vokálny súbor sa špecializuje na interpretáciu stredovekého gregoriánskeho chorálu a hudby, ktorá s ním súvisí (od stredoveku po súčasnosť). Venuje sa interpretácii klasického repertoára chorálu z prvého tisícročia podľa princípov gregoriánskej semiológie aj chorálu neskorších období a tiež stredovekej polyfónii. Uvádza tiež spevy zo stredovekých rukopisov zo Slovenska a z Uhorska, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko. Schola vznikla vo františkánskom Kostole Zvestovania Pána v Bratislave v roku 2013. Umelecky ju vedie Sylvia Urdová, ktorá študovala gregoriánsky chorál na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (Cornelia Pouderoijena).
Schola účinkovala na viacerých koncertoch a festivaloch na Slovensku, v Maďarsku, Taliansku i Belgicku. V roku 2020 vydala svoje profilové CD s názvom VERBUM BONUM vo vydavateľstve Hevhetia.
Adventný koncert
Prerod hudobného myslenia po harmonickej, melodickej i rytmickej stránke bude nepochybne badateľný počas koncertného večera, v ktorom budú stáť oproti sebe stredoveké a súčasné vokálne kompozície. Dve diela Jevgenija Iršaia sú textovo inšpirované práve stredovekým poetom Angelusom Silesiusom. V ďalšej kompozícii Iršai využíva texty írskeho dramatika a poeta Williama Butlera Yeatsa. Staroveké ikony bude reflektovať text ukrajinského spisovateľa Borisa Chersonskyna
Európska hudba ako ju poznáme dnes má v najhlbších vrstvách svojej DNA zakódované liturgické spevy kresťanstva a jej história je organicky prepojená s históriou cirkevnej hudby a spievanej liturgie. Ťažko do pár viet vtesnať takmer tisícročný vývoj bohoslužobného jednohlasu, ktorého korene siahajú rovnako do židovskej tradície spievaného čítania Biblie i do sólového prednášania žalmov s odpoveďami zhromaždeného ľudu. Jednohlasný liturgický spev dnes označujeme ako gregoriánsky chorál podľa pápeža Gregora Veľkého (pontifikát 590 – 604), ktorý mal najväčšiu zásluhu na postupnom zjednotení viacerých obradov (rítov) kresťanskej cirkvi, ktoré vznikli pod vplyvom turbulentného diania v Rímskej ríši (napokon vedúceho k jej rozdeleniu). Pod zjednotením však rozumieme presadenie rímskeho rítu nad ostatnými obradmi v západnej cirkvi – ambroziánskym, mozarabským, keltským a galikánskym. Gregor Veľký zjavne pochopil dôležitosť jednoty liturgickej hudby pri zavádzaní jednotného obradu. Nariadil, aby rímske semináre školili budúcich zborových spevákov, ktorí mali pôsobiť v kostoloch mimo toho pápežského, v ktorom zbor už sto rokov existoval. Tieto nové zbory mali odbremeniť kňazov a diakonov rímskych kostolov od prílišnej pozornosti, ktorú dovtedy venovali školeniu vlastných hlasov. Zároveň týmto spôsobom zabezpečil transfer jednotných spevov aj do vzdialených oblastí Západorímskej ríše.
Veľký význam pri šírení rímskeho rítu zohralo presadenie pápežského vplyvu v Británii, odkiaľ ho (paradoxne) neskôr priniesli misionári naspäť na kontinent a napokon v druhej polovici 8. storočia prijali panovníci Franskej ríše. Na jej území vznikli v 8. – 9. storočí spevy, ktoré sa označujú za klasický, takpovediac „zlatý“ repertoár gregoriánskeho chorálu. Vychádzajú zo spojenia a prispôsobenia prvkov tzv. starorímskeho a galikánskeho (franského) chorálu. Najstaršie notované záznamy chorálu sú zapísané neumami v rukopisoch z 9. – 10. storočia, dovtedy sa spevy šírili z generácie na generáciu ústnou tradíciou – výchovou spevákov v tzv. scholach. V prostredí kláštorov a kláštorných škôl sa od gregoriánskeho chorálu odvinul komponovaný viachlas, ktorý sa stal základom pre vývoj európskej hudobnej kultúry, vrátane notového písma.
Na dnešnom koncerte budú popri klasických gregoriánskych choráloch znieť aj spevy z neskorších období do 15. storočia, ktorých texty sú prepojené s tematikou adventu – času duchovnej prípravy na narodenie Ježiša Krista. Dramaturgická koncepcia koncertu divákom priblíži umelecké bohatstvo stredovekého chorálu, invenčnú rôznorodosť kompozičných prístupov stredovekých skladateľov a predstaví jeho presahy a vplyv na súčasnú tvorbu.
Udalosť Zvestovania zachytenú v Biblii reflektuje úvodná skladba večera: antifóna na invitatórium liturgie hodín Ave Maria – Venite exsultemus Domino, interpretovaná podľa hudobného zápisu v métsko-gotickej notácii v pergamenovom rukopisnom Notovanom breviári z Prešova z roku 1375 (Breviarium notatum Dambnense). Dosiaľ je jediným celkovo zachovaným notovaným stredovekým breviárom, ktorý sme našli na území Slovenska. Trópované polyfónne Kyrie – Cunctipotens Genitor Deus (v štýle punctus contra punctum) vychádza po hudobnej stránke z anonymného zápisu z Milánskeho traktátu (*Ad organum faciendum*) približne z roku 1100 a je kompozične postavené na melódii gregoriánskeho chorálu. Pôvodne jednohlasná chorálová sekvencia zo sviatku Zvestovania Pána Verbum bonum et suave je datovaná pravdepodobne do 11. storočia. Zdôrazňuje sa v nej slovo „Ave“ (Zdravas ́), teda slovo, ktorým anjel pozdravil Pannu Máriu, aby jej oznámil, že sa stane Matkou Božieho Syna.
