Skúsený autor expresívnych symfónií Alexander Moyzes sa začal v polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia intenzívnejšie zaoberať aj komorným žánrom. Ten mu umožňoval prehlbovať schopnosti narábať viac s detailom a formou. Musica Istropolitana pre husle, sláčikový orchester a čembalo, je majstrovskou reminiscenciou na barokovú éru. Lotyšský skladateľ Pēteris Vasks je jednou z vedúcich osobností svetovej hudobnej tvorby. Do „veľkého sveta“ sa dostal napriek politickej nevôli, a to vďaka Gidonovi Kremerovi, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Odvtedy ponúkol množstvo sugestívnych kompozícií založených na hre so zvukom a zvukovosťou, na lotyšskom folklóre a na potrebe očisťovať duše a mysle ľudí od balastu doby. Svedčí o tom aj Koncert pre violončelo a orchester č. 2 z roku 2012. V roku 1875 získal Antonín Dvořák štátne tvorivé štipendium a mohol sa viac zaoberať tvorbou. Tento pozitívny zlom sa odzrkadlil po prvý raz v hudbe majstrovského Sláčikového kvinteta G dur, diela, ktoré si samotný autor vysoko vážil.

SKO sa predstaví s violončelistom Jánom Bogdanom, niekoľkonásobným držiteľom ocenenia Talent novej Európy, účastníkom majstrovských kurzov u vyhľadávaných majstrov tohto nástroja a momentálne poslucháčom na Buchmann-Mehta School of Music v izraelskom Tel Avive.