Preskočiť na obsah

Poulenc / Holst

SF / SFZ (ženská časť) / Marshall / Rezník

O koncerte

Poulenc / Holst

Koncert g mol pre organ, sláčikový orchester a tympany (FP 93) Francisa Poulenca (1899 – 1963), príslušníka známej francúzskej skupiny Parížska šestka (Les Six), pochádza z rokov 1934 – 1938. Skladba osciluje medzi hrozivou gotickou vznešenosťou, parížskym pouličným šarmom a intímnou náboženskou kontempláciou. Planéty, op. 32, najslávnejšie dielo britského skladateľa Gustava Holsta (1874 – 1934), je sedemčasťová orchestrálna suita, ktorú autor skomponoval v rokoch 1914 – 1916. Každá časť reprezentuje jednu z planét vtedajšej slnečnej sústavy (okrem Zeme) a nesie podtitul vyjadrujúci jej astrologický a psychologický charakter. Hrozivá hudba prvej časti Mars inšpirovala k tvorbe mnohých autorov filmovej hudby (napríklad Star Wars Johna Williamsa). Britsko-maltský dirigent Wayne Marshall je pravidelným hosťom nášho prvého orchestra.

Účinkujúci

Wayne Marshall dirigent, organ
Peter Rezník zbormajster

Wayne Marshall

Wayne Marshall je britský dirigent, organista a klavirista, držiteľ vyznamenania OBE (Officer of the Order of the British Empire), pre svoje hudobné majstrovstvo, všestrannosť a osobitý umelecký prejav medzinárodne uznávaný, a to na dirigentskom stupienku i za klávesovými nástrojmi. V rokoch 2014 až 2020 pôsobil ako šéfdirigent orchestra WDR Funkhausorchester v Kolíne nad Rýnom a v rokoch 2007 - 2013 zastával funkciu hlavného hosťujúceho dirigenta Orchestra Sinfonica di Milano Giuseppe Verdi. Wayne Marshall, uznávaný interpret hudby Georgea Gershwina a Leonarda Bernsteina, ako aj ďalších amerických skladateľov 20. storočia, si vybudoval významnú umeleckú kariéru zahŕňajúcu operu, orchestrálnu hudbu, jazz a organovú literatúru. Medzi jeho dirigentské angažmány patrí Bernsteinova opera Candide v Deutsche Staatsoper Berlin a Opéra de Lyon, Omša s Orchestre de Paris a White House Cantata s Netherlands Radio Philharmonic Orchestra. Dirigoval tiež operu Johna Harbisona The Great Gatsby v Semperoper Dresden, dielo Jakea Heggieho Dead Man Walking v Montréal Opera a mnohé inscenácie Gershwinovej opery Porgy a Bess, okrem iného v Opéra-Comique v Paríži, Washington National Opera, Dallas Opera a vo Viedenskej štátnej opere. Jeho orchestrálna kariéra ho priviedla k mnohým popredným svetovým orchestrom a do najvýznamnejších koncertných sál. Medzi vrcholy jeho umeleckej dráhy patrí kriticky oceňovaný debut s Berlínskymi filharmonikmi, ako aj spolupráca s Mníchovskou filharmóniou, Tonhalle-Orchester Zürich, Mníchovským rozhlasovým orchestrom, Frankfurtským rozhlasovým symfonickým orchestrom, Baltimorským symfonickým orchestrom, Seattle Symphony, Chicagským symfonickým orchestrom, Vancouver Symphony Orchestra, Nashville Symphony a Deutsches Symphonie-Orchester Berlin. Pravidelne spolupracoval s orchestrom Tonkünstler-Orchester vo Viedni a účinkoval aj s Českou filharmóniou, Rotterdamskou filharmóniou, Filharmóniou v Osle, Štrasburskou filharmóniou, Viedenským rozhlasovým symfonickým orchestrom, Orchestre de Paris a NDR Bigband.

Viackrát spolupracoval so zborom BBC Singers a na festivale BBC Proms vystúpil ako sólista, dirigent aj televízny komentátor.

