Príhovor primátora Bratislavy
Hudba je jedno z najzázračnejších umení, aké kedy jestvovalo. V istom časovom období hudobné dielo zaznie v duši autora, vďaka jemu ho zaznamenajú a naprieč storočiam, pri opätovnej interpretácii za plného stotožnenia sa a novej dávky kreativity zase vzniká, ožíva a zaznieva v dušiach úplne iných ľudí. Pri počúvaní a vnímaní v prítmí koncertnej sály hudobné dielo nástojčivo rezonuje v mysliach poslucháčov. Ak je poslucháč schopný dostať sa do istého stavu kultúrnosti, naplno spoznáva abstraktnosť hudby. Podmienkou vnímania tejto abstraktnosti sa stáva jeho kultúrna vyspelosť. Len potom je človeku dovolené prežívať to nekonečné napätie, bezhraničnú dramatičnosť, ktorá sa nakoniec po vzrušujúcich peripetiách premení v túžobne očakávanú harmóniu, pocit uspokojenia a úľavy.
Milovníkom hudby v meste na Dunaji sú tieto pocity dôverne známe, veď Bratislava sa stala významnou hudobnou mekkou už v šestnástom storočí a povesť „hudobného mesta“ si drží s malými prestávkami dodnes. Vždy mala v sebe ukryté čaro priťahovať významných umelcov, nové hudobné tendencie a žánre sa sem dostávali akoby samozrejme a so závideniahodnou rýchlosťou. A hudba tu nachádzala nesmierne živnú pôdu — medzi hudbymilovným obyvateľstvom na strane jednej a umelecky sa rozvíjajúcimi protagonistami na strane druhej. Bratislava má takú obrovskú hudobnú tradíciu, že by jej to mnohé väčšie a známejšie zahraničné mestá mohli závidieť. Málokoré z nich sa môže popýšiť početnými návštevami svetových skladateľov, významnými hudobnými akciami a najmä takou hudobnou kontinuitou. Hudba je jednou z mála činností ľudského ducha, v ktorej si Bratislava udržala svoju príťažlivosť pre civilizovaný svet a jeho umelcov aj v uplynulých desaťročiach. To všetko oprávňuje k hrdosti a zároveň zaväzuje nestratiť nadobudnutý kredit.
Naopak, je dôležité občas si túto skvelú tradíciu pripomenúť. Festival, ktorého 27. ročník na prelome septembra a októbra opäť rozozvučí koncertné siene a svojou atmosférou naplní ulice mesta, takou pripomienkou je. Postupne sa vypracoval na hlavnú hudobnú udalosť na Slovensku, tróni na čestnom a uznávanom mieste v Európe. K hlavnému mestu Slovenska sa tieto hudobné slávnosti viažu nielen pomenovaním. Festival je pevne zviazaný so svojimi tradičnými scénami v Redute, Slovenskom národnom divadle, ale i novými v Dome odborov alebo v obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu. Hudba proste dala starej Bratislave svoj neopakovateľný profil, povýšila sa na prvé miesto medzi slobodnými umeniami až natoľko, že sa o Bratislave v zahraničných encyklopédiách a slovníkoch dočítame hlavne v súvislosti s korunováciami a hudbou.
V mojej pamäti sú Bratislavské hudobné slávnosti zapísané ako festival, ktorý sa vždy snažil prinášať popri hudbe minulých storočí napĺňajúcej dôstojnosť ľudského cítenia túžbou po harmónii i hudbu experimentujúcu a hľadajúcu. Hudbu, ktorá sa vo svojej póze hľadania snaží vystihovať nálady tohto storočia, povahu súčasníka. Hľadajme preto i my v tejto hudbe napätie okamihov našej doby a skúsme mať na pamäti, že onen podmanivý súzvuk nemusí byť práve v tejto skladbe, ale že ho nájdeme práve v inom duševnom zážitku doby.