Orchestre v konfrontácii

Ročník 1991 postavil dramaturgiu na orchestroch. Prehľad účinkujúcich v bulletine ich uvádza sedem: Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Viedenskí filharmonici, Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK, Rozhlasový symfonický orchester Stuttgart a Orchester Cirkevno-hudobného spolku v Bratislave.

Recenziu napísal Igor Javorský — zhodou okolností autor sprievodných textov toho istého bulletinu. Začal konštatovaním, že „pri očividnej a citeľnej absencii komornej hudby ponúkli 27. BHS svojim priaznivcom vlastne jediný žánrový artikel v podobe orchestrálnych koncertov“, a pokračoval nemilosrdne:

„Momentálnu situáciu v aréne slovenského orchestrálneho diania považujem za krízovú… Žiaľ, ani Slovenská filharmónia, ani Symfonický orchester Slovenského rozhlasu nemali šancu konkurovať ostatným telesám.“

Na prvé miesto postavil Rozhlasový symfonický orchester Stuttgart s Gianluigim Gelmettim, ktorý hral 6. a 7. októbra: „v mojej osobnej tabuľke skóre «pro» a «contra» zaujali hostia z Nemecka absolútne prvé miesto, berúc do úvahy, samozrejme, aj Viedenských filharmonikov“. Orchester pridal prídavky z Rossiniho a Schuberta.

Viedenskí filharmonici dopadli horšie, než sa čakalo: „v Mozartovom Divertimente F dur som zacítil nepríjemný závan naftalínovej arómy“. Večer podľa recenzenta patril skôr Friedrichovi Guldovi, ktorý v ňom vystúpil ako dirigent, sólista aj skladateľ — jeho Concerto for Myself„zdvihlo publikum zo sedadiel úplne spontánne“.

⚠️ K ekonomike ročníka: „Ceny vstupeniek narástli do impozantných výšav… aj na koncerte permanentne ospevovanej Viedenskej filharmónie som registroval v koncertnej sieni niekoľko voľných miest.“

⭐ Javorský sa v tej istej recenzii ospravedlnil violistovi Ľubomírovi Malému: „do centrálneho bulletinu BHS sa nedopatrením nedostala ani jediná zmienka o jeho umeleckom životopise (za čo sa mu touto cestou ako autor bulletinu ospravedlňujem)“.