V roku 2025 absolvoval Wayne Marshall rozsiahle koncertné turné po Nemecku a Spojenom kráľovstve s Nemeckým národným mládežníckym orchestrom, ktoré sa stretlo s veľmi pozitívnym ohlasom kritiky. V apríli dirigoval kompletnú inscenáciu opery Peter Grimes v Opéra de Lyon a v júni vystúpil s Českým rozhlasovým orchestrom na Jarnom festivale. Počas leta dirigoval orchester MDR v Lipsku, po čom nasledovali angažmány s Flámskym mládežníckym orchestrom a Bruselskou filharmóniou. V roku 2026 vystúpil Wayne so Symfonickým orchestrom Bazilej a Mníchovskou filharmóniou, vo februári zároveň pôsobil ako člen poroty súťaže La Maestra v Paríži. Počas leta dirigoval koncerty na festivale Schleswig-Holstein a v Ríme uviedol dielo Carmina Burana v spolupráci s Teatro dell'Opera di Roma. Rok 2026 uzavrie dirigovaním novoročného koncertu v Zürichu s orchestrom Tonhalle-Orchester. Medzi jeho plánované angažmány v roku 2027 patria vystúpenia s Českým rozhlasovým orchestrom, Mníchovskou filharmóniou, Viedenským rozhlasovým symfonickým orchestrom ORF, Deutsches Symphonie-Orchester Berlin a Tonhalle-Orchester Zürich. S orchestrom WDR Funkhausorchester sa tiež opäť vydá na turné po Španielsku. Počas júna a júla 2027 absolvuje Wayne rozsiahle turné po Japonsku, v rámci ktorého spojí dirigovanie orchestrálnych koncertov s organovými recitálmi. V septembri 2027 ho čaká rozsiahle turné po Číne s Viedenským rozhlasovým symfonickým orchestrom ORF. V októbri bude nasledovať Bernsteinova opera Candide vTeatro Lirico di Cagliari. Sezónu 2027 uzavrie v Kráľovskej dánskej opere, kde bude dirigovať záverečné koncerty roka.

Významná umelecká kariéra Wayna Marshalla bola ocenená viacerými vyznamenaniami. V roku 2004 získal čestný doktorát na Bournemouth University a v roku 2010 sa stal čestným členom Royal College of Music. V roku 2016 mu vláda Barbadosu udelila ocenenie Golden Jubilee Award. V roku 2021 bol Wayne Marshall v uznaní svojho prínosu hudbe vymenovaný za dôstojníka Rádu britského impéria (OBE). V marci 2024 mu Coventry University udelila čestný doktorát. Wayne Marshall je tiež hrdým ambasádorom organizácie London Music Fund, charitatívnej organizácie, ktorá deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sprístupňuje kvalitné hudobné vzdelávanie.

