Figarova svadba s bábkami

Desať predstavení opery a baletu SND bolo v roku 1991 riadnou súčasťou festivalového programu a bulletin ich tlačí s úplným obsadením. Dve z nich boli premiéry toho istého titulu — Mozartovej Figarovej svadby v bábkovej inscenácii, ktorú pripravil svetoznámy mím Milan Sládek.

Miloslav Blahynka v Hudobnom živote 21/1991 pripomína, čo tomu predchádzalo: „V minulosti sa stalo dobrým a zaužívaným zvykom, že operný súbor SND vždy pripravil v rámci BHS jednu opernú premiéru. V posledných rokoch sa síce od tejto tradície upustilo… dnes tento zvyk obnovili.“

Sládek navrhol pre inscenáciu aj bábky a nechal bábkovodičov po celý čas na scéne: „Divák má možnosť pozorovať každý ich pohyb, každý technický detail vodenia «hlavných protagonistov».“ Bulletin ich nemenuje — recenzia áno: Isidoro Fernandez, Ľubomír Piktor, Katarína Piktorová-Aulitisová, Beata Hileková, Dorota Segeňová, Jana Skořepová, Kamil Kouba a Peter Tabaček; na hudobnej príprave s nimi spolupracovala Milada Synková.

⭐ Recenzentov záver: „Sládkova Figarova svadba dokazuje, že tento trend možno uplatniť aj bez toho, že by sa dielo akýmkoľvek spôsobom upravovalo, krátilo alebo zjednodušovalo… Inscenácia s plnohodnotným významom.“

⚠️ Zvyšok operného bloku hodnotil Pavel Unger v tom istom čísle podstatne chladnejšie — pod titulkom Obligátny prívesok festivalu: „Suma sumárum — žiadne senzácie, žiadna žatva inscenačných počinov či objavných výkonov… Divák však, obávam sa, chcel trocha viac.“ Vyzdvihol jediné predstavenie, Verdiho Silu osudu pod taktovkou Ondreja Lenárda: „vskutku dobrá inscenácia, s nadpriemerným hudobným naštudovaním a takmer optimálnym sólistickým obsadením“.

⭐ Ročník priniesol aj dve rozlúčky a jednu novinku: 8. októbra dirigoval Adolf Vykydal Giselle ako rozlúčkové predstavenie, choreografiu naštudovala kubánska legenda Alicia Alonso, a 2. októbra uviedol balet SND tanečné divadlo Zvláštna radosť žiť na hudbu rockového skladateľa Michala Pavlíčka v choreografii Ondreja Šotha.