Preskočiť na obsah

Organizátori / Príhovory

27. ročník, 28. 9. – 10. 10. 1991

Záštita

Festival sa koná pod záštitou predsedu vlády Slovenskej republiky a je členom Európskej asociácie hudobných festivalov AEFM.

Hlavným usporiadateľom je SLOVKONCERT, slovenská umelecká a propagačná agentúra.

Na prípravách a realizácii spolupracovali Musica, spol. s r. o., hudobná spoločnosť, Bratislava, Slovenská filharmónia, Slovenská televízia, Slovenské národné divadlo, Slovenský filmový ústav, Slovenský rozhlas, Spolkové ministerstvo pre školstvo a kultúru Rakúskej republiky — Kulturkontakt-Kontaktstelle für Kulturförderung OSTFONDS a Supraphon, Praha.

Sponzori: ATAN Studio · Contix · Koospol a. s. Bratislava · Omnia a. s. Bratislava · PEKO — Holding s r. o. · Redakcia Národná obroda · San Marco, spol. s r. o., Bratislava · Taliansko-slovenská obchodná komora, Bratislava · Tatra Air, letisko Bratislava-Ivanka · Vinoprodukt, št. podnik, Bratislava

Patronáty: České kultúrne stredisko, Bratislava · Generálny konzulát SRN, Bratislava · Hudobná a tanečná fakulta VŠMU, Bratislava · Redakcia „Nové slovo“, Bratislava · Stavebná fakulta STU, Bratislava · Základná umelecká škola, Dubnica nad Váhom

Príhovory

Príhovor primátora Bratislavy

Peter Kresánek, primátor hlavného mesta SR Bratislavy

Hudba je jedno z najzázračnejších umení, aké kedy jestvovalo. V istom časovom období hudobné dielo zaznie v duši autora, vďaka jemu ho zaznamenajú a naprieč storočiam, pri opätovnej interpretácii za plného stotožnenia sa a novej dávky kreativity zase vzniká, ožíva a zaznieva v dušiach úplne iných ľudí. Pri počúvaní a vnímaní v prítmí koncertnej sály hudobné dielo nástojčivo rezonuje v mysliach poslucháčov. Ak je poslucháč schopný dostať sa do istého stavu kultúrnosti, naplno spoznáva abstraktnosť hudby. Podmienkou vnímania tejto abstraktnosti sa stáva jeho kultúrna vyspelosť. Len potom je človeku dovolené prežívať to nekonečné napätie, bezhraničnú dramatičnosť, ktorá sa nakoniec po vzrušujúcich peripetiách premení v túžobne očakávanú harmóniu, pocit uspokojenia a úľavy.

Milovníkom hudby v meste na Dunaji sú tieto pocity dôverne známe, veď Bratislava sa stala významnou hudobnou mekkou už v šestnástom storočí a povesť „hudobného mesta“ si drží s malými prestávkami dodnes. Vždy mala v sebe ukryté čaro priťahovať významných umelcov, nové hudobné tendencie a žánre sa sem dostávali akoby samozrejme a so závideniahodnou rýchlosťou. A hudba tu nachádzala nesmierne živnú pôdu — medzi hudbymilovným obyvateľstvom na strane jednej a umelecky sa rozvíjajúcimi protagonistami na strane druhej. Bratislava má takú obrovskú hudobnú tradíciu, že by jej to mnohé väčšie a známejšie zahraničné mestá mohli závidieť. Málokoré z nich sa môže popýšiť početnými návštevami svetových skladateľov, významnými hudobnými akciami a najmä takou hudobnou kontinuitou. Hudba je jednou z mála činností ľudského ducha, v ktorej si Bratislava udržala svoju príťažlivosť pre civilizovaný svet a jeho umelcov aj v uplynulých desaťročiach. To všetko oprávňuje k hrdosti a zároveň zaväzuje nestratiť nadobudnutý kredit.