Peter Rezník

Peter Rezník po absolvovaní Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici, dirigovanie (K. Koreňová), skladba (J. Pondelíková) a klavír (A. Solárik), vyštudoval dirigovanie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod pedagogickým vedením Blanky Juhaňákovej. V rámci štúdia v roku 2021 absolvoval študijný pobyt na Iceland University of Arts v Reykjavíku. Zúčastnil sa na rôznych súťažiach ako napríklad Národná skladateľská súťaž konzervatórií 2016 - 1. miesto, Medzinárodná dirigentská súťaž Stretnutie nad zborovou partitúrou 2018 - 1. miesto, 2021 - 1. miesto, skladateľská súťaž Stonavská Barborka 2020 - 1. miesto. Spolupracoval s hudobnými telesami ako Slovenský filharmonický zbor, Spevácky zbor slovenských učiteľov, Zbor a orchester mladých umelcov, Zbor a orchester Konzervatória J. L. Bellu, či Spevácky zbor Technik STU, s ktorým v roku 2024 pripravil dielo Petite messe solennelle G. Rossiniho na svoj magisterský koncert. Od roku 2023 je dirigentom DSZ Margarétka, s ktorým v roku 2024 získal zlaté pásmo na celoslovenskej súťaži detských zborov Mládež spieva, kde získal aj ocenenie poroty za dirigentský výkon. Zúčastnil sa dirigentských kurzov u Štefana Sedlického, Miroslawy Knapik, Piotra Janczaka, Andrei Brown a Rolfa Becka. V roku 2025 bol ako asistent účastníkom stáže u českého dirigenta Jiřího Habarta, pri ktorom získal skúsenosti s inštitúciami ako Národné divadlo Praha, Symfonický orchester Českého rozhlasu, Symfonický orchester hlavného mesta Prahy FOK, Národné divadlo Brno, Filharmónia Hradec Králové, Komorná filharmónia Pardubice, Janáčkova filharmónia Ostrava, Národné divadlo moravskosliezske Ostrava. Pôsobil aj ako asistent zbormajstra Michaela Dvořáka v Moravskom divadle Olomouc pri naštudovaní Beethovenovej Deviatej symfónie s filharmóniou v poľskom meste Opole. Ďalej pôsobil ako asistent Jana Rozehnala pri naštudovaní kantáty F. Schmidt – Kniha so siedmimi pečaťami so Slovenským filharmonickým zborom v rámci festivalu Bratislavské hudobné slávnosti 2025 a koncertu v Merseburgu 2026. Ako zbormajster SFZ pracoval na projekte Príbeh hudby so Slovenskou filharmóniou s dirigentom Gabrielom Rovňákom. V roku 2026 sa podieľal ako dirigent a zbormajster orchestra a zboru na spoločnom projekte bratislavských ZUŠ. Uviedli slávnostný koncert Na vlnách umenia v Slovenskej filharmónií. V júni 2026 absolvoval stáž v Štátnej opere v Prahe ako asistent zbormajsterky Zuzany Kadlčíkovej pri naštudovaní muzikálu Sweeney Todd.

Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. V rokoch 2020 – 2025 bol šéfdirigentom Daniel Raiskin. Od sezóny 2025/2026 pôsobia ako stáli hosťujúci dirigenti Daniel Raiskin a Ondrej Olos. Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, O. Danon, M. Rossi, N. Järvi, K. Kobayashi, J. Svetlanov, M. Jansons, Ch. von Dohnányi, D. Kitajenko, O. Suitner, J. Conlon, V. Gergiev, A. Rahbari, F. Luisi, Sir Y. Menuhin, P. Schreier, V. Fedosejev, R. Weikert, M. Caridis, P. Steinberg, P. Keuschnig, T. Hanus, J. Hrůša, J. Valčuha, T. Netopil, I. Marin, P. Baleff, G. Pehlivanian, J. Märkl, I. Volkov, W. Marshall, E. G. Jensen, A. Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov – interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian. Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch, či na prestížnych pódiách ako Liederhalle Stuttgart a Kolínska filharmónia a koncertovala v Záhrebe, Maribore, vo Viedni i na Festivale Krumlov s Maximom Vengerovom. V uplynulej sezóne orchester vystúpil v rámci abonentného cyklu vo Festspielhause v Salzburgu a absolvoval zahraničné turné v Španielsku a Japonsku. Okrem zahraničných pódií pravidelne koncertuje na domácich renomovaných festivaloch ako Bratislavské hudobné slávnosti, Košická hudobná jar či festival Allegretto Žilina. V sezóne 2026/2027 orchester pokračuje v nahrávaní symfónií F. Schmidta so stálym hosťujúcim dirigentom D. Raiskinom. Slovenská filharmónia v tejto sezóne prijala pozvanie na koncerty v rámci festivalov v Jihlave, Kroměříži a taktiež na spoluprácu s Pražským filharmonickým zborom na vianočné koncerty v Prahe a spoločne so Slovenským filharmonickým zborom sa tiež predstaví na festivale Neuberger Kulturtage v Rakúsku. Sezónu uzavrie sériou koncertov v Portugalsku, kde sa predstaví v rámci Festival Internacional de Música da Póvoa de Varzim a Cistermúsica – Festival de Música de Alcobaça.

