Dalibor Karvay
Žiadne koncerty.
Účinkovanie na Bratislavských hudobných slávnostiach:
Úplný festivalový záznam v registri osobností BHS →
- 61. BHS 2026 – Husľový recitál – Dalibor Karvay (7. 10. 2026, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie)
- 58. BHS 2023 – Záverečný koncert 58. Bratislavských hudobných slávností (8. 10. 2023, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie)
- 51. BHS 2015 – BHS 2015, Slovenský komorný orchester (4. 10. 2015, Malá sála Slovenskej filharmónie)
- 47. BHS 2011 – Dalibor Karvay, Stefan Stroissnig (3. 12. 2011, Moyzesova sieň)
- 46. BHS 2010 – Slávnostné otvorenie 46. ročníka BHS (19. 11. 2010, Historická budova SND)
- 41. BHS 2005 – New Talent 2005 – Cena Nadácie SPP, semifinále, 1. časť (30. 9. 2005, Malá sála Slovenskej filharmónie)
- 32. BHS 1996 – United Philharmonic Orchestra Vienna (7. 10. 1996, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie)
- 30. BHS 1994 – Husľový recitál – Dalibor Karvay (2. 10. 1994, Mirbachov palác)
Dalibor Karvay
Výnimočná virtuozita, maximálna precíznosť a hudobná zrelosť sú vlastnosti, vďaka ktorým sa Dalibor Karvay zaradil k najvýraznejším a medzinárodne najúspešnejším slovenským umelcom svojej generácie. Vedený permanentnou túžbou po absolútnej zvukovej čistote a emocionálnej hĺbke neustále zdokonaľuje svoj hudobný prejav a posúva hranice vlastného interpretačného umenia.
Už v mladom veku získal niekoľko významných ocenení, medzi ktoré patrí víťazstvo na Stretnutí mladých hudobníkov v Córdobe (1996), víťazstvo v súťaži Eurovision Grand Prix – Young Musician of the Year (2002) či prvé miesto na Medzinárodnej súťaži Davida Oistracha v Moskve (2008). Opakovane prijal pozvanie na Seiji Ozawa International Academy vo Švajčiarsku. V roku 2009 mu Slovenská republika udelila Cenu ministra kultúry za výnimočné umelecké výkony a úspešnú reprezentáciu slovenského interpretačného umenia v zahraničí. O dva roky neskôr získal Cenu Nadácie Tatra banky za umenie – Mladý tvorca v kategórii Hudba (2011) a v roku 2016 mu bola udelená Cena Ľudovíta Rajtera. O jeho mimoriadnych hudobných úspechoch svedčí aj účinkovanie na koncerte pre Princa Charlesa z Walesu na zámku Windsor, kde ako osemnásťročný vystúpil spolu s legendárnym violončelistom Mstislavom Rostropovičom. Jeho zanietené hľadanie ideálneho zvuku a dokonalých huslí bolo neskôr zachytené aj v dokumentárnom filme Stradivari: Search for Perfection (2004).
Ako sólista účinkoval s mnohými významnými orchestrami ako Wiener Symphoniker, ORF Radio-Symphonieorchester Wien, Wiener KammerOrchester, Camerata Salzburg, Deutsche Symphonie-Orchester Berlin, Nationaltheater-Orchester Mannheim, Stuttgarter Philharmoniker, English Chamber Orchestra, Kyoto Symphony Orchestra, Orchestra Ensemble Kanazawa, Solistes Européens Luxembourg, Česká filharmónia, Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina či Slovenský komorný orchester. Spolupracoval s renomovanými dirigentmi ako Petr Popelka, Ion Marin, Marek Janowski, Marie Jacquot, Leif Segerstam, Giedrė Šlekytė, Hiroyuki Iwaki, Jaap van Zweden, Kaspar Zehnder, Alexander Rahbari, Lucie Leguay, Tetsuro Ban, Paweł Przytocki, Tomáš Netopil, Tomáš Brauner, Ondrej Lenárd, Rastislav Štúr a ďalší. Dalibor Karvay je zároveň vyhľadávaným komorným hráčom. Spolupracoval so špičkovými hudobníkmi ako Radek Baborák, Julian Rachlin, Julia Hagen, Wenzel Fuchs, Boris Kuschnir, Magda Amara, Stefan Stroissnig, Roman Patkoló, Daniel Buranovský, Vag Papian, Gottlieb Wallisch, Pavel Haas Quartet či s členmi orchestrov Wiener Symphoniker a Viedenskej filharmónie.
V rokoch 2020 – 2025 pôsobil ako prvý koncertný majster orchestra Wiener Symphoniker, s ktorým viackrát vystúpil aj ako sólista – naposledy v decembri 2025 vo Viedni pod taktovkou šéfdirigenta Petra Popelku či v marci 2025 v Beijing Performing Arts Centre v Číne. Ako sólista sa v aktuálnej sezóne 2026/2027 predstaví na koncertoch v Rakúsku, Poľsku, Českej republike, Nemecku a na Slovensku. V sezóne 2026/2027 bude zároveň rezidentným umelcom Filharmónie Arthura Rubinsteina v Lodži.
Dalibor Karvay začal hrať na husliach v útlom veku pod vedením svojho otca. Neskôr pokračoval v štúdiu na Konzervatóriu v Žiline v triede Bohumila Urbana a na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni pod vedením legendárneho profesora hry na husliach, Borisa Kuschnira. Ešte počas štúdia realizoval niekoľko nahrávok pre Slovenský rozhlas. Jeho debutový sólový album Souvenirs vyšiel v roku 2017 pod hlavičkou Hudobného centra. Popri aktívnej koncertnej činnosti zároveň pedagogicky pôsobí na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. V rokoch 2014 – 2025 pôsobil na Musik und Kunst Privatuniversität der Stadt Wien. Dalibor Karvay hrá na husliach Antonio Stradivari, Cremona 1694, „ex Benecke“, ktoré mu zapožičala Rakúska národná banka.
Odkazy