Naopak, je dôležité občas si túto skvelú tradíciu pripomenúť. Festival, ktorého 27. ročník na prelome septembra a októbra opäť rozozvučí koncertné siene a svojou atmosférou naplní ulice mesta, takou pripomienkou je. Postupne sa vypracoval na hlavnú hudobnú udalosť na Slovensku, tróni na čestnom a uznávanom mieste v Európe. K hlavnému mestu Slovenska sa tieto hudobné slávnosti viažu nielen pomenovaním. Festival je pevne zviazaný so svojimi tradičnými scénami v Redute, Slovenskom národnom divadle, ale i novými v Dome odborov alebo v obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu. Hudba proste dala starej Bratislave svoj neopakovateľný profil, povýšila sa na prvé miesto medzi slobodnými umeniami až natoľko, že sa o Bratislave v zahraničných encyklopédiách a slovníkoch dočítame hlavne v súvislosti s korunováciami a hudbou.

V mojej pamäti sú Bratislavské hudobné slávnosti zapísané ako festival, ktorý sa vždy snažil prinášať popri hudbe minulých storočí napĺňajúcej dôstojnosť ľudského cítenia túžbou po harmónii i hudbu experimentujúcu a hľadajúcu. Hudbu, ktorá sa vo svojej póze hľadania snaží vystihovať nálady tohto storočia, povahu súčasníka. Hľadajme preto i my v tejto hudbe napätie okamihov našej doby a skúsme mať na pamäti, že onen podmanivý súzvuk nemusí byť práve v tejto skladbe, ale že ho nájdeme práve v inom duševnom zážitku doby.

Príhovor prezidenta Asociácie európskych hudobných festivalov

Frans de Ruiter, prezident Európskej asociácie hudobných festivalov (AEFM)

Vážené publikum BHS, ako prezident Európskej asociácie hudobných festivalov, mám tú česť prihovoriť sa Vám.

Festival, ktorého ste dnes hosťami, je významným a vplyvným členom asociácie, ktorej štatút vyjadruje jasne naše ciele: podpora ideovej hodnoty a významu európskych festivalov pomocou spoločnej reklamy, ako aj pomocou všetkých ostatných prostriedkov, ktoré majú rozvíjať vysokú umeleckú úroveň festivalov, ich reprezentatívnu úlohu a ich význam pre kultúrny život Európy.

V roku 1992 oslávi Európska asociácia hudobných festivalov svoje 40. výročie. Založili ju v roku 1952 Igor MarkewitchDenis de Rougemont, ktorý bol viac ako 30 rokov jej prezidentom. Je pozoruhodné, že až po dramatických revolučných zmenách vo východnej Európe v období posledných dvoch rokov, teda po 40-tich rokoch, je možné dôsledne napĺňať zjednocujúce ciele asociácie.

Založenie asociácie umožňuje spolu s ďalšími dôležitými výdobytkami neskorých 40-tych a skorých 50-tych rokov znovuvybudovanie Európy po spustošení vojnou. Druhý významný európan Robert Schumann, otec myšlienky politickej a hospodárskej integrácie Európy, vo svojom staršom veku povedal: „Keby som to bol všetko skôr vedel, bol by som s kultúrnou integráciou Európy už začal.“

  1. februára 1949 bolo v Ženeve otvorené Študijné stredisko pre Európske kultúrne centrum a viedol ho Denis de Rougemont. 6. septembra 1949 nasledovalo definitívne odsúhlasenie založenia Európskeho kultúrneho centra. Na konferencii v Lausanne v decembri 1949 všetci delegovaní jednohlasne vyjadrili želanie, „že budú zastupovať rozmanité aspekty jedinej európskej kultúry nie ako národní, ale ako európski delegáti“. Cieľom konferencie bolo a zostáva „dokázať, že naše kultúrne sily prispievajú zjednoteniu Európy a na druhej strane zjednotená Európa sama je schopná ochraňovať vzácnu mnohotvárnosť našich kultúr“.