Slovenský filharmonický zbor (ženská časť)

Slovenský filharmonický zbor je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ, dirigent L. Slovák. V roku 1957 bol SFZ začlenený do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Baxa, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková a J. Chabroň). Od sezóny 2026/2027 pôsobí ako zbormajsterka Slovenského filharmonického zboru P. Torkošová. Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti ako C. Abbado, S. Baudo, B. de Billy, S. Byčkov, J.-C. Casadesus, J. Conlon, D. Dixon, Ch. von Dohnányi, V. Fedosejev, J. Ferencsik, D. Gatti, P. Halffter, R. Chailly, D. Kitajenko, Z. Košler, O. Lenárd, A. Lombard, F. Luisi, L. Maazel, K. Masur, Z. Mehta, F. Welser-Möst, A. Pedrotti, L. Pešek, K. Petrenko, D. Raiskin, Ľ. Rajter, H. Rilling, K. Richter, E. Pekka-Salonen, P. Schreier, P. Steinberg, H. Swarowsky, V. Talich, E. Villaume a R. Weikert. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Salzburg, Londýn, Baden-Baden). SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom na opernej produkcii Piková dáma na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene a na koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022). V apríli 2025 sa SFZ s úspechom predstavil na Veľkonočnom festivale v Salzburgu v novej opernej produkcii Chovanščina M. P. Musorgského (Finnish Radio Symphony Orchestra, dirigent Esa-Pekka Salonen) a v marci 2026 v opakovanej opernej produkcii Le Grand Macabre G. Ligetiho vo Viedenskej štátnej opere (Orchester der Wiener Staatsoper, dirigent Pablo Heras-Casado). V budúcej sezóne 2026/2027 čakajú SFZ popri účinkovaní na domácej pôde hosťovania v Nemecku, Rakúsku a Českej republike. V úvode sezóny vystúpil SFZ v Merseburgu, kde zaznelo oratórium Kniha so siedmimi pečaťami bratislavského rodáka Franza Schmidta pod taktovkou Jörga-Petra Weigla. Na sklonku roka 2026 bude SFZ hosťovať vo Viedenskej štátnej opere, v novej opernej produkcii Faustovo prekliatie H. Berlioza pod vedením Bertranda de Billyho. V závere koncertnej sezóny 2026/2027 vystúpi opätovne na festivaloch v Košiciach a Ostrave v Beethovenovej 9. symfónii. Následne sa SFZ predstaví na abonentných koncertoch Symfonického orchestra hl. m. Prahy FOK, kde zaznie svetová premiéra oratória Sv. Vojtěch Ľ. Čekovskej a Te Deum A. Dvořáka pod vedením Tomáša Netopila. Repríza nového diela Ľ. Čekovskej sa uskutoční aj na festivale Smetanova Litomyšl a na BHS 2027. Spoločne so Slovenskou filharmóniou uvedie SFZ Verdiho Rekviem na festivale Neuberger Kulturtage pod taktovkou Stefana Vladara.

Program

1. časť
Francis Poulenc (1899–1963)
Koncert g mol pre organ, tympany a sláčikový orchester, FP 93
  • Andante
  • Allegro giocoso
  • Subito andante moderato
  • Tempo allegro. Molto agitato
  • Très calme. Lent
  • Tempo de l’allegro initial
  • Tempo d’introduction. Largo
Prestávka

2. časť
Gustav Holst (1874–1934)
Planéty, op. 32
  • Mars, nositeľ vojny (1914)
  • Venuša, nositeľka mieru (1914)
  • Merkúr, okrídlený posol (1916)
  • Jupiter, nositeľ radosti (1914)
  • Saturn, nositeľ staroby (1915)
  • Urán, čarodejník (1915)
  • Neptún, mystik (1915)

Texty k programu

[ Andrej Šuba píše: ]

