Stravinskij / Ravel / Schönberg
O humore v hudbe sa vedú siahodlhé dišputy. Esom v rukách zástancov tohto prístupu k umeniu sú mnohé skladby Igora Stravinského. Cyklus štyroch „nonsensov“ zaradených do cyklu Pribaoutki dodáva spomínaným debatám hojnú dávku energie. Stéphane Mallarmé – jeden z „prekliatych“ básnikov síce humorom nehýril, v symbolike jeho veršov a esejí však hrejivé uhlíky humoru predsa len tlejú; Maurice Ravel sa takisto rád a vtipne pohrával s enigmatickou symbolikou. Antagonistický postoj k humoru zaujíma Arnold Schönberg v cykle o Semiramidiných záhradách; tento vzácny cyklus už stojí na rozhraní novej etapy hudobného vývoja v Európe.
Použitá literatúra – Julian Barnes, The Lemon Table (Stolík s citrónmi), Picador 2005 (preklad -im-) – Florian Illies, 1913: Der Sommer des Jahrhunderts, S. Fischer Verlag, 2015 (preklad Michal Hvorecký) – Básne Stefana Georgeho sú z antológie Stredoeurópska moderna, Slovart 2015 (preklad Peter Zajac a Ján Štrasser)