba sliezskeho skladateľa Antona Zimmermanna boli úzko prepojené na Bratislavu. V čase panovania Márie Terézie mesto všestranne prekvitalo a Zimmermann dosiahol vysoké hudobnícke posty. Najskôr to bola pozícia kapelníka orchestra grófa Batthyányho, v tom čase jedného z najlepších hudobných telies v strednej Európe. Neskôr sa stal organistom v Dóme sv. Martina, kde sa mohol koncentrovať najmä na sakrálnu hudbu.

Štátny komorný orchester Žilina patrí k stálym umeleckým telesám hosťujúcim na BHS. Tento rok je jeho účinkovanie aj pripomienkou päťdesiatročnej histórie tohto významného reprezentanta slovenskej hudobnej kultúry doma i v zahraničí.