Francúzsky skladateľ Francis Poulenc, ktorého kritik Claude Rostand opísal ako „napoly mnícha, napoly darebáka“, patrí medzi fascinujúce postavy hudby 20. storočia. Jeho eklektické dielo, podmanivá kombinácia elegancie, ľahkosti, vtipu i hĺbky, je príkladom toho, že aj pomerne konvenčnými vyjadrovacími prostriedkami bolo v epoche moderny možné písať skladby, ktoré nepôsobili a vlastne dodnes nepôsobia anachronicky. Poulenc vyrastal v Paríži v dobe, keď sa mesto na Seine stalo metropolou nového umenia, ktoré v hudbe reprezentovali rafinované harmonické dobrodružstvá diel Debussyho i orgiastické rytmy a hedonistická zvukovosť Stravinského Svätenia jari. Hoci neabsolvoval formálne hudobné vzdelávanie, hrať na klavíri sa učil od detstva pod vedením matky, neskôr sa jeho pedagógom stal vynikajúci španielsky klavirista Ricardo Viñes známy interpretáciami diel Debussyho a Ravela. Už ako mladík sa Poulenc stal členom Parížskej šestky, ktorej duchovnými otcami boli excentrický hudobník Erik Satie a básnik a výtvarník Jean Cocteau (názov skupine dal v roku 1920 kritik Henri Collet). Táto skupina umelcov odmietla estetiku neskorého romantizmu a obrátila svoju pozornosť k antike, neoklasicizmu a mestskej hudbe, zameriavajúc sa na ľahkosť a bezprostrednosť okamihu. Od roku 1921 Poulenc študoval kompozíciu súkromne u Charlesa Koechlina, no v jeho dielach z 20. rokov sa odráža aj vplyv Chabriera, Ravela a Stravinského. Tvorba skladateľa zahŕňa komornú a klavírnu hudbu, piesne, duchovné diela (Gloria, Stabat mater), operu Dialógy karmelitánok a monodrámu Ľudský hlas. V jeho kompozičnom odkaze sa nachádza aj niekoľko koncertov –*Concert champêtre* (1927 – 1928) pre čembalistku Wandu Landowskú, Aubade pre klavír a 18 nástrojov (1929), populárny Koncert d mol pre dva klavíry (1932), neskorý Klavírny koncert cis mol (1949) a Koncert g mol pre organ, sláčikový orchester a tympany, FP 93.

„Kto chce spoznať vážnu stránku mojej osobnosti, mal by okrem mojich duchovných diel vziať do úvahy aj tento koncert,“ povedal Francis Poulenc. Koncert pre organ skladateľ venoval Winnarette Singerovej, dcére amerického vynálezcu šijacieho stroja Isaaca Merritta Singera, ktorá ho o tento koncert požiadala v roku 1934. Princezná Edmond de Polignac – pod týmto menom, ktoré získala po manželovi, bola známa v kruhoch parížskej bohémy – patrila k významným mecénom umenia a vo svojom parížskom sídle na rohu Avenue Henri-Martin a Rue Cortambert pravidelne organizovala hudobné salóny. Na nich v rokoch 1888 – 1939 zaznievali diela, ktoré si objednala u najväčších skladateľov svojej doby – Gabriela Faurého, Erika Satieho, Igora Stravinského, Manuela de Fallu, Kurta Weilla a ďalších, vrátane Francisa Poulenca. Princezná Polignac bola talentovanou klaviristkou a organistkou, žiačkou Eugèna Gigouta a Nadie Boulangerovej, vplyvnej skladateľky a hudobnej pedagogičky. Objednávku na dielo s „nepríliš náročným organovým partom“ mal pôvodne dostať Jean Françaix, ktorý bol zaneprázdnený a navrhol, aby bol oslovený Poulenc. Poulenc v komponovaní spočiatku rýchlo napredoval, no na jar roku 1936 si uvedomil, že nemá dostatok skúseností s komponovaním pre organ, čo jeho prácu spomalilo. Dirigentovi Igorovi Markevitchovi v tom čase povedal, že dielo ho stálo „veľa sĺz“. Tento komentár sa však do istej miery mohol vzťahovať aj na tragické udalosti, ktoré ho zasiahli v súkromnom živote: pod vplyvom straty viacerých priateľov sa skladateľ v tomto období vrátil ku katolicizmu. Okrem populárneho organového koncertu a Litánií k Čiernej Panne, FP 82, kde organ sprevádza ženský zbor, Poulenc skomponoval už len krátku organovú skladbu La Duchesse à l'orgue a Magnificat pre ženské hlasy, organ a orchester, ktoré vznikli pre film Jacquesa de Baroncelliho La Duchesse de Langeais a zostali nevydané (FP 116). Koncert po prvýkrát zaznel 16. decembra 1938 v parížskom sídle princeznej de Polignac v sále s kapacitou približne sto poslucháčov a s organom Cavaillé-Coll so 17 registrami, 2 manuálmi a pedálom, ktorý si vo svojej rezidencii v roku 1892 nechala postaviť a v roku 1933 prestavať. Sólistom bol Maurice Duruflé, od roku 1930 titulárny organista kostola Saint-Étienne-du-Mont, orchester dirigovala Nadia Boulangerová. Verejnú premiéru uviedol Duruflé v Salle Gaveau o pol roka neskôr, 21. júna 1939. Orchestre Symphonique de Paris hral pod taktovkou Rogera Désormièra. Dielo, ktoré jeho autor označil za „vážne a strohé“, fantazijným spôsobom pripomínajúcim koláž, v sebe spája chrámovú vážnosť (úvodné akordy Andante evokujú Bachovu Fantáziu g mol BWV 542), francúzsky šarm až jarmočnú rozpustilosť (Allegro giocoso) s drámou a meditatívne ladenými pasážami. Za srdce diela možno považovať zasnené Andante moderato – počas jednej z prvých skúšok skladateľ údajne požiadal hráčov, aby si predstavili, že hrajú Meditáciu z Massenetovej opery Thaïs. Nálada druhej časti sa čiastočne vracia v Tempo allegro, dramaticky vygradovaný záver sa rozplýva do bachovskej kantilény (Très calme). Po ďalšom tempovom a výrazovom kontraste sa v závere koncertu vracia dramatická hudba úvodu, po ktorej nasleduje violové sólo na pozadí éterických akordov organu a pizzicát sláčikových nástrojov. „Jeho hlboká krása ma neopúšťa,“ povedala princezná Polignac o diele, ktoré patrí k najobľúbenejším organovým koncertom 20. storočia.

