Yuya Mizuno

V roku 2025 vstúpil Yuya Mizuno do dejín ako prvý ázijský hudobník, ktorý získal prvú cenu v kategórii violončelo na 76. medzinárodnej hudobnej súťaži Pražská jar, kde zároveň získal aj štyri špeciálne ceny. Magisterské štúdium absolvoval na Universität Mozarteum Salzburg pod vedením Clemensa Hagena. Študoval aj na Toho Gakuen School of Music v Tokiu (Sumiko Kurata) a Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti (Miklós Perényi). Účinkoval na popredných festivaloch ako sú Budapeštianske jarné slávnosti, Mozartwoche, Pacific Music Festival Sapporo, Medzinárodný hudobný festival Takefu a Chanel Pygmalion Days. Mizuno sa zúčastnil majstrovských kurzov u viacerých významných svetových violončelistov, medzi ktorými sú Frans Helmerson, Ivan Monighetti, Miklós Perényi, David Geringas či Mario Brunello. V roku 2024 zvíťazil na súťaži Enrica Mainardiho. Okrem toho získal prvú cenu a cenu publika na 13th Tokyo Music Competition, ako aj prvú cenu a štyri špeciálne ceny na 89. Hudobnej súťaži Japonska. Ako sólista vystupoval Mizuno s poprednými orchestrami, ako sú Pražský symfonický orchester, Tokijský symfonický orchester, Tokijská filharmónia, Japonská filharmónia, Symfonický orchester Yomiuri Nippon, Osaka Symphony Orchestra a Kyoto Symphony Orchestra. Štipendiá a podporu získal od významných inštitúcií, vrátane Medzinárodnej hudobnej akadémie v Lichtenštajnsku, Drážďanského hudobného festivalu, Rohm Music Foundation či Ezoe Memorial Recruit Foundation. Mizuno je zároveň kľúčovým členom Japonského národného orchestra pod vedením klaviristu Kjóheia Soritu. V roku 2023 vyšiel jeho debutový album s Kodályovou Sonátou pre sólové violončelo a Chopinovou Violončelovou sonátou. Hrá na violončele Pietro Giacomo Rogeri z roku 1710, ktoré mu zapožičala nadácia Suntory Foundation for the Arts, a na sláčiku od F. Tourteho, zapožičanom zo zbierky Sumino Collection.