Členka Royal Academy of Music v Londýne bola študentkou Johanna Petersa na Guildhall School of Music. Jej medzinárodná kariéra trvá už viac ako tri desaťročia, pričom jej repertoár je značne široký. V rámci svojej generácie je jednou z najvýraznejších tvári v interpretácii barokovej hudby. Jej vášeň a náklonnosť pre túto hudobnú epochu viedla k spoluprácam s viacerými významnými špecializovanými súbormi a k opakovanej práci s Williamom Christiem a zoskupením Les Arts Florissants. Ako oddaná interpretka piesňovej tvorby vystúpila koncertne v sálach ako Wigmore Hall, Carnegie Hall, Concertgebouw, na Schubertiádach v Schwarzenbergu a Hohenems, ale i na festivale v Salzburgu. V posledných rokoch sa popri spievaniu paralelne venuje aj réžii.
Medzi jej mnohé stvárnené postavy patrí Rodelinda (Onafhankelijk Toneel), Kleopatra (Göttingen Händel Festival), Mélisande (Opéra Comique), Belinda (Bavorská štátna opera) i Zuzanka (Grange Park Opera). V roku 2024 spievala Venušu na Festa Musicale v Hannoveri v opere Venuša a Adonis anglického barokového skladateľa Johna Blowa.
V blízkej budúcnosti ju čakajú dve inscenácie s Les Arts Florissants, dvojtitul Dido a Aeneas a Acteon (Charpentier) na turné v Ázii a Scarlattiho Il Giardino di Rose v spolupráci s Jardin des Voix Academy. Režírovať bude reprízu Our Mather a Chasing Rainbows (J. Andrews) v koprodukcii La Cité Bleue Genève a tiež novú verziu Pergolesiho La serva padrona. Na Styriarte festivale 2025 bude účinkovať v opere Antonia Draghiho Gli'incantesimi Disciolti.
Diskografia Sophie Daneman zahŕňa Händlovu Rodelindu pre Virgin Classics (Nicholas Kraemer), tiež Acis a Galatea aj Les Detes d' hebe od Rameaua, ktoré získali cenu za najlepšie rané opery od Gramophone. Ostatnou nahrávkou je Sounds of Eggenberg pre prehliadku Schloss Eggenberg 2025. V roku 2018 sa predstavila na festivale BHS, kde so súborom Musica aeterna uviedla v premiére dielo Egona Kráka Umlčané múzy.
Študovala hru na harfe na Konzervatóriu v Žiline (T. Kováč) a na Akadémii múzických umení v Prahe (K. Patras, R. Kodadová). Už od čias vysokoškolského štúdia zastávala pozíciu sólo-harfistky Symfonického orchestra Československého (neskôr Slovenského) rozhlasu v Bratislave (1990 – 1995) a zároveň bola aj sólo-harfistkou v medzinárodnom orchestri United Philharmonic Vienna (1994 – 1998). Od roku 1995 až do dnes je sólo-harfistkou v orchestri Slovenská filharmónia. V roku 2023 absolvovala doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave (J. Boušková), kde v súčasnosti vyučuje hru na harfe a komornú hru.
Za svoju umeleckú činnosť bola Katarína Turnerová nominovaná na ocenenie Slovenka roka 2019 a Osobnosť Bratislavy 2021. V roku 2021 jej Slovenský Hudobný fond udelil významné ocenenie – Cenu Frica Kafendu za CD a DVD album Canto Amoroso – Katarína Turnerová hrá Milana Nováka.
Popri bohatej koncertnej i nahrávacej činnosti v orchestroch účinkuje ako sólová a komorná hráčka v rôznych zoskupeniach doma i v zahraničí. Slovenské interpretačné umenie reprezentovala na prestížnych pódiách v krajinách Európy i Ázie. Spolupracovala s poprednými sólistami z oblasti klasickej sféry – P. Domingo, J. Camarena, Ľ. Vargicová, J. Kurucová, A. Dumay, R. Wallfisch, alebo R. Stoltzman. Rovnako participovala aj na podujatiach svetových sólistov z oblasti mimo klasického žánru (R. Charles, L. Minnelli, Sh. Bassey, V. Mae, a ď.).