Britský skladateľ Gustav Holst sa narodil v roku 1874 v Cheltenhame do rodiny zaneprázdneného hudobníka a citovo chladnej matky; svoje detstvo neskôr opísal ako nešťastné. K tomuto pocitu nepochybne prispievalo aj podlomené zdravie – problémy so zrakom, pľúcami a zápal nervov v ruke. Jeho únikom z reality sa stala hudba (a mysticizmus). Hral na klavíri, husliach a trombóne a kompozíciu vyštudoval na Royal College of Music u Charlesa Stanforda, kde sa spriatelil s Ralphom Vaughanom Williamsom, s ktorým ho spájal aj záujem o výskum anglickej ľudovej hudby. Po skončení štúdií v roku 1898 pracoval Holst najprv ako trombonista v divadelných orchestroch, tejto práce sa však rýchlo vzdal a stal sa učiteľom na James Allen's Girls' School a hudobným riaditeľom na St Paul's Girls' School v Londýne. Podľa svedectiev bol vynikajúcim pedagógom, ktorý bral talent svojich zverenkýň vážne. Jeho študentky účinkovali v mnohých jeho skladbách a niekedy im zveril aj prípravu notových materiálov. Hoci bol Holst ako pedagóg rešpektovaný, ako skladateľ sa pred štyridsiatkou dočkal len malého uznania. Komponoval najmä cez víkendy a školské prázdniny v zvukotesnej miestnosti, ktorú si zriadil v škole. V druhej dekáde 20. storočia si skladateľ získal istú pozornosť komornou operou Savitri, skomponovanou pod vplyvom štúdia indického náboženstva, a Hymnom na Ježiša, no skutočný úspech mu priniesla až orchestrálna suita Planéty, op. 32, vznikajúca v rokoch 1914 – 1917. Kompozícia, ktorá je v istom zmysle pokračovaním idey „hudby sfér“ siahajúcej až do staroveku, sa viaže k Holstovmu pobytu na Malorke v roku 1913 v čase, keď sa pod dojmom rozhovorov s Cliffordom Baxom (bratom skladateľa Arnolda Baxa) začal zaoberať astrológiou, ktorú s miernym zahanbením nazýval svojou „privátnou neresťou“. Pseudovedecká disciplína, v ktorej má každá z planét špecifické atribúty ovplyvňujúce ľudské životy, ho neprestala fascinovať; na súkromných večierkoch dokonca priateľom zostavoval a vykladal horoskopy. Astrológia bola podľa Holsta dôkazom, že „všetko na tomto svete… je jeden veľký zázrak“. Zázrakom v každom prípade bolo, keď sa po dokončení imaginatívnej partitúry pre veľký orchester s bohatým bicím inštrumentáriom, dvomi harfami, čelestou, organom, dvomi súpravami tympanov a zriedkavejšími nástrojmi ako basová flauta, basový hoboj a tenorová tuba, za dielo zasadil zámožný propagátor novej hudby a skladateľov priateľ Balfour Gardiner. Ten v roku 1918 usporiadal semiprivátnu premiéru Planét v londýnskej Queen's Hall pod taktovkou Adriana Boulta. O dva roky neskôr bolo dielo otvárajúce novú kapitolu britskej hudby uvedené verejne a v rokoch 1922 – 1923 vznikla prvá nahrávka, London Symphony Orchestra na nej dirigoval skladateľ. Hoci v čase vzniku Planét využívali veľké orchestrálne obsadenia viacerí skladatelia, napríklad Schönberg v Gurre-Lieder, Stravinskij vo Svätení jari, Skriabin v Poéme extázy, Bartók v Hrade kniežaťa Modrofúza, Ravel v Dafnisovi a Chloe a Strauss v Alpskej symfónii, Holstovu rozsiahlu sedemčasťovú suitu možno v mnohých ohľadoch považovať za novátorské dielo. Holstov zmysel pre orchestrálne farby a harmóniu vychádzal z hudby Wagnera a Debussyho, no miestami bol ešte odvážnejší. „Aj tí poslucháči, ktorí partitúru študovali celé mesiace, boli zaskočení hlukom Marsu,“ spomínala neskôr Imogen Holstová, skladateľka a umelcova dcéra. A Ralph Vaughan Williams v roku 1938, štyri roky po Holstovej smrti, poznamenal: „Popri zvláštnych akordoch v Neptúnovi znejú naši modernisti ako mlieko s vodou. A predsa tieto akordy nikdy nepôsobia nesprávne ani nepatrične.“ Okrem Zeme a v tom čase ešte neobjaveného Pluta obsahuje suita hudobné vyobrazenie všetkých ostatných planét – presnejšie ich pôsobenia na človeka a jeho charakter, ako o tom čítal v populárnych knihách astrológa Alana Lea, ktorého, mimochodom, v roku 1917 odsúdili za „nezákonné predstieranie a vydávanie sa za veštca“. Poradie nebeských telies si zvolil skladateľ. Pre Holsta bolo dôležité odlíšiť hudobnú symboliku Planét od epického hudobného rozprávania, aké poznáme zo symfonických básní Richarda Straussa. „Tieto skladby sú inšpirované astrologickým významom planét; nejde o programovú hudbu,“ napísal. „Nemajú ani nijakú súvislosť s rovnomennými božstvami antickej mytológie. Ak je k hudbe potrebný nejaký sprievodca, postačí podtitul každej skladby, najmä ak sa chápe v širšom zmysle. Jupiter napríklad prináša radosť v bežnom zmysle, ale aj slávnostnejší druh veselia spojený s náboženskými či národnými sviatkami. Saturn neprináša len telesný úpadok, ale aj víziu naplnenia. Merkúr je symbolom mysle.“ Prvá časť Mars, využívajúca neobvyklý 5/4 takt, bola skomponovaná v roku 1914 a podľa skladateľa má vyjadrovať nezmyselnosť vojny, s ktorou sa planéta pomenovaná podľa rímskeho boha vojny spája. Venuša vznikala v čase prvých správ o bojoch na západnom fronte. Je to lyrická a melancholická časť, ktorej opojný zvuk definujú lesné rohy, drevené dychové nástroje a sláčikové nástroje. Inštrumentácia briskne znejúceho Merkúra zaujme trblietavými tónmi harfy a čelesty. Toto scherzo zároveň odráža Holstovu záľubu v bitonalite. Nasledujúca časť, Jupiter, je ovplyvnená melodikou anglických ľudových piesní a do diela vnáša vitalitu. V jej strednom diele zaznie melódia, ktorú Holst v roku 1921 upravil na báseň Cecila Springa Ricea a ktorá je dnes známa ako hymnus I Vow to Thee, My Country. Podľa Imogen Holstovej na premiére počas Jupitera „upratovačky pracujúce na chodbách odložili kefy a začali tancovať“. Holstova „vesmírna odysea“ pokračuje vznešeným Saturnom s pomalým smútočným pochodom (Holstovou obľúbenou časťou, ktorej pochmúrna nálada a záverečný pokoj predznamenávajú neskoršiu skladbu Egdon Heath), výstredným Uránom, ktorého groteskný pochod sa vymkne spod kontroly podobne ako v Dukasovom Čarodejníkovom učňovi a vo vrchole sa náhle rozplynie do takmer nepočuteľného akordu sláčikov a mystickým, chladným a vzdialeným Neptúnom, v závere ktorého za scénou znie ženský zbor. Holst žiadal, aby bol zbor umiestnený vo vedľajšej miestnosti, ktorej dvere sa v poslednom takte majú pomaly a potichu zatvoriť a aby sa dva striedajúce sa akordy opakovali, kým sa zvuk nestratí v diaľke.

