Slovenské kvarteto

Sláčikové kvarteto vzniklo v roku 1956 pod názvom Bratislavské kvarteto; názov Slovenské kvarteto prijalo až v roku 1964. Ako štátny súbor bolo pričlenené k Slovenskej filharmónii a pôsobilo do roku 1983.

Teleso pravidelne uvádzalo premiéry diel slovenských skladateľov a nahrávalo pre rozhlas, televíziu i pre domáce a zahraničné vydavateľstvá. V roku 1968 získalo v Štokholme prvú cenu na anonymnej súťaži v interpretácii sláčikových kvartet Bélu Bartóka – za jeho 4. sláčikové kvarteto – a na tamojšom festivale súčasnej hudby potom vystúpilo viackrát aj so slovenským repertoárom (Očenáš, Suchoň a ďalší). Roku 1969 mu udelili Cenu Zväzu slovenských skladateľov, neskôr štátnu cenu.

⚠️ Pod menom Slovenské kvarteto vystúpilo už roku 1946 na Pražskej jari teleso v zložení Vojtech Gabriel, Alojz Nemec, Ladislav Hrdina a Emanuel Mysliveček; v programe Komorný koncert slovenskej hudby uviedlo 1. sláčikové kvarteto Obrázky duše Andreja Očenáša a Melódie a dialógy, op. 14 Šimona Jurovského. Spoločným menovateľom oboch zoskupení je Alojz Nemec.

⚠️ Zloženie sa v čase menilo. Hudobné centrum vedie ako členov Aladára Móžiho (1. husle), Alojza Nemca (2. husle), Milana Teleckého (viola) a Jozefa Podhoranského (violončelo), pričom Františka Tannenbergera označuje za bývalého člena – archív má však Tannenbergera doloženého na koncertoch v rokoch 1965, 1969 aj 1970. Kedy presne sa violončelisti vymenili, sa zatiaľ nepodarilo zistiť.

Zdroj životopisných údajov: Hudobné centrum (hc.sk), čítané 3. 9. 2026.

Vzniklo roku 1948 z iniciatívy jeho primária Aladára Móžiho. Súbor do roku 1964 niesol názov Bratislavské kvarteto, ale v dôsledku jeho prudkého umeleckého rastu, najmä zahraničných úspechov, bolo premenované na reprezentačný súbor „Slovenské kvarteto“. Od roku svojho vzniku prekonalo niekoľko zmien. V roku 1956 sa okrem Móžiho vymenili všetci hráči. Za E. Weidingera nastúpil A. Nemec, za R. Hoffmanna M. Telecký a A. Berkyho J. Sikora. Tohto však roku 1962 vymenil Fr. Tannenberger. Kvarteto sa pričlenilo k bratislavskému rozhlasu, pre ktorý pravidelne nahráva domácu a svetovú tvorbu. V tejto novej zostave dosiahlo už niekoľko pozoruhodných zahraničných úspechov v Nemecku, Švédsku, Dánsku, Taliansku a spolu so Slovenským komorným orchestrom tvorí poprednú súčasť slovenskej komornej hry.