V oblasti komornej hudby vystupuje s manželom flautistom M. Turnerom, s huslistami D. Karvayom a E. Danelom, s violončelistom E. Prochácom, so švajčiarskym flautistom a dirigentom K. Zehnderom, Moyzesovým kvartetom, Mucha Quartet, Bratislavským chlapčenským zborom, Speváckym zborom Lúčnica a i. Často participuje aj na nahrávkach filmovej hudby pre domáce a svetové kinematografické spoločnosti. K úspešným projektom ostatných rokov patria aj jej sólové profilové CD albumy Royal Harp (harfové koncerty 18. storočia), Nocturne (skladby pre flautu a harfu), Canto Amoroso, Rendezvous (komorná hudba s harfou) a ďalšie.
Narodil sa v predalpskom regióne kantónu Bern vo Švajčiarsku. Od roku 2018 je šéfdirigentom Filharmónie Hradec Králové, v rokoch 2012 – 2022 viedol Symfonický orchester Biel Solothurn. V období rokov 2005 – 2008 bol šéfdirigentom PKF – Prague Philharmonia, pričom s orchestrom absolvoval turné po Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Poľsku, Belgicku, Taliansku i Švajčiarsku. Po štúdiu klasických jazykov študoval hru na flaute a dirigovanie v Berne, Paríži, Siene a na European Mozart Academy. V rokoch 1999 – 2020 bol umeleckým riaditeľom festivalu Murten Classics Summer Festival a od roku 2004 do 2012 hudobným riaditeľom múzea Zentrum Paul Klee v Berne. Vo svojom rodnom meste Riggisbergu vedie od roku 2015 medzižánrový festival Klangantrish. Pravidelne chodieva na komorné turné s Magdalenou Koženou, Simonom Rattlom a ďalšími priateľmi. Kaspar Zehnder spolupracuje s poprednými orchestrami v celej Európe ako English Chamber Orchestra, Tonhalle Orchester Zürich, Sinfonie Orchester Basel, Berner Symphonie-Orchester, Göttinger Sinfonie-Orchester, Philharmonie Jena, Orchestre de la Suisse Romande, Prague Symphony, NOSPR Katowice, Orchestre National d'Île-de-France, Orchestre National de Marseille, Orchestre National de Cannes, ONPL, Bucharest Radio a ďalšími. Jeho repertoár zahŕňa nespočetné symfonické a vokálne diela od veľkých oratórií J. S. Bacha až po súčasnú komornú tvorbu. Dirigoval takmer všetky dôležité diela klasického a romantického svetového symfonického repertoáru. Medzinárodné uznanie si získala jeho nahrávka orchestrálnych diel švajčiarskeho neskororomantického skladateľa Josepha Laubera pre Schwei-zer Fonogramm, ktorú realizoval so Symfonickým orchestrom Biel Solothurn. V oblasti opery sa v poslednom období úspešne predstavil s produkciami Eugena Onegina (Paríž 2022), Rusalky (Metz 2023, Paríž 2025, Fribourg 2025) a tiež svetovými premiérami opier Fabiana Müllera: Eiger a Heidi (Biel-Solothurn 2021/23).
O SLOVENSKEJ FILHARMÓNII by sme mohli hovoriť z mnohých strán. Načrtnúť jej dejiny, hovoriť o umelcoch, ktorí mali podstatný vplyv na jej umelecké formovanie, povšimnúť si úspešné zahraničné zájazdy, hodnotiť jej zásluhy o našu kultúru a tešiť sa z jej doterajších vyznamenaní. Jej kultúrny zástoj je všeobecne známy a zvlášť intenzívne si ho uvedomuje každý, kto chodí na jej koncerty, kto cíti, ako pod jej umeleckým vplyvom duševne rástol. Azda pri tejto príležitosti pokúsme sa vystihnúť jej momentálnu umeleckú úroveň a to, čo od nej očakávame na festivale. Pod vedením domácich i zahraničných dirigentov získala kvality, podľa ktorých sa obvykle meria úroveň. Pracuje rýchlo a pohotovo pri štúdiu nových diel, členovia si rozšírili hudobnú predstavivosť i na hudbu XX. storočia. Zvlášť dominantné výsledky sa daria pri štúdiu a reprízach špičkových diel domácej tvorby. Skvalitňovanie orchestra, tento zložitý proces, postupuje, i keď zďaleka nie je dokončený. Orchestru sa stali blízke takmer všetky štýly, zvlášť však hudba vrcholne romantická a umenie nášho veku.