Preskočiť na obsah
Mimoriadne koncerty
Komorný orchester Štátnej kapely Weimar

utorok 24. októbra 1972 o 19:00

Vivaldi / Hummel / Mozart / Dietrich / Stamitz
KO Štátnej kapely Weimar / Bätzel / Cattarino

Program

Druhý koncert hummelovských dní „v nadväznosti na BHS 1972“. ☆ Hummelov Klavírny koncert As dur, op. 113 bol v Bratislave dovtedy neznámy – partitúru vlastnil Weimar. Inge Šišková (Hudobný život 21/1972) zaznamenala, že sólista Cattarino mal s orchestrom jedinú spoločnú skúšku tesne pred koncertom, a ocenila, že sa obaja s dirigentom Bätzelom podujali na „umelecké riziko“ a sprístupnili „najlepší z troch Hummelových klavírnych koncertov“. ⚠️ Názov variácií sa v prameňoch rozchádza: bulletin ich uvádza ako Téma a variácie na českú ľudovú pieseň, Šišková ako variácie na pieseň Milý Augustín (viedenská „Ach, du lieber Augustin“). Zapísaný je bulletinový tvar. ⚠️ Bulletin píše len „Stamitz“ – v archíve sú Jan Václav Stamic aj Carl Stamitz a prameň nerozlišuje (Hudobný život píše český tvar „Stamic“), dielo preto ostáva bez priradeného autora. ☆ Večerník z 24. 10. 1972 (č. 210) dokladá, že koncert sa začal o 19. hodine v Koncertnej sieni Čs. rozhlasu na Vajanského nábreží, že vstup naň bol voľný a že sa ním skončila medzinárodná konferencia k 135. výročiu Hummelovej smrti. ⚠️ To isté číslo uvádza meno dirigenta s preklepom („Friedemanna Patzela“); správne je Bätzel.

Ohlasy v médiách 3

Nadväzujú na BHS. In: Pravda. 1972, roč. 53, č. 251.

ŠIŠKOVÁ, Ingeborg. Venované Hummelovi. In: Hudobný život. 1972, roč. 4, č. 21, s. 8. ISSN 1335-4140. hž.hc.sk/1972/hz_21_1972.pdf#page=8

(žk). Pozornosť slávnemu rodákovi : Muzikológovia k 135. výročiu smrti Jána Nepomuka Hummela. In: Večerník. 1972, roč. 17, č. 210.

Pramene 1

Bratislavské hudobné slávnosti 1972. Bratislava : Slovkoncert, československá umelecká agentúra, 1972.

Odkazy na dnešnom webe 2

Nepatria k prameňom koncertu – sú to dnešné stránky o účinkujúcich, telesách, skladateľoch a dielach, doplnené editormi archívu.

Wolfgang Amadeus Mozart – Wikipédia (DE)
Carl Stamitz – Wikipédia (CS)