Organizátori / Príhovory

Koniec novembra a začiatok decembra býva v Bratislave charakteristický sychravým počasím. Našťastie je tu niečo, čo toto obdobie spríjemňuje a dodáva mu výnimočnú atmosféru. Bratislavské hudobné slávnosti sú tu už štyridsiaty siedmy raz a opäť sa vo viacerých koncertných sálach predstaví množstvo vynikajúcich orchestrov, dirigentov a sólistov, mnohých naozaj svetových, ktorí účinkujú na prestížnych koncertných a operných pódiách. Teší ma, že dramaturgia festivalu dôsledne dbá o to, aby BHS nestratili svoj lesk, ba usiluje sa, aby každým rokom programovo rástli a mozaika účinkujúcich bola stále pestrejšia a hodnotnejšia.

Prísľubom tohto roku sú viaceré orchestre a sólisti, medzi nimi vyniká prominentný orchester RAI z Turína, klaviristi Grigory Sokolov či Jean-Yves Thibaudet, huslista Joshua Bell, violončelista Mischa Maisky a ďalší špičkoví inštrumentalisti. Taktovkou budú vládnuť uznávaní dirigenti z domova a zahraničia. Osobne sa teším na opätovné hosťovanie čestnej prezidentky festivalu, svetovej opernej divy Edity Gruberovej a ďalších vynikajúcich spevákov, zborov, orchestrov a inštrumentalistov.

Aj tematicky sú Bratislavské hudobné slávnosti pripravené nápadito a vzdávajú hold najmä skladateľom Jánovi Cikkerovi, Antonínovi Dvořákovi, Franzovi Lisztovi a Gustavovi Mahlerovi. Festivalový program pamätá aj na štyridsiate výročie Speváckeho zboru mesta Bratislavy a odznie aj dielo skomponované na objednávku Festivalového výboru. Spomenúť musím aj New Talent – medzinárodnú tribúnu mladých interpretov, ktorá už tradične dotvára atmosféru BHS a je cenným príspevkom k vyhľadávaniu nádejných prísľubov hudobného umenia.

Ak by som mal zhrnúť program a význam tohoročných Bratislavských hudobných slávností, tak opäť konštatujem, je to veľká oslava hudobného umenia, ktoré považujem za mimoriadne obohacujúce, navyše zrozumiteľné ľuďom na celom svete bez ohľadu na to, akej sú národnosti či farby pleti a aké majú vierovyznanie. Hudba je most, ktorý spája národy a v prípade Bratislavských hudobných slávností to platí stopercentne. Dokazujú to interpreti z celého sveta a aj poslucháči, ktorým sprostredkuje mnohé kultúry, nadčasovosť a univerzálnosť hudobného umenia. Myslím si, že to je pravé posolstvo BHS a že i tento ročník bude toho dôkazom.

Želám Vám, vážení poslucháči, interpreti, organizátori veľa hlbokých zážitkov, nech Vám hudba, ktorá na mnohých koncertoch v rozličných prostrediach v Bratislave v rámci BHS zaznie, prinesie veľa pozitívnej energie a povzbudí Vás v týchto jesenných dňoch.

To Vám zo srdca želá

Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky

„Ak nás opustí hudba, čo bude s naším svetom?“ pýtal sa Gogoľ uprostred 19. storočia. Hudby je dnes čoraz viac a zároveň čoraz menej. Myslitelia nášho storočia sa pýtajú: Na čo je hudba? Odpovedajú vypočítavaním desiatok funkcií hudobnej informácie. Reprodukovateľnosť diela (vynález 20. storočia) kalcifikuje hudobný prejav a súčasne mení aj očakávanie poslucháča. Zážitok možno predsa nekonečne veľakrát reprodukovať a opakovať. Možno však opakovať aj emóciu, ktorá sprevádza moment objavu?

Na tejto rovine sa znovu pýtame: Na čo je hudba? Prečo ju robíme? Reprodukcie reprodukujú aj peniaze. Zážitok možno predať. Preto ju robíme? Ak je slovo stuhnutá metafora či asociácia, obraz zafixovaný, transformovaný vizuálny vnem, čo je motív? Gesto, imitácia, symbol, štruktúra či stavebná jednotka? Píšeme o funkciách, opisujeme výzor skladieb. Podobne hovoríme aj o ľuďoch. Najprv na čo sú, potom akí sú; nepýtame sa však, čo sú. Myslíme si, že vieme, na čo človek je, no nepýtame sa, čo vlastne je. Stačí nám odpoveď, že človek je výsledkom evolúcie?

Pri hudbe tiež opisujeme prejavy a funkcie, nepýtame sa, čo hudba je. Prečo sa však Gogoľ desil obrazu sveta bez hudby, ak aj hudba je len produktom ľudského vývoja? Prečo sa nám pri predstave ľudskej veľkosti popri Michelangelovi, Shakespearovi, Einsteinovi či Kantovi vybaví aj meno Bacha či Mozarta? Možno sa treba pýtať naopak: Čo je človek, čo je hudba, a až potom, na čo je a aká je. Umenie je iste funkciou človeka, no vysvetlíme človeka výpočtom funkcií? Chýba nám hypotéza a zostáva gogoľovský strach.

Vladimír Godár