Keď sa niektorí dirigenti rozhodli uvádzať iba prvé štyri časti Planét, aby Jupiter tvoril „šťastný koniec“, Holst nahnevane protestoval: „V skutočnom svete nie je koniec vôbec šťastný!“ Holst vďaka Planétam dosiahol slávu, ktorú takmer okamžite oľutoval. „Nadšení obdivovatelia boli metlou jeho života,“ spomínala neskôr jeho dcéra. „Svojich 'nepriateľov' dokázal ľahko ignorovať, no zbožňovanie niektorých jeho učeníkov mohlo byť bolestne trápne.“ Tlak, aby nadviazal na úspech Planét, Holsta priviedol k tomu, že inšpiráciu hľadal čoraz viac vo vlastnom vnútri. Diela ako Óda na smrť, Zborová symfónia, Zborová fantázia či atmosférický Hammersmith pre vojenskú dychovú hudbu boli prijaté chladne. Napoly vlažná, napoly nepriateľská reakcia na skladbu Egdon Heath však neotriasla jeho presvedčením, že táto kompozícia, a nie Planéty, je jeho orchestrálnym majstrovským dielom. Po Holstovej smrti v roku 1934 jeho reputácia upadla a pravidelne zaznievali len Planéty, ktoré ho v plnej tvorivej sile ukázali ako jedného z najimaginatívnejších a najoriginálnejších skladateľov britskej hudby.

