Príhovor predsedu Festivalového výboru
Od antiky, kedy starovekí Gréci prví založili tradíciu sviatkov umenia, sústreďuje sa pozornosť tvorivých umelcov rovnako ako ich publika na festivaly ako jedinečné, výnimočné prezentácie krásnej hudby, tanca, spevoherných žánrov, drámy či výtvarného umenia. Z tejto túžby poskytnúť a prežiť každoročne čosi sviatočné vznikli pred takmer tromi desaťročiami aj Bratislavské hudobné slávnosti. Sústredená ponuka toho najlepšieho, čo mesto na Dunaji poskytuje samo či cez svojich hostí, už tradične má niekoľko špecifických akcentov.
Jedným z najkrajších je orientácia na mladých umelcov, v tomto roku v podobe ďalšieho ročníka Medzinárodnej tribúny mladých interpretov, podujatia UNESCO i Medzinárodnej hudobnej rady v spolupráci s BHS. K Tribúne po prvý raz pristupuje nová platforma pre najmladšiu generáciu slovenských skladateľov, baletných umelcov, inštrumentalistov i spevákov „Mladé pokolenie“ , ktorá by sa mohla i mala stať stabilnou súčasťou festivalu aj v budúcnosti. Naše umelecké nádeje budeme posudzovať v konfrontácii s veľkými etablovanými osobnosťami hudobného umenia vrátane hviezd, ktoré bývajú ozdobou každého festivalu — stačí spomenúť Katiu Ricciarelli či Paula Baduru-Skodu. Verme, že konfrontácia umeleckej mladosti a stálic európskej umeleckej scény bude pre mladých výzvou a šancou, ktorú úspešne využijú.
Festivalovou šancou bude však aj prehĺbenie kontaktov s jednou z najvýznamnejších hudobných kultúr nášho kontinentu. BHS 1993 sú koncipované ako pocta francúzskej hudbe, reprezentovanej vynikajúcimi dielami i interpretmi. Od renesancie až po hudbu nášho storočia bude celým festivalom prechádzať hudba „sladkého Francúzska“ ako oplodňujúci element aj nášho hudobného umenia.
Bratislavské hudobné slávnosti 1993 akcentujú aj hudbu skladateľov, ktorých si v súvislosti s významnými jubileami pripomína celý kultúrny svet: Edvard Hagerup Grieg, Piotr Iljič Čajkovskij, Charles Gounod i náš Ján Levoslav Bella sú tvorcami živej tradície európskeho hudobného romantizmu, blízkej každému milovníkovi vážnej hudby. Vo svete, zmietanom nepokojmi, vážnymi ekonomickými a sociálnymi konfliktami i krvavými zápasmi je táto hudba zdrojom útechy a istoty.
To ešte väčšmi platí o duchovnej hudbe, ktorá má na tohtoročnom festivale kľúčové postavenie a nemálo atraktívnych titulov — za viaceré spomeňme aspoň Omšu sv. Cyrila a Metoda od Michaela Haydna. Pripomenieme si ňou korene našej národnej kultúrnej tradície, čo nie je náhodné na festivale, ktorý po prvý raz v jeho histórii sa koná pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky.