Laurent Petitgirard

Laurent Petitgirard svoju kariéru skladateľa symfonickej hudby (viac než 20 diel) a filmovej hudby (160 partitúr) spája s aktivitami hosťujúceho dirigenta po celom svete. Predstavil sa s orchestrami ako Paris Opera Orchestra, Orchestre Philharmonique de Monte-Carlo, Orchestre National de France, Orchestre National de Lyon, de Bordeaux, de Strasbourg, de Lille, Bamberger Philharmoniker, Berliner Symphoniker, Tonhalle-Orchester v Zürichu, La Fenice, BBC, Utah Symphony Orchestra, Seoul Philharmonic, Korean Symphony & CBS Orchestras, Orchestre de la Suisse Romande, National Orchestra of Spain, Moskovský štátny orchester, Čínsky národný symfonický orchester… V roku 1989 založil Orchestre Symphonique Français, ktorý dirigoval do roku 1996, paralelne (v rokoch 1986 až 1997) riadil a dirigoval Festival a Akadémiu vo Flaine.

V decembri 2004 bol zvolený hudobným riaditeľom Orchestre Colonne v Paríži, pričom jeho angažmán je momentálne predĺžené do roku 2020. Petitgard realizoval viac než tridsať nahrávok, menujme aspoň Honnegerovu Johanku z Arku a niekoľko nahrávok vo svetovej premiére, ako napr. Ravelovho Gašpara noci v inštrumentácii Maria Constanta.

Svoju operu Joseph Merrick The Elephant Man (Joseph Merrick Sloní muž) na textovú predlohu Erica Nonna nahral spolu s Orchestre Philharmonique de Monte-Carlo s Nathaliou Stutzmannovou v titulnej role pre CD Naxos. Svetová premiéra sa konala vo francúzštine v roku 2002 v Štátnej opera Praha pod jeho vlastným vedením a v režijnom naštudovaní Daniela Mesguicha.

V tom istom roku dielo uviedla vo vlastnom naštudovaní Opera v Nice. DVD s live záznamom vydala firma Marco Polo. V roku 2006 bolo dielo prezentované v Minneapolis Opera v režijnom naštudovaní Douga Varoneho.

Medzi nasledujúce diela patrí Le Fou d'Elsa (Blázon z Elsa), cyklus šiestich piesní na texty Louisa Aragona pre kontraalt a orchester. Z ostatných diel spomeňme kompozície Le Plus Ardent à Vivre (septeto s harfou, premiérované so sólistkou Marielle Nordmannovou), Poému pre veľký sláčikový orchester, Dialóg pre violu a orchester a Dvanásť strážcov chrámu, skladbu premiérovanú s Orchestre Philharmonique de Strasbourg v rámci festivalu Présences v roku 2006 v Paríži.

Druhá Petitgardova opera Guru na libreto Xaviera Maurela, ktorá sa sústredí na problematiku psychickej manipulácie, bola v roku 2010 nahratá v Budapešti s basbarytónistom Hubertom Claessensom a herečkou Soniou Petrovnou v hlavných úlohách a vyšla vo vydavateľstve Naxos. Opera pod taktovkou skladateľa bola v roku 2017 premiérovaná v režijnom naštudovaní Daniela Mesguicha v rámci Szczecin Castle Opera v Poľsku. Lyrická suita Guru a Mária bola predvedená v Nemecku (Neubrandenburg, 2015) a vo Francúzsku (Théâtre des Champs Elysées, 2016).

Pre firmu Naxos nahral Petitgirard svoje symfonické básne a CD zahŕňajúce jeho tri koncerty Dialóg pre violu a orchester (Gérard Caussé), violončelový concert (Gary Hoffman) a Le Légendaire pre husle, zbor a orchester (Augustin Dumay). Jednou z jeho posledných kompozícií je skladba Malý princ, ktorú Sonia Petrovna inscenovala pre Avignonskú operu.

V rokoch 2012 – 2016 nahral v Budapešti pre Naxos skladbu Etats d'âme (Duša štátov) pre altový saxofón a orchester, dedikovanú Michelovi Superovi, ktorá bola premiérovaná v Douai; symfonickú báseň Solitaire (Osamelý), premiérovanú v Paríži a Trio pre altový saxofón (alebo klarinet), violončelo a klavír Bribes (Úryvky), premiérované na festivale Tons Voisins in Albi.

Práve dokončil koncert pre flautu, harfu a sláčikový orchester Dilemme, ktorú budú premiérovať Emmanuel Pahud a Marie-Pierre Langlamet.

V roku 2013 dirigoval Moskovský štátny symfonický orchester koncert pozostávajúci z jeho vlastných diel, vrátane Le Fou d'Elsa (Bláznivá Elza), na ktorom sa predstavila aj francúzska kontraaltistka Delphine Galou.

Tento koncert bol sfilmovaný a odvysielaný stanicou TV classical Channel Mezzo. V oblasti filmu a divadla spolupracoval s takými osobnosťami ako Otto Preminger, Jacques Demy, Francis Girod, Peter Kassovitz, Pierre Schœndœrffer, Claude Danna, Jean-Claude Brialy, Jean Larriaga, Patrick Timsit, Laurent Heyneman, Michel Boisrond, Denis Amar, Pierre Granier Deferre, Bernard Queysannes, Alain Tasma, Pierre Joassin, Charles Nemes, Jacques Fansten, Florian Gallenberger, Edouard Niermans a ď.

V rokoch 2013 – 2015 viedol prednáškový kurz o hudbe k filmu na Conservatoire National Supérieur de Musique de Paris.

Petitgirard získal roku 1987 Cenu mladých skladateľov SACD, 1990 Cenu SACEM (French Authors, Composers and Publishers Society), 2000 skladateľskú Grand Prix Lycéen za jeho violončelový koncert a Prix Musique 2001 SACD za jeho operu Joseph Merrick Sloní muž.

Bol niekoľ kokrát predsedom výkonného výboru SACEM. V roku 2017 bol zvolený stálym tajomníkom Beaux-Arts Academy na Francúzskom inštitúte. Je aj držiteľom ocenení Officier de La Légion d'Honneur, Officier dans l'Ordre National du Mérite a Commandeur des Arts et Lettres. Petitgirard nahral dve skladby dnešného koncertu: Dafnis a Chloé (celý balet) spolu s Bordeaux National Orchestra pre Naxos a La Péri s Ľubľanským rozhlasovým orchestrom pre Adda.