ŠUBA, Andrej: Text ku koncertom 19. a 20. 11. 2026, in: Slovenská filharmónia, Sezóna 2026/2027, Symfonicko-vokálny cyklus, Bratislava, Slovenská filharmónia 2026

Ohlasy v médiách

CYPRICH, Peter. Marshall se vrátil do Reduty bez Gershwina: Nezklamal, nabídl energii i výborná sóla. In: Opera Plus [online]. 21. 11. 2026 [cit. 2026-11-22]. ISSN 1805-0433. [po česky] operaplus.cz/marshall-se-vratil-do-reduty-bez…

TASR. Britský umelec W. Marshall sa predstaví ako dirigent aj organista. In: TERAZ.sk [online]. 16. 11. 2026 [cit. 2026-11-16]. teraz.sk/spravy/britsky-umelec-w-marshall-sa-…

Wayne Marshall se vrací do Bratislavy. Představí se jako dirigent i varhaník. In: KlasikaPlus.cz [online]. 13. 11. 2026 [cit. 2026-11-16]. ISSN 2571-4171. [po česky] klasikaplus.cz/wayne-marshall-se-vraci-do-bra…

Wayne Marshall v Redute. Za organom aj pred orchestrom. In: ProMusica [online]. 15. 11. 2026 [cit. 2026-11-16]. promusica.io/sk/svet-hudby/wayne-marshall-v-r…

Citácie sú podľa normy STN ISO 690 (metodika D. Katuščáka) – tlačidlom Kopírovať citáciu si ich prenesiete do schránky.

Záznam naposledy upravený:
Klepnite na Zdieľať, potom Pridať na plochu.

Otočte zariadenie

Aplikácia je optimalizovaná
pre zvislý displej