Príhovor Mariána Turnera, generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie
Milé dámy a vážení páni,
vystihnúť stručným, pritom originálnym titulkom obsah jedného ročníka takého komplexného medzinárodného hudobného festivalu, akým sú Bratislavské hudobné slávnosti, je pomerne náročné. Ak by som však ako novinár bol postavený pred takúto výzvu, tak tie tohtoročné nazvem Triumf lásky alebo hudobná cesta od Titanov po Vzkriesenie.
Podľa gréckej mytológie boli Titani božskí potomkovia matky zeme Gaie a boha neba Urana. Ten zo strachu, aby ich prostredníctvom neprišiel o svetovládu, zatvoril svoje deti do Tartaru, večnej temnoty a bezodnej priepasti, kam putovali zatratené duše. Nesmrteľní Titani sa však dokázali oslobodiť a vzoprieť vlastnému otcovi, ktorého vládu kruto zvrhli a nahradili vlastnou. Zlé činy majú negatívnu karmu, a tak aj Titanov postihol podobný osud. Po dlhých, neľútostných bojoch ich porazili a vládu nad svetom a vesmírom im vytrhli z rúk ich deti, olympskí bohovia. Titani skončili rovnako, ako ich otec Uranos, uvrhnutí do večného zatratenia.
Meno Titan však do zabudnutia neupadlo, ale stalo sa synonymom pre predmety, úkazy či skutky, ktoré sa vyznačujú veľkosťou, silou a v ľudskom ponímaní aj namyslenosťou a pýchou. Je tak pomenovaný najväčší mesiac planéty Saturn i chemický prvok, ktorý je extrémne pevný a odolný. Titanský môže byť výnimočný športový výkon a pojem Titan je známy aj v literárnom svete ako názov románu nemeckého spisovateľa Jeana Paula (vlastným menom Johanna Friedricha Richtera). Cez životné osudy jeho hlavného hrdinu Albana de Cesara je v ňom zvýraznená myšlienka starogréckej filozofie hybris, označujúcej pojem pre aroganciu a konanie človeka, ktorý si namýšľa, že je rovnocenný s bohmi, za čo ho stihne nemezis, teda spravodlivý trest.
Rakúsky skladateľ a dirigent Gustav Mahler patril už počas svojho života k najvýznamnejším symfonikom a hudobným vizionárom 19. a 20. storočia. Svoju 1. symfóniu D dur, ktorá otvára tohtoročné BHS, nazval pôvodne Titan, inšpirovaný práve spomínaným nemeckým rovnomenným románom. Názov síce použil len pri premiérovom uvedení diela v Budapešti a Hamburgu v roku 1889 a neskôr ho zavrhol, označenie sa však vžilo a zachovalo až do dnešných dní. Zásluhu na tom, okrem autorovho prvotného označenia, má aj bohato inštrumentovaná veľkolepá hudba, pôvodne komponovaná ako symfonická báseň.
Obsahovým opakom pojmu titan je slovo, ktoré sa v Biblii uvádza ako vzkriesenie. Jeho pôvod vychádza z gréckeho slova anastasis, čo znamená opätovné vrátenie do života. Priamo súvisí s napĺňaním hlavného poslania kresťanského náboženstva, a to s odpúšťaním, skromnosťou, sebaobetovaním a preukazovaním lásky k Bohu a blížnemu svojmu. Vzkriesenie z hľadiska kresťanskej vierouky nie je chápané iba ako obyčajný návrat do predchádzajúceho života a obnovenie toho, čo už bolo. Znamená nový spôsob existencie, ktorý definitívne láme moc smrti. Je začiatkom novej skutočnosti, v ktorej je pominuteľné nasmerované k nepominuteľnému, kde sa ľudská prirodzenosť ukazuje v novej slobode a sile večnosti.
Témy o zmysle života a smrti vložil Gustav Mahler do svojej 2. symfónie c mol a nazval ju Vzkriesenie. Táto monumentálna vokálno-inštrumentálna skladba, ktorá zaznie na záver tohtoročných BHS, mala premiéru v roku 1895 a už počas autorovho života sa stala jedným z jeho najpopulárnejších a najúspešnejších diel. Rozsahom takmer 90 minút, maximalistickým obsadením orchestrálneho i zborového aparátu a vokálnych sólistiek, ale najmä svojou hĺbkou a filozofickým presahom, patrí k vrcholným partitúram svetovej hudobnej histórie.
