Božidara Turzonovová

„Herectvo nuáns, fatálnosť verzus zemitosť, dramatickosť verzus komika, svetskosť verzus duchovno. Taká je Božidara Turzonovová.“

Božidara Turzonovová začala študovať na VŠMU v roku 1959 v ročníku jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla Janka Borodáča a po absolutóriu v roku 1963 ju prijal za členku Činohry SND vtedajší umelecký šéf súboru Ladislav Chudík. Umelkyňu označujú za predstaviteľku „línie analytického herectva“ a herečku „vážnych tónov“. Chcela byť kastelánkou, študovať dejiny umenia, roky však otvára brány poznania prostredníctvom múdrosti obsiahnutej v slove.

Dôležitou postavou v bohatej filmografii Božidary Turzonovovej je slávna operná sólistka Ema Destinová, božská Ema, na javisku zasa, okrem iných postáv z kategórie dív, jej slávna Sarah Bernhardtová (*Posledné leto Sarah Bernhardtovej*). V nej skĺbila krásu s fatálnosťou, tragiku s nadhľadom, bolesť prekrývala silou a životnú vôľu jej dodávala oddanosť divadlu, čo bolo znamením pokory.

Už v prvých sezónach v SND získala Božidara Turzonovová zaujímavé príležitosti, ktoré vedela premeniť svojím talentom a hereckým prístupom na vyslovené šance: Jana (*Líšky, dobrú noc*), Zlatka (*Kto sa bojí Virginie Woolfovej?*), Aglaia (*Idiot*), Dača (*Vyrozumenie*), Aňa (*Višňový saď*), Fanka (*Kým kohút nezaspieva*). V nasledujúcich dekádach pribúdali do jej repertoáru postavy výsostne dramatické, plné vypätých polôh a tragickej trýzne ako Nina (*Maškaráda*), Táňa (*Rozlúčka v júni*), Xiména (*Cid*), Katerina (*Búrka*), Kitty Duvalová (*Čas tvojho žitia*), Princezná Kogatin (*Miliónový Marco*), Milica (*Sonatína pre páva*), Máša (*Živá mŕtvola*), Sofia (*Platonov*), Helena (*Nedeľa pre bolesť ako stvorená*), Vrchná sestra (*Správa o chirurgii*), Oľga (*Tri sestry*). Vrcholom tejto línie bola postava Matka-Smrť (*Krvavá svadba*), kde Turzonovová dokázala plne realizovať autorov a režisérov koncept spojenia sakrálna a profánna.

Božidara Turzonovová dokáže fatálne a záhadné ženy s rovnakou ľahkosťou ako tie komické, ironické, hravé, provokujúce. Svoj komediálny talent, charakterovú drobnokresbu či neľahkú tragikomickú polohu rozkrýva ako Jozefína (*Napoleon I.*), Pani predsedníčka (*Jožko Puúčik a jeho kariéra*) alebo Jelisaveta Subotičová (*Šopalovičovo kočovné divadlo*), Slivková (*Čaj u pána senátora*), Dojka (*Romeo a Júlia*).

Zaujímavá je jej rustikálna Mara (*Ženský zákon*), ale aj postavy, v ktorých sa spája svetskosť a duchovno, ako Muškátová (*Liliom*), Mary Destiová (*Keď tancovala…*), Edna (*Krehká rovnováha*) či zvláštna grotesknosť ako napríklad Anna Meinhold-Aignerová (*Krajina šíra*), Šarlota Ivanovna (*Višňový sad*).

V aktuálnej divadelnej sezóne účinkuje Božidara Turzonovová na scéne Činohry SND v takmer desiatke úspešných inscenácií a hosťuje v ďalších slovenských divadlách a často aj v Čechách, kde nakrúca filmy i televízne seriály. Nemožno zabudnúť na lásku umelkyne k hudbe, ku klavíru a tiež k úlohám, v ktorých môže uplatniť svoju muzikalitu, lebo ako zvykne poznamenať herectvo je „vášeň, ktorej som načisto podľahla“.