Responzórium O quam preciosa už nemožno označiť za gregoriánsky chorál, pretože ide o autorskú kompozíciu sv. Hildegardy z Bingenu. Mystička 12. storočia je vo všeobecnosti viac známa skôr ako prírodovedkyňa a liečiteľka, no okrem (na tú dobu progresívnych a podrobných) vedeckých prác zanechala aj pozoruhodné množstvo hudobných kompozícií. Vyrastajú z gregoriánskeho chorálu, no odlišujú sa štýlom aj spôsobom kompozície. Pri zápise je neumami zaznamenaná pomocou linajok aj výška tónov, nielen rytmus a výraz ako tomu bolo dovtedy.
Od konca 12. storočia sa medzi inak anonymnými chorálmi začínajú objavovať prvé skladateľské mená, hoci ich spoznávame len sprostredkovane vďaka anonymným traktátom. Raný komponovaný viachlas (organum, klauzula, konduktus) reprezentujú predovšetkým skladatelia Leoninus a Perotinus z tzv. notredamskej školy. Polytextové konduktové moteto Ex semine Abrahae je príkladom komponovaného viachlasu z prelomu storočí. Je vystavané nad linkou gregoriánskeho chorálu, resp. v tomto prípade klauzuly (skráteného organa) od Perotina. Okrem pôvodného textu, ktorý je meditáciou na tému Panny Márie, ťažiskovú v období adventu, sa v dvoch vrchných hlasoch môžu spievať aj svetské ľúbostné texty vo francúzštine. Text Hyer mein trespensis erroie (Včera ráno som sa zadumaný túlal) je miniatúrna pastorela, aké pestovali trubadúri a truvéri. Se j'ai amé (Keby so ľúbil) je ľúbostná pieseň formulovaná tak neurčito, že môže vyjadrovať oddanosť k pozemskej dáme alebo k Panne Márii. Francúzske kontrafaktá pridali v tomto prípade motetu novú spoločenskú funkciu zábavy a vytvorili tesný vzťah medzi motetom a vtedajšou svetskou piesňou. V tomto kontexte sa dá lepšie pochopiť jednak náhle objavenie sa svetského viachlasu 13. storočia a jednak možno sledovať vývin a prerod moteta na samostatnú hudobnú formu.
Do klasického repertoáru spred roka 1000 sa so Scholou minor vrátime omšovým spevom Universi qui te exspectant (graduál po 1. čítaní z 1. adventnej nedele). Je notovaný neumami v santgallenskom kódexe Cantatorium z rokov približne 922 – 926, ktorý je najstarším úplne zachovaným hudobným rukopisom na svete s neumovou notáciou.
Melódiu hymnu Veni Emmanuel pravdepodobne skomponoval neznámy autor v 15. storočí vo Francúzsku. Predpokladá sa, že text vznikol skôr, ešte v 12. storočí. Jeho pôvod môžeme hľadať v predvianočných, takzvaných „Ó antifónach“, ktorých spievanie je doložené pred rokom 1000. Tieto antifóny sú nazvané podľa toho, že začínajú zvolaním „Ó“, ktoré je oslovením Mesiáša: v preklade napr. Ó, Emmanuel; Ó, koreň Jesseho; Ó, kľúč Dávidov. Úprava na dnešnom koncerte vychádza zo spracovania, ktorého autorom je Christoph Dalitz.
Voľná úprava kompozície Alleluia – Ave lumen sidereum má pôvod v jej jednohlasnom rukopisnom zápise v Mariánskom graduáli českej proveniencie zo 14. – 15. storočia. Záver koncertu bude patriť premiéram štyroch diel skladateľa Jevgenija Iršaia, ktorých základom sú texty stredovekého básnika Angela Silesia (1564 – 1616), írskeho dramatika a básnika Williama Butlera Yeatsa (1865 – 1939) a súčasného ukrajinského básnika žijúceho v Taliansku Borisa Chersonského (1950). Skladby čerpajú inšpiráciu v gregoriánskom choráli vo forme jednoduchých melódií, menších intervalov, postupného stupňovania napätia prostredníctvom vnútorného ťahu, ale tiež vo využívaní nie veľkých dynamických kontrastov.
Jevgenijovi Iršaiovi nie sú duchovné a náboženské témy cudzie, samotný kompozičný proces je preňho procesom duchovným. Texty Angela Silesia Ich bin ich weiß nicht wer a Gott ist ja nichts als gut nie sú výsostne adventné, ale zamýšľajú sa nad ľudskou dočasnosťou a Božou dobrotou. Yeatsov text Come away je spracovaný kontrastne. Inú atmosféru prináša predovšetkým rytmicky s prítomnými náznakmi polyfónie. Adventný je text Borisa Chersonského Na starých ikonách. Skladateľ využíva ponášku na ľudový nápev, sólové spevácke party sú písané pre Evu Šuškovú a Tomáša Šelca – sólistov dnešného večera.