Úvodný a záverečný rámec 61. ročníka BHS 2026 tak tvorí hudba jedného geniálneho autora, ktorou on sám uzatvára kruh dejín, siahajúci od veľkolepého, avšak pominuteľného sveta antických mýtov až po víťazstvo lásky nad smrťou a vzkriesenie k večnému životu. Aké sú ale jednotlivé hudobné zastávky medzi týmito fascinujúcimi okrajovými udalosťami a kto nás na tohtoročnej festivalovej ceste bude sprevádzať?
BHS sú prehliadkou vrcholného interpretačného hudobného umenia, a preto sa nám v rámci aktuálneho ročníka predstavia popredné domáce i medzinárodné orchestre, zbory, dirigentské osobnosti a sólisti, ktorých umenie si nemáme možnosť u nás bežne vypočuť. Medzi prominentných zahraničných hostí budú patriť Česká filharmónia s huslistom Gilom Shahamom, Orchestra dellʼAccademia Nazionale di Santa Cecilia s dirigentom Stanislavom Kochanovským, Cleveland Orchestra s dirigentom Franzom Welserom-Möstom, švajčiarsky orchester historických nástrojov Il Pomo dʼOro s tenoristom Michaelom Spyresom, huslista Leonidas Kavakos, klavirista Arcadi Volodos, organista Karol Mossakowski a mnohí ďalší poprední umelci.
Slovenskej filharmónii, ako domácemu hostiteľovi, budú patriť tri festivalové koncerty. Dirigovať ich bude Simone Young z Austrálie, Gianluca Capuano z Talianska a Yutaka Sado z Japonska. Pod ich vedením zaznejú už spomenuté symfónie Gustava Mahlera i koncertná verzia romantickej opery Vincenza Belliniho I Capuleti e i Montecchi, ktorá bude v Bratislave uvedená po prvýkrát. Spoluúčinkovať bude Slovenský filharmonický zbor a špičkoví vokálni sólisti. Z domácich telies sa v rámci festivalu predstaví aj Štátny komorný orchester Žilina so Speváckym zborom Lúčnica a sólistami, orchester historických nástrojov Solamente naturali so speváčkou Ivou Bittovou, Spevácky zbor Technik STU, ktorý si pripomenie 70 rokov od svojho založenia, Slovenský komorný orchester a ďalší sólisti a komorné ansámble.
Okrem skladieb svetových autorov zaznejú aj diela domácich skladateľov, ktorým každoročne patrí významný priestor v rámci festivalovej dramaturgie. Bude to Ján Levoslav Bella, Alexander Moyzes, Ján Cikker a jeden deň bude venovaný tvorbe Vladimíra Godára, ktorý v tomto roku oslávil svoju sedemdesiatku. Pripomenieme si aj jubilujúce ženské skladateľky Iris Szeghy a Oľgu Kroupovú. Mimoriadnym spomienkovým koncertom bude galavečer, na ktorom oslávime 75. narodeniny našej opernej legendy, maestra Petra Dvorského, jedného z najvýznamnejších a najúspešnejších umelcov slovenskej kultúry.
Bratislavské hudobné slávnosti sú jediným slovenským zástupcom v prestížnej Európskej asociácii festivalov (EFA), ktorá sídli v Bruseli. Ich hlavným organizátorom je Slovenská filharmónia, ktorá je inštitúciou garantujúcou najvyššie odborné a profesionálne zázemie, ako aj podmienky pre ich kvalitné zabezpečenie. Svojím dosahom sa každoročne zaraďujú k našim najsledovanejším kultúrnym a spoločenským udalostiam a prezentujú našu krajinu a jej národ ako vyspelú, pohostinnú a tolerantnú spoločnosť aj v medzinárodnom kontexte. Festival by však nebolo možné uskutočniť bez podpory zriaďovateľa – Ministerstva kultúry SR, Národnej banky Slovenska – hrdého partnera SF, Nadácie Tatra Banky a ďalších mediálnych partnerov a podporovateľov. Za ich pomoc patrí všetkým naše úprimné poďakovanie.
Hlavnými podporovateľmi a dôvodom existencie BHS však zostávate vy, naši verní návštevníci a poslucháči. Verím, že si aj z tohtoročnej bohatej ponuky programov vyberiete podľa svojej chuti a nálady tie najkrajšie koncerty, na ktorých zažijete hlboké umelecké, ľudské i spoločenské zážitky. Umožní to výnimočná hudba skladateľov, ktorí síce dostali titanský talent do vienka, ale až vďaka ich pracovitosti, profesionalizmu, skromnosti a láske i úcte k umeniu sa ich diela stali obdivovanými a nesmrteľnými.