Ako sme začínali: dve kamery, jeden mikrofón a prvý stream v roku 2008

Slovenská filharmónia dnes patrí k orchestrom, ktorých koncerty si pozrieš online kedykoľvek a zadarmo. Ale keď sa to celé začínalo, bolo to riadne dobrodružstvo.

Nápad prišiel z Fínska v roku 2007. Osvietený generálny riaditeľ SF prof. Marian Lapšanský videl vo fínskom meste Lahti projekt ClassicLive – internetové prenosy koncertov symfonických orchestrov. Bola to doba, keď o online záznamoch a „on demand“ (záznamy na vyžiadanie, dnes bežná vec streamovacích spoločností ako Netflix a. i.) sprístupnení záznamov koncertov v internete ešte málokto vážne uvažoval – no on to pochopil hneď: práve takto sa raz koncerty budú zdieľať so svetom. Bol to výnimočne dobrý odhad do budúcnosti – a vďaka odvahe jeho rozhodnutia sme sa zaradili medzi vôbec prvé orchestre, čo systematicky riešili záznamy, prenosy a sprístupnenie svojich koncertov v internete. Ponúkame záznamy koncertov od roku 2008 po dnes. Nadchol sa a oslovil zvukového inžiniera Stana Beňačku a skladateľa Marka Piačeka. Tí hneď vedeli, koho treba prizvať: kolegu z bratislavskej experimentálnej elektronickej hudobnej scény (ktorej obaja Stano aj Marek boli vtedy aktívnou súčasťou ako experimentálne elektronické duo Mio-Mio) – Petra Gondu (aka gnd) z Multiplace. Práve táto scéna vtedy ako jedna z mála vedela, ako nahrávať a streamovať koncerty pre web – organizovala média-artové a internetové podujatia a festivaly experimentálnej hudby ako NEXT (od roku 2000). A práve to bolo na celej veci výnimočné: skrížili sa tu dva svety, ktoré by sa za iných okolností inak míňali – oficiálna kultúra (Slovenská filharmónia s podporou Ministerstva kultúry SR) a alternatívna, experimentálna bratislavská scéna. O poctivý zvuk sa vtedy staral „starý, skúsený vlk-rozhlasák“Vašek Frkal, zvukár Slovenského rozhlasu, ktorý koncerty SF nahrával ešte pred tým, ako ich Marek Piaček navštevoval ako študent konzervatória. Pri kamerách a strihu sa zaúčal aj Vaškov syn Vašo Frkal ml., vtedy ešte študent technickej univerzity. Spoločnými silami – práve s pomocou bratislavskej alternatívnej scény – sme navrhli technológiu, zohnali server na najlepšej konektivite v meste a s hotovým projektom sme predstúpili pred vedenie Slovenskej filharmónie. Zapáčilo sa – dostali sme vytúžený rozpočet od MKSR a začali stavať. Čiže vďaka patrí – okrem Ministerstva kultúry SR (a jeho vtedajšieho vedúceho, ministra Marka Maďariča a treba zdôrazniť, že to, že túto službu používate dnes zadarmo, bola jeho podmienka podpory projektu) – a hlavne vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi SF Marianovi Lapšanskému, ďalej nášmu otcovi zakladateľovi – Stanovi Beňačkovi, Petrovi Gondovi a Markovi Piačekovi.

Prvý záznam: 22. február 2008. Pod taktovkou Alexandra Rahbariho hral orchester Pucciniho Preludio sinfonico, Mendelssohnovu „Taliansku“ a Čajkovského Talianske capriccio. Stránku vtedy programoval Peter Gonda (aka gnd). Používal kodeky Ogg Theoru na video aj audio. Nahrávali sme pomocou streamu cez zariadenie Teracue, ktorej stream zachytával Linuxový server. Vtedy to bol len záznam v SD kvalite a vo formáte 4:3. Krásne začiatky, čo sa videa týka.

Srdcom celej nahrávky bol jeden vzácny mikrofón – Soundfield. Jeho výber bola Stanova zásluha: vďaka konexiám s americkým audiofilským priekopníkom one-point záznamu Davidom Cheskym, ktorý už od 80tych rokov experimentoval s one-point recordingom (snímaním zvuku z jediného bodu), padla voľba práve naň. Soundfield je totiž mikrofón, ktorý – keď mu v sále nájdeme fyzicky to správne miesto – ponúka výnimočne verný, realite neskutočne podobný zvuk. A tak ho kolegovia po „horolezeckých výkonoch“ po povale budovy Reduty zavesili presne tam, kam patril (a takmer týždeň ho ešte počas skúšok orchetra dolaďovali). K tomu dve robotické kamery – veľa sa s nimi vymýšľať nedalo, ale robili sme, čo bolo v našich silách. Stále len SD kvalita a 4:3 rozlíšenie.

Pozrite si, kde to celé začalo. V playliste Naše začiatky sme pre vás dali dokopy najstaršie záznamy z archívu. Malý stroj času – presne tie prenosy, na ktorých sme sa učili.

Postupne sme prešli na formát 16:9, čo je vipné, lebo jednoho sólistu nasnímate lepšie v rozlíšení 4:3. Museli sme sa učiť zarámovať obraz na širokouhlejší rozmer. A tak ďalej, neskor sme presli aj na FullHD, ale o tom bude iný článok.

Kto sme dnes a kde sme dnes. Z pôvodnej partie StreamBoyz (pomáhal nám režijne ešte aj zbormajster SFZ Jozef Chabroň) – vypočuj si reláciu k 10. výročiu nášho tímu (LINK) – sa postupne stal dnešný StreamTeam Slovenskej filharmónie. Tím sa rozrástol a pribudli nové tváre – Renáta Beličová (réžia, od 2016), Andrej Osvald (od roku 2019, vtedy študent FTF VŠMU) a Olesia Stepura (od 2024, mladá skladateľka a zvukárka - vtedy tiež študentka FTF VŠMU). K 30. júnu 2026 odišiel Stano Beňačka do zaslúženého dôchodku a vedenie tímu po ňom prevzal práve mladý, čerstvý absolvent magisterského štúdia FTF VŠMU Andrej Osvald. Dnes za každým záznamom stojí zohratý tím zvukárov, kameramanov, režisérov a technikov postprodukcie.

Celý príbeh – od povaly Reduty až po dnešok, tak ako ho spísal Stano Beňačka – nájdeš v Histórii StreamTeamu.

Príjemné počúvanie a sledovanie!