Vzhľadom na vtedajšiu dramatickú situáciu vo východnej Európe zostali tieto krásne ideály počas 40-tych rokov len zdvorilostnými formuláciami a nenaplnenými prázdnymi rečami.

Denis de Rougemont vyzval svojich súčasníkov, aby definovali Európu vzhľadom na jej kultúrne hodnoty, to znamená, aby jej intelektuálne a duchovné danosti hodnotili vyššie, ako je jej geografická realita a vyššie, ako „predkrajinu Ázie“. „Kultúra je ďaleko za svojou žatvou,“ povedal, „kultúra v službách Európy — Európa v službách našej kultúry.“

O 40 rokov neskôr sa stali tieto ideály skutočnosťou a až teraz nás naplnila radosť z prekonania umele vytvorených bariér a rozvíjania skutočného európskeho ducha a neobmedzenej kultúrnej výmeny.

Nová situácia v Európe znamená pre nás celkom osobitnú a dôležitú zodpovednosť. Teraz začíname tam, kde sme už mali začať pred 40-timi rokmi. Napriek tomu, že naša asociácia už aj v minulosti začleňovala i festivaly východoeurópskych krajín, prostredníctvom ktorých sa udržiavali kontakty aj s touto časťou Európy, vzniká teraz nová obrovská úloha spojiť hudobné a artfestivaly v silnú a vplyvnú organizáciu, ktorá musí túto svoju úlohu splniť.

Európske festivaly disponujú enormným umeleckým a finančným potenciálom a tešia sa veľkému a motivovanému publiku. Festivaly majú za úlohu dávať impulzy pre súčasnú kultúrnu politiku. Obohacujú bežnú umeleckú sezónu, podporujú koprodukciu a výmenu. Tvoria kultúrnopolitické predpoklady pre vznik nových umeleckých diel, pre ochranu a interpretáciu umeleckej tvorby takmer 20. storočí, ktorú sprístupňujú čo najširšiemu a mnohostrannému publiku.

Festivaly sú aj slávnosťami, ktoré vyjadrujú radosť i žiaľ, kde stojí vedľa seba staré i nové, v nekonečnej plnosti tvorivej inšpirácie. Svet a výnimočne Európa nemôžu existovať bez festivalov.

Máme to potešenie Vás sprevádzať touto fascinujúcou krajinou. Chceme Vás naliehavo poprosiť a pozývať Vás navštevovať aj naďalej naše festivaly. Napriek všetkým problémom, ťažkostiam, sklamaniam, ktoré nás denne môžu postihnúť, je pre nás povzbudením Vám každý rok opäť znova touto formou ponúkať históriu umeleckej tvorby.

Festivalový výbor BHS

predseda Festivalového výboru a riaditeľ Slovkoncertu
podpredseda Festivalového výboru, rektor Vysokej školy múzických umení a predseda Slovenskej hudobnej spoločnosti
umelecký šéf opery Slovenského národného divadla
riaditeľka Slovenskej filharmónie
hudobný skladateľ
hudobný skladateľ
Rudolf Čavojský
poradca ministra kultúry
Kammersänger Peter Dvorský
sólista opery Slovenského národného divadla a Štátnej opery Viedeň
predseda Festivalového výboru Pražskej jari
Kornel Földvári
I. námestník ministra kultúry Slovenskej republiky
Štefan Holčík
námestník primátora hlavného mesta SR Bratislavy
predseda Českého kultúrneho strediska
Arnošt Parsch
tajomník Medzinárodného hudobného festivalu Brno
Gustáv Sládek
umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra

Manažment BHS

Marie-Luise Šranková
vedúca sekretariátu BHS

Kontakt

Súčasné spojenie na organizátorov festivalu — platí dnes, nie v roku festivalu.

Slovenská filharmónia Manažment BHS Medená 3 816 01 Bratislava Slovenská republika

Tel.: +421 220 475 201/246

www.bhsfestival.sk

Záznam